„Prosím, majte porozumenie pre to, že clá vo výške 30 percent sú omnoho nižšie v porovnaní s takými clami, ktoré by sme museli zaviesť v prípade, že by sme chceli vymazať deficit obchodnej bilancie, ktorý s EÚ máme,“ píše sa v liste, ktorý Trump zverejnil.
Tento krok je súčasťou dlhodobej stratégie Donalda Trumpa sťahovať priemyselnú výrobu späť do USA. Americký prezident je presvedčený, že práve to je jednou z ciest k posilneniu hospodárskeho rastu a prosperite. „Ako viete, žiadne clá nebudú, ak sa EÚ alebo firmy z EÚ rozhodnú vyrábať v USA. Urobíme všetko pre to, aby sme potrebné povolenia vydávali rýchlo, profesionálne a pravidelne. Inými slovami: počas niekoľkých týždňov,“ uvádza Trump v liste adresovanom von der Leyenovej.
Čítajte viac NBS varuje: Ekonomika rastie pomalšie, ako sa čakalo. Problémy má aj trh práce
Vyčkávacia taktika EÚ
Šéfka Európskej komisie avizuje, že je pripravená rokovať s USA o odstránení obchodných bariér. Nevylučuje však ani odvetné opatrenia. „Podnikneme všetky potrebné kroky na ochranu záujmov EÚ vrátane prijatia primeraných protiopatrení, ak bude treba,“ povedala.
EÚ zatiaľ protiopatrenia voči USA neuplatňuje. Únia už voči USA pripravila colné opatrenia ako odpoveď na zavedenie amerických ciel na dovoz ocele a hliníka z EÚ. Tieto opatrenia, ktoré sa týkajú tovarov v hodnote 21 miliárd eur, EÚ pripravila ešte v polovici apríla a následne účinnosť týchto opatrení EÚ posunula na 14. júla. V nedeľu 13. júla však európske orgány pozastavili účinnosť pripravených opatrení do 1. augusta.
Vždy sme jasne hovorili, že uprednostňujeme riešenie, ktoré bude výsledkom dohody. To stále platí a čas, ktorý do 1. augusta máme, využijeme na rokovania,“ povedala Ursula von der Leyenová.
Čítajte viac Taliansky fyzik: Na Slovensku by mohli byť nové reaktory. Mohli by priniesť aj „nesmrteľné“ batérie
„Zavedenie 30-percentných ciel na vývoz z EÚ by narušilo základné transatlantické dodávateľské reťazce, čo by bolo na úkor podnikov, spotrebiteľov a pacientov na oboch stranách Atlantiku,“ hovorí.
Clo vo výške tridsať percent je vyššie ako pôvodne avizovaná sadzba vo výške dvadsať percent. Tú Trump avizoval začiatkom apríla, keď oznamoval zavedenie ciel voči absolútnej väčšine krajín. Trump avizoval, že USA budú uplatňovať clá aj voči územiam, ktoré nie sú trvalo obývané ľuďmi. Do zoznamu krajín voči ktorým budú USA uplatňovať clo, sa však v apríli nedostali viaceré diktátorské režimy. Americká administratíva však účinnosť týchto ciel krátko po ich oznámení pozastavila. V platnosti ostala len základná desaťpercentná sadzba.
„Trumpove hrozby novými clami, ktoré s rôznymi odôvodneniami zostávajú nenaplnené, charakterizujú Trumpovo takmer polročné obdobie vo funkcii amerického prezidenta ako máločo iné. Kľúčovým znepokojujúcim prvkom je skutočnosť, že EÚ, rovnako ako napríklad Japonsko, už plánuje vyššie clá, ako boli tie recipročné zo začiatku apríla,“ hovorí analytik Trinity bank Lukáš Kovanda.
Čítajte viac Dlh stúpa, aj naďalej hrozí, že šetriť bude musieť štát ešte dlho
„Je ale možné, že si tým Trump len vyznačuje priestor pre budúce vyjednávania, zvyšuje tlak, prípadne len jednoducho blafuje,“ dodáva.
Ak by tieto clá boli v platnosti, pre Slovensko by to znamenalo stratu pracovných miest a výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Slovensko do USA dováža najmä autá. V tomto prípade už USA clo blížiace sa k tridsiatim percentám uplatňujú. „V každom prípade však nateraz platia zvýšené clá na dovoz automobilov do Spojených štátov, vo výške 27,5 percenta, čo je jeden z najproblematickejších bodov pre Slovensko. Za rok 2024 na americký trh smerovali asi štyri percentá nášho exportu, veľkú väčšinu tvorili práve automobily. Pozitívnym aspektom je, že ide o drahšie vozidlá, kde je citlivosť spotrebiteľov na vyššie ceny menšia, hoci k istej strate dopytu bezpochyby príde,“ upozornil v júli analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Aj z pohľadu Slovenska je preto veľmi dôležité zamerať sa na vyjednanie dobrej obchodnej dohody, keďže bude ovplyvňovať ekonomickú výkonnosť ďalších našich zahraničných obchodných partnerov,“ dodáva. Podľa neho by sa slovenská ekonomika v tomto roku mohla posilniť o 1,5 percenta. Clá v takejto výške by zároveň mohli znamenať, že Slovensko príde o desaťtisíce pracovných miest.
Čítajte viac Niekto má výplatu 800 eur, iní majú tisícky eur. V platoch Slovákov sú obrovské rozdiely, v ktorých odvetviach sa zarába najviac?
Slovenská ekonomika pritom spomaľuje už v čase, keď dôsledky amerických ciel ešte nevidno. V prvom štvrťroku sa ekonomika medziročne posilnila o 0,9 percenta, a to jej zahraničný obchod pomáhal a zatiaľ ju nebrzdil. „Počas prvého kvartálu pritom slovenský zahraničný obchod ešte zaznamenal svižnú expanziu – tak v medzištvrťročnom, ako aj medziročnom porovnaní – a to aj v súvislosti s predzásobením sa firiem a domácností v USA, ale aj inde, pred začiatkom dvíhania ciel zo strany Spojených štátov a iných krajín,“ vysvetľujú vo svojej analýze analytici VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Clá by navyše mohli mať aj nepriame dôsledky. Znamená to, že zavedenie ciel voči EÚ by oslabilo výrobu aj v iných krajinách EÚ a to by malo negatívny dôsledok na obchodovanie Slovenska s európskymi partnermi. „Tieto nepriame dôsledky by mohli byť trojnásobne aj štvornásobne väčšie ako priame straty,“ povedal v apríli v rozhovore pre denník Pravda Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky.
Čítajte viac Agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating, ktorý predtým znížila. Opäť upozorňuje na riziká
Trest za ruské suroviny
Slovensko však môže mať ešte vážnejšie problémy ako tridsaťpercentné clá zo strany USA. Špekuluje sa totiž, že v pondelok by mohla americká administratíva zaviesť zdrvujúce päťstopercentné clá na tie krajiny, ktoré odoberajú energie z Ruska.
„Trump sa podľa všetkého čoraz viac prikláňa k tvrdšiemu postupu. V posledných týždňoch je zjavná jeho rastúca frustrácia z režimu Vladimira Putina,“ upozorňuje Lukáš Kovanda.
Podľa údajov fínskeho výskumného centra Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA) boli v júni najväčšími odberateľmi ruských fosílnych palív z krajín EÚ Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Slovensko a Holandsko. Zatiaľ čo západoeurópske krajiny dovážajú z Ruska najmä skvapalnený zemný plyn cez námorné terminály, pre vnútrozemské štáty ako Slovensko a Maďarsko sú dodávky cez potrubia životne dôležité.
Čítajte viac Ondrej Lunter: Vláda hrubo porušila dohodu so samosprávami, vzala ľuďom peniaze, čo mali ísť do verejných služieb
„Ak Trump návrh podpíše, Bratislava a Budapešť by mohli vážne pykať za to, že stále nakupujú ruskú ropu a zemný plyn,“ upozorňuje Kovanda. Päťstopercentné clo by prakticky zlikvidovalo obchod medzi USA a týmito krajinami.
„Fundamentálnym cieľom je poškodiť ruskú ekonomiku. Vedľajším efektom však môže byť aj tvrdý úder pre tie krajiny, ktoré s Moskvou výrazne obchodujú,“ hovorí analytik.
O zavedení ciel ako trestu za kupovanie palív z Ruska sa hovorilo už v polovici mája tohto roku. „Primárnym cieľom týchto takzvaných sekundárnych sankcií sú však najmä veľké ekonomiky ako Čína či India, ktoré majú geopolitickú a ekonomickú váhu na ovplyvnenie krokov prezidenta Putina. Návrh ciel neinterpretujeme ako zameraný proti EÚ ako celku, ale voči jednotlivým krajinám. Aktuálne by sa tak mohli dotýkať napríklad Slovenska, ale nie Nemecka či Francúzska. Podmienky návrhu nie sú známe a je pravdepodobné, že v praxi by existovali výnimky, ktoré by zmierňovali dosahy na americkú ekonomiku. V prípade Číny sme už videli, že sadzby nad úrovňou sto percent presahujú rámec konštruktívneho vyjednávania,“ objasnil vtedy Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating, ktorý predtým znížila. Opäť upozorňuje na riziká
V prípade Slovenska by to znamenalo prakticky neriešiteľný problém vo vzťahu k USA. „Z pohľadu Slovenska by najväčší dosah pocítil automobilový priemysel – až 87 percent nášho exportu do USA tvoria dopravné prostriedky a stroje. V prípade zavedenia 500 percent ciel by sa autá vyrobené na Slovensku stali na americkom trhu prakticky nepredajné. Týkalo by sa to približne desiatich percent celkovej slovenskej produkcie, ktorú by automobilky museli umiestniť na iných trhoch, alebo by došlo k poklesu výroby,“ dodáva Kočiš.
