Odhady ministerstva financií hovoria o tom, že nová daň zacielená na podnikateľov by mala tento rok do štátneho rozpočtu priniesť vyše 574 miliónov eur. Podľa informácií o priebežnom plnení štátneho rozpočtu však od začiatku apríla tento odvod priniesol do spoločnej kasy niečo vyše 43 miliónov eur – cieľ je tak splnený na asi 7,5 percenta.
Na viac peňazí sa ešte len čaká. Platiteľom dane totiž nie je priamo podnikateľ, ale banka, ktorá daň od svojich klientov vyberá. Až následne ju odvádza štátu súhrnne. Prvá lehota na jej zaplatenie za predchádzajúce tri mesiace zo strany bánk uplynie až na konci júla. Podľa rezortu financií je tak s podrobnejším vyhodnotením efektívnosti tohto nástroja potrebné počkať až dovtedy, kým odvody nezaplatia všetci platitelia.
Čítajte viac Ľudia tento rok prídu o dva voľné dni, budúci už možno o tri. Odborári sú nespokojní: Aj tak zarábame málo a robíme veľa, odkazujú
„Hotovostný výber dane z finančných transakcií do júna zahŕňa, pokiaľ viem, len príjmy z jednej väčšej banky, ostatné vrátane VÚB začali klientom túto daň stŕhať až od júla. Nedá sa preto interpretovať ako zásadný odklon o pôvodných prognóz na celý rok," priblížil pre Pravdu analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Daň v krížovej paľbe
Práve júlový termín tak bude kľúčový nielen pre samotnú daň, ale aj pre celý konsolidačný balík vlády. Ide totiž o jedno z najväčších opatrení, ktoré má tento rok do rozpočtu priniesť vyše pol miliardy eur a v ďalších rokoch až približne 700 miliónov eur. Ak by sa ukázalo, že reálny výber výrazne zaostane za očakávaniami aj po júlovom termíne, ministerstvo financií bude musieť hľadať ďalšie zdroje na zaplátanie diery v rozpočte, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zvyšovaniu iných daní alebo ku škrtom vo výdavkoch.
Podľa najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) však už prvých 100 dní od zavedenia transakčnej dane ukázalo, že opatrenie škodí našej ekonomike. „Deje sa presne to, pred čím sme my ako PS, ale aj mnohí odborníci varovali už celé mesiace. Deje sa to, že táto hlúpa transakčná daň nivočí slovenských podnikateľov, tlmí náš hospodársky rast a tlačí ľudí, aj zákazníkov, aj firmy do doby kešu,“ povedal šéf hnutia Michal Šimečka.
Líder PS zároveň naznačil, že štát môže z výberu transakčnej dane získať menej peňazí, ako sa pôvodne plánovalo. To môže podľa neho ovplyvniť aj výber iných daní. Podľa neho by mohla mať nová daň dokonca z tohto hľadiska negatívny efekt.
Čítajte aj Čaká nás uťahovanie opaskov? Firmy žiadajú koniec benefitov, odbory chcú zdaňovať luxus
Podľa rezortu financií je však vplyv tohto poplatku „zveličovaný a zneužívaný" na politický prospech. „Takíto politici si účelovo vyberajú iba určité príklady podnikateľov, ktorí na dani zaplatili napríklad 400 eur mesačne. V tomto prípade si však treba uvedomiť, že títo podnikatelia realizovali mesačné platby v sumách minimálne 100-tisíc eur a viac,“ reagovalo ministerstvo na slová opozičného lídra s tým, priemerná mesačná transakčná daň pre malých živnostníkov, pri zohľadnení reálnych nákladov vo výške paušálnych výdavkov, je necelých sedem eur.
Objem vybraných peňazí do budúcna znížia aj zmeny, s ktorými prišla koaličná strana SNS. Tá navrhuje od platenia novej dane oslobodiť živnostníkov a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur. Poslanec národniarov Roman Michelko už skôr pre Pravdu povedal, že by to mohlo spôsobiť výpadok štátnych príjmov vo výške 50 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pri diskusii o návrhu hovoril, že prídeme o 200 miliónov eur, ktoré bude musieť vláda hľadať niekde inde.
Spomalený rast
Neistota okolo jednej z kľúčových daní však nie je jediným problémom, ktorému musí ministerstvo financií čeliť. Podľa odborníkov je totiž celkový výhľad pre verejné financie horší, ako sa pôvodne plánovalo, a to najmä pre slabší výkon celej ekonomiky. K tomuto útlmu prispieva nielen nestabilná situácia vo svete, ale aj samotná konsolidácia. Vyššie dane a šetrenie totiž prirodzene tlmia spotrebu a investície, čo vládu dostáva do zložitej situácie, kde jej snaha o ozdravenie financií obmedzuje možnosti, ako sa z dlhov „vyhrabať" pomocou silnejšieho hospodárskeho rastu.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša vláde nepomôže ani to, že na daniach a odvodoch vyberie viac peňazí. V prvej polovici júna 2025 do spoločnej kasy pritieklo 12 miliárd eur, presne pred rokom to bolo len približne 10,4 miliardy eur. Štát tak za prvý polrok tohto roka vybral medziročne viac o 1,6 miliardy eur, v percentuálnom vyjadrení ide o nárast o viac ako 15 percent. „Jednoducho sa dá povedať, že hoci štát efektívne vyberie viac daní a odvodov ako v minulom roku, nebude to stačiť, respektíve bude to menej, ako sa plánovalo. Hlavným „vinníkom“ je zhoršené makroekonomické prostredie, kde vidíme spomalenie rastu, pričom prvý kvartál bol výrazne pod očakávaniami," priblížil expert z najväčšej banky u nás.
Čítajte aj Stane sa zo Slovenska jadrová veľmoc? Taliani u nás postavia novinku, ktorú zatiaľ nemajú nikde na svete
Za týmto spomalením sa pritom podľa expertov skrýva niekoľko faktorov. Kľúčová je nízka dôvera spotrebiteľov, ktorí pre neistotu odkladajú väčšie nákupy a radšej si tvoria finančnú rezervu, než by míňali. Ekonomike v súčasnosti nepomáhajú ani očakávané pozitívne impulzy, ako sú fiškálne stimuly z Nemecka či zvýšené výdavky na obranu. Ich efekt sa totiž podľa analytikov do reálnej spotreby a investícií prenesie až s oneskorením, v dlhšom časovom horizonte.
