Dobrá dostupnosť nájomného bývania by mohla byť riešením pri vysokom nedostatku bytov, ktorý spôsobila aj stavebná kríza. Najmä v Bratislave dopyt najviditeľnejšie prevyšuje ponuku, kvôli čomu sú ceny bytov astronomické na pomer m2 – cena je vyššia ako v lukratívnych európskych mestách. Okrem toho chýba aj jednoduchší povoľovací proces k stavbám.
Bratislava má projektov najviac, radnica teda rieši situáciu po svojom, mestskými nájomnými bytmi. Snažia sa však získať aj podporu štátu cez spoluprácu so Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB) aj Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPBN). Mestských bytov je však tiež pomenej a prioritne ich získavajú zamestnanci mestských častí.
Bratislava je podľa slov hovorcu tesne pred podpisom memoranda s AŠPBN, ktorého má podporiť vznikajúci systém nájomných bytov. „Máme k dispozícii pozemky, ktoré by sme vedeli do systému vložiť, ktoré konkrétne to budú, bude ešte predmetom ďalšej diskusie,” uviedol pre Pravdu hovorca magistrátu Peter Bubla.
„Mesto dnes spravuje 978 nájomných bytov, z ktorých je obsadených 799,” približil Bubla s tým, že počet obsadených bytov sa mení kvôli preberaniu bytov z nedavno skolaudovaných domov na Muchovom námestí. Okrem ľudí, ktorých práca je pre mesto kľúčová, sú v zozname veľmi zastúpení osamelí rodičia, seniori, ale aj ľudia, nútení žiť v ubytovniach či v bytoch v zlom stave. Minulý rok radnica pridelila 62 bytov ľuďom v ťažkých životných situáciách.
Štátne nájomné byty majú ale inú cieľovú skupinu, ich nájom je na úrovni 80% trhového nájomného, a tým pádom to nie sociálne bývanie, ktoré je výrazne lacnejšie. Dokončovanie a rozrastanie bytového fondu je o to pálčivejšie. „Len zvyšovaním počtu dokončených bytov sa môže stať bývanie dostupnejším, len správnou podporou zo strany štátu a samospráv môže byť dostupné aj pre zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva,” tvrdí Bubla.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Ružinov rieši nielen byty, ale aj ich okolie
Už čoskoro by sa malo začať s výstavbou bytového komplexu na Terchovskej ulici v Ružinove. Novostavba má priniesť 85 bytov, rozsiahle parkovanie (101 miest) a komunitné priestory, vrátane cyklotrás a vnútrobloku, ktoré mesto už zrenovovalo. Projek bol navrhnutý víťazom architektonickej súťaže z roku 2020 (The Büro z Brna).
Komplex má 31 jednoizbových, 34 dvojizbových a 20 trojizbových bytov – v dvoch päťpodlažných pavlačových bytoviek pri Galvaniho a šiestich trojpodlažných nižších domčekov s troma poschodiami, smerujúcimi k Terchovskej ulici. Projekt spolufinancuje EÚ z Programu Slovensko, náklady majú byť cca 9,4 milióna eur.
Výstavba by sa mala začať v septembri 2025, s dokončením v roku 2027. Aktuálne má stavebné povolenie. Začať sa však malo ešte v roku 2024, pričom projekt brzdilo povoľovanie. No ako vidno, pripravený bol už štyri roky predtým – to je realita výstavby na Slovensku.
Ďalšia lokalita, na ktorej vznikajú byty, sa nachádza na rohu Bazovej a Svätoplukovej ulice. Mestský blok vznikne na mieste starých hál Technických služieb. Projekt odštartuje v roku 2027 a prinesie približne 116 nájomných bytov s vnútorným dvorom, zeleným parčíkom a dvojpodlažnou podzemnou garážou s vjazdom z Bazovej ulice. Koncepciu zabezpečuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), na návrhu sa podieľajú aj architekti Šebo Lichý. Okrem bývania tu plánujú aj inštitúcie mesta, služby, kultúrne a komunitné priestory, vrátane centrálneho námestia.
V Ružinove má pribudnúť ďalší projekt zo spolupráce metropolitného inštitútu a architektov, bývanie na Terchovskej tak bude mať urbanistickú kvalitu
Petržalka už nemohla čakať na agentúru
Aj pri najľudnatejšia mestskej časti Bratislavy, Petržalke, ktorá sa neustále rozrastá počtom obyvateľov, vzalo situáciu do vlastných rúk mesto. Prvou lastovičkou bola bytovka na Muchovom námestí. Mesto Bratislava vybudovalo komplex so 103 bytmi na ôsmych podlažiach. Prvá etapa stavby bola dokončená v závere apríla tohto roka.
„Ide o historický míľnik v rozvoji nájomného bývania a prvú výstavbu nájomného bytového domu priamo v réžii mesta za vyše 10 rokov,” uvádza Peter Bubla. Z toho 52 bytov bolo nájomných, zvyšných 51 patrí ľuďom, ktorí mali získať náhradné byty. Prízemie budovy získalo dnes už bežné obchodné priestory na prízemí, parkovanie sa vyriešilo v okolí areálu a Petržalka ohlásila zvýšenie kvality projektu parkom, ktorý sa pridáva k pôvodnému vnútrobloku.
Projekt financovali ministerstvo dopravy (v sume 4,4 milióna eur), Štátny fond rozvoja bývania (2,9 miliónov eur) a mesto Bratislava s príspevkom cca 3,7 milióna eur. Celkové náklady prevýšili 11 miliónov. Projekt pokračuje druhým krokom s približne 50 ďalšími nájomnými jednotkami, ktoré majú byť najneskôr do roku 2026.
Komplex Janíkov dvor prinesie kompletnú vybavenosť - bývanie, služby, škôlku a domov seniorov, parkovací dom aj napojenie na električku
Ďalšia výstavba v tejto zóne – projekt Janíkov dvor – postavia priamo pri novej električke. Bytovka od ateliéru ateliér A B.K.P.Š. má mať 105 nájomných bytov, materskú škôlku pre 80 detí, domov pre seniorov a parkovací dom P+R pre približne 470 áut aj 100 bicyklov. Dokončený má byť v roku 2029, s realizaciou by chceli začať už v roku 2027. Suma sa odhaduje na 32 miliónov eur.
Financovanie však môže byť kombinované – z mestského rozpočtu, úverov ŠFRB a príspevkov od štátu, no vlastníkom zostane hlavné mesto. To znamená, že Bratislava bude tieto byty prenajímať podľa vlastných pravidiel a priorít. Bývanie v Janíkovom dvore vyniká konceptom 15‑minútového mesta s dobrým napojením na MHD, obchodmi a službami, ale aj zeleňou, čo doteraz chýbalo Petržalke najviac.
Vrakuňa sa tiež pohla
„Štartujeme tiež výstavbu na Žitavskej ulici v bratislavskej Vrakuni, vedieme rozhovory o zapojení sa do Štátom podporovaného nájomného bývania,” približuje plány Bubla. Mesto pracuje na príprave a získavaní povolení. Nájomný bytový dom má vzniknúť pred obchodným domom, no mestu už predtým v tejto lokalite kazila plány verejnosť .
Územné konanie je však už ukončené a začiatok výstavby sa očakáva na prelome rokov 2026 a 2027. Podrobnosti o počte bytov nie sú potvrdené, portál YIMBA uvádza 37 bytov na piatich podlažiach.
Napriek tomu, že nájomné bývanie mesto potrebuje, ľudia proti tomuto projektu, ktorý nahradí nákupné centrum, protestovali.
Bratislava má však viac možností
Bratislava však nemá dosť pozemkov vo vhodnej lokalite, ani budov na bývanie. „Počet nájomných bytov v majetku mesta a mestských častí tvorí asi 1 % celkového bytového fondu. V rámci hlavných miest V4 je na tom Bratislava štatisticky najhoršie,” uvádza MIB.
Druhou stranou mince sú developerské projekty, ktoré sa buď zaviažu mestu za ústupky v zmenách územného plánu v prospech zvýšenia zastavanosti, darovať nejaké percento bytov z ich výstavby, alebo zriaďujú družstvá. Zatiaľ jediné mesto na Slovensku, ktoré sa dohodlo s developerom vo svoj prospech, je Bratislava – za každý projekt získa hlavné mesto 5% percent z bytov, ktoré vďaka tejto kontribúcii vzniknú.
Prínos darovaných bytov Bratislave bude viditeľný o rok v zámere Zámocké schody, ktoré Bratislave dodajú 7 bytov, v časovo vzdialenom Novom Lide cca 97 bytov, no hovorca Bratislavy hovorí celkovo o stovkách bytov.
„Založili sme tiež mestskú nájomnú agentúru (MNA), vie pomôcť ľuďom pri hľadaní dostupného a stabilného bývania, ale rovnako poskytuje benefity aj majiteľom bytov, ktorých odbremení od mnohých starostí spojených s prenajímaním. Víziou je dávať rodinám istotu dlhodobého bývania. Agentúra má dnes v portfóliu spolu 10 bytov od veľkých právnických osôb a 13 bytov prenajíma od individuálnych vlastníkov,” priblížil Bubla. MNA drží ceny nájmov nižšie o 20 – 30% v porovnaní s trhom, čím sa bývanie cez ňu stáva sociálne dostupným.
Foto: JTRE, Penta Real Estate
Potenciál je aj mimo výstavby
Veľkým potenciálom, ako získať byty bez novej výstavby, sú renovácie už tých existujúcich. Tieto byty, okrem toho, že vyžadujú rekonštrukciu, však nie sú štátne, ale mestské. Mesto ich zvyčajne získalo po páde minulého režimu. Sú roztrúsené naprieč celým mestom, čo ale nie je nevýhodou – každý byt, ktorý slúži účelu, je prínosom. Navyše, nemusia sa sústrediť v jednej bytovke, ako to vyžaduje štát. Príkladom je rekonštrukcia budovy v Záhorskej Bystrici s približne 90 bytmi, ale aj petržalská iniciatíva.
Okrem ďalšej výstavby v Petržalke v oblasti Janíkovho dvora, mestská časť ohlásila prísun nových bytov. „Petržalka plánuje odkúpiť desať bytov v celkovej sume viac ako 1,3 milióna eur bez DPH na Rovniankovej ulici, v tesnom susedstve Domu kultúry Zrkadlový háj. Byty vzniknú po rekonštrukcii a nadstavbe niekdajšej Expozitúry VÚB, realizovať ju bude súčasný majiteľ budovy,” uviedla hovorkyňa Mária Halašková. Byty s rozlohou od 33 do 66 m2 však budú opäť určené pre učiteľky či opatrovateľky.
So zápalom tiež renovuje rozsiahly bytový dom na Medveďovej ulici, v ktorom prioritne získavajú byty zamestnanci úradu, ale aj dôležití zamestnanci, ako učitelia či zdravotníci. Koľko ich však zostane pre bežných ľudí, jasné nie je.
