„Ideme ponúknuť nejaké riešenia, o ktorých sme sa už dlhodobejšie bavili a čakáme inputy z ich strany, ako im vieme ešte viac pomôcť s tým, aby sme tú konkurencieschopnosť a výrobu nášho automobilového priemyslu na Slovensku udržali. Tých riešení je viac a očakávame vstupy aj z automobilového priemyslu, ktoré konkrétne projekty máme podporiť,“ priblížila. Slovensko sa bude podľa nej zaujímať aj o možnosť podpory automobilového priemyslu v rámci aktuálnej revízie eurofondov, ktorá má priniesť nové priority aj väčšiu flexibilitu.
Konkurencieschopnosť Slovenska aj celej EÚ podľa Sakovej momentálne najviac ohrozujú vysoké ceny energií. O tejto téme preto SR s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) pravidelne rokuje. „My potrebujeme od Európskej únie, aby nám predstavila nielen strednodobé a dlhodobé riešenia, ale potrebujeme aj krátkodobé riešenie, ktoré môžeme implementovať okamžite,“ zdôraznila s tým, že v čase konsolidácie sú možnosti Slovenska v oblasti kompenzácie cien obmedzené. Jej rezort pripravuje adresnú energopomoc pre budúci rok, o ktorej musí nakoniec rozhodnúť vláda.
Čítajte viac Vláda chce vypracovať dlhodobejšie víziu pre Slovensko. Uskutoční sa vlna vojenských cvičení
Investori od nás odchádzajú
Prezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR Alexander Matušek pred piatkovým rokovaním poukázal na viaceré problémy slovenskej ekonomiky, ktoré ohrozujú aj tento sektor.
„My musíme s našou konkurencieschopnosťou a orientáciou niečo urobiť. Zverejňovali sme už tento rok mnohokrát, odkiaľ prichádzajú investície na Slovensko, a to bohužiaľ nie je z tých krajín, ktoré naša vláda, náš premiér navštevuje. Takže musíme sa trošku nad tým zamyslieť,“ upozornil. Podľa neho sú verejne známe už dve zahraničné investície, ktoré na Slovensko neprišli, aj keď bola naša krajina vo finále výberu.
Problémy slovenskej ekonomiky sú podľa neho pomerne známe, pravidelne sa o nich hovorí v médiách a ukazujú ich všetky ekonomické ukazovatele. „Investori od nás odchádzajú, mladí ľudia nás opúšťajú, nie sme atraktívni pre vlastných ľudí, to musíme zlepšiť… Zaťažujeme prácu daňovo-odvodovým zaťažením čím ďalej tým viac, takže nie sme atraktívni ani pre tých kvalifikovanejších pracovníkov,“ vysvetlil.
Dôležitá je podľa neho aj zahranično-politická orientácia Slovenska. „Keď nám niekto neverí, tak nám neverí ani investor, to musíme zmeniť, musíme sa dostať niekde naspäť, tak ako to bolo,“ doplnil prezident ZAP.
Saková v tejto súvislosti zdôraznila, že súčasná vláda sa snaží robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany. „Myslím si, že aj služobné cesty, ktoré absolvujem, či už s premiérom alebo s prezidentom SR, sú toho dôkazom. Snažíme sa otvárať nové trhy, uzatvárať nové bilaterálne dohody s krajinami, prehlbovať existujúcu spoluprácu,“ konštatovala.
Slovenská republika robí dôslednú ekonomickú diplomaciu, zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer). „Zadefinovali sme si trhy, ktoré sú rýchlo rastúce, kde chceme byť aktívni a to súvisí aj s otázkami, ktoré budeme riešiť dnes. Čiže indopacifický priestor, rovnako aj krajiny globálneho Juhu, kde je obrovský priestor na to, aby sme sa mohli realizovať. Ale samozrejme musíme brať do úvahy predovšetkým našu väzbu s Európskou úniou, pretože 80 % nášho obchodu robíme prostredníctvom krajín EÚ a hlavné naviazanie máme predovšetkým na Nemeckú spolkovú republiku, kde tento obchod je enormný a je predovšetkým prepojený s výrobou automobilov, ktoré sú najviac ohrozené,“ zhodnotil.
15 úloh, ktoré by mali pomôcť automobilkám
Zmeny v zákone o investičnej pomoci, rozvoj kapacít pre zhodnocovanie odpadov osobitne významných pre automobilový priemysel, podpora obstarávania nízkoemisných vozidiel či predĺženie termínu na uplatnenie superodpočtu. To sú niektoré z 15 úloh prijatých vládou SR na piatkovom mimoriadnom zasadnutí venovanom automobilovému priemyslu. Kabinet zároveň schválil správu o aktuálnom stave automobilového priemyslu v Slovenskej republike a o súvisiacich opatreniach vlády SR.
„Cieľom materiálu je poukázať na výzvy automobilového priemyslu Slovenskej republiky ako strategického odvetvia ekonomiky v kontexte súčasných kríz a globálnych zmien,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v predloženom materiáli.
Výroba automobilov je na Slovensku kľúčovým hospodárskym odvetvím, ktoré zodpovedá za tvorbu približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP), priamo zamestnáva približne 128-tisíc ľudí a celkovo generuje až 220-tisíc pracovných miest. Približne 98 % vyrobených vozidiel je exportovaných, čím sa automobilový priemysel zásadne podieľa na celkovom exporte podielom približne 44,3 % hrubej pridanej hodnoty.
Čítajte aj Motor pre naše automobilky a záchrana pre dôchodky? Ukrajina môže výrazne pomôcť Slovensku, tvrdí vládny dokument
Podľa prognóz Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR sa očakáva opätovný nárast výroby za rok 2025 na úroveň 1,15 milióna vozidiel, po plnom rozbehu výroby závodu Volvo vo Valalikoch v roku 2027 možno predpokladať výrobu na úrovni 1,27 milióna vozidiel.
„Vláda SR si uvedomuje, že automobilový priemysel prechádza najhlbšou transformáciou za celú svoju existenciu. Je odhodlaná zabezpečiť, že Slovensko bude počas tejto transformácie aj po nej miestom, kde bude automobilový priemysel nielen udržateľne pôsobiť, ale aj ďalej investovať a rozvíjať sa do budúcna,“ uviedol rezort hospodárstva.
Navrhované opatrenia sa zameriavajú najmä na podporu ďalších investícií do výroby automobilov a dekarbonizácie výroby, rozvoj zhodnocovania odpadov a obehového hospodárstva, prispôsobenie štruktúry vzdelávania potrebám trhu práce, odstránenie prekážok vývoja nových vozidiel vrátane asistovaných a autonómnych a na podporu stability v globálnych obchodných vzťahoch vrátane dostupnosti surovín. Ministerka hospodárstva má tak schválenú úlohu v koordinácii s Európskou komisiou podporovať rokovania s vládou Čínskej ľudovej republiky o umožnení vývozu minerálov vzácnych zemín potrebných pre automobilový priemysel v Slovenskej republike.
Okrem už spomenutých úloh má napríklad minister dopravy do konca marca budúceho roka identifikovať vhodné lokality na vytvorenie testovacích zón alebo testovacích koridorov pre autonómne vozidlá na koridoroch európskeho významu a mestských uzloch a ustanoviť zoznam testovacích lokalít. Do konca budúceho roka má zároveň predložiť na rokovanie vlády návrh zmien príslušných právnych predpisov, ktorými sa upravia podmienky testovacej prevádzky vozidla a systémov bez typového schválenia vrátane umožnenia ich evidencie a používania aj v zahraničí.
Čítajte aj Číňania klamú: Nové auta vyvážajú ako jazdené a predávajú s veľkými zľavami
Nový materiál by mal pomôcť naštartovať konkurencieschopnosť
Zástupcovia automobilového priemyslu na Slovensku sú pripravení spolupracovať so štátom na príprave odborného materiálu, ktorého cieľom je pomôcť automobilkám a zlepšiť konkurencieschopnosť. Diskusia by mala prebiehať minimálne na úrovni štátnych tajomníkov a začať by sa mala v auguste. Uviedol to po piatkovom rokovaní vlády, ktorého predmetom bola aj Správa o aktuálnom stave automobilového priemyslu v SR, prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Alexander Matušek.
V tejto súvislosti ocenil prísľub predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). „My potrebujeme naštartovať odborný dialóg a ja som veľmi rád, že aj pán premiér to prisľúbil. Doteraz sme počúvali len prísľuby, ale nie z jeho úst. Teraz to zaznelo priamo od pána premiéra, takže ja dúfam, že k tomu odbornému dialógu na úrovni štátnych tajomníkov príde. S ministerstvami, ktoré sú dotknuté, s témami, ktoré nás trápia. Takže z toho vznikne jeden odborný materiál. O tom odbornom materiáli potom vláda môže rozhodnúť,“ povedal Matušek.
Prezident ZAP zdôraznil potrebu zlepšenia konkurencieschopnosti Slovenska. Tá by mala byť aktuálne horšia nielen v porovnaní s krajinami V4, ale aj napríklad v porovnaní s Portugalskom a Španielskom, čo spôsobuje presmerovanie investícií preč zo Slovenska.
Čo našu krajinu podľa slov Matušeka momentálne najviac znevýhodňuje z hľadiska lákania investícií, je napríklad vysoké daňové zaťaženie spolu s transakčnou daňou, náklady na športové či rekreačné poukazy. „My potrebujeme možno po tých rokoch, keď sme podporovali neproduktívne obyvateľstvo, trošku podporiť to produktívne,“ skonštatoval prezident ZAP. Pre investorov je potrebné vytvoriť lepšie podmienky, apeluje.
Automobilky už cítia vplyv amerických ciel
Automobilky pôsobiace na Slovensku už cítia negatívny vplyv nových amerických ciel na dovoz áut do Spojených štátov amerických, keď zaznamenali pokles objednávok na tretí kvartál, uviedla v piatok po mimoriadnom rokovaní vlády ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD). Konkrétne čísla podľa nej ešte nie sú známe a môžu byť aj predmetom obchodného tajomstva.
Významnejší výpadok vývozu do USA sa týka dvoch automobiliek na Slovensku, a to Volkswagen a Jaguar Land Rover. „Posledné informácie máme, že na tretí výrobný kvartál už je pokles objednávok na vozidlá týchto dvoch spoločností a už sa to začína negatívne prejavovať,“ priblížila Saková. Vláda sa podľa nej snaží otvárať nové trhy pre tieto firmy, kde by mohli umiestniť svoju produkciu.
Rovnako sa čaká na výsledok rokovaní medzi EÚ a USA, ktoré vedie eurokomisár zodpovedný za obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Podľa aktuálnych informácií však zatiaľ nikam nepokročili, upozornila Saková. V súčasnosti platné clá na dovoz automobilov do USA sú na úrovni 27,5 %, pričom 2,5 % boli aj v minulosti a 25 % sú clá ohlásené novou americkou administratívou Donalda Trumpa. Ak by nedošlo k dohode, EÚ má pripravené odvetné opatrenia, ktoré by uvalila na dovoz zo Spojených štátov, avizovala ministerka.
Čítajte aj Šefčovič: EÚ je aj naďalej plne odhodlaná uzavrieť obchodnú dohodu s USA
V súvislosti s obavou z možného presunu výroby áut priamo do USA ministerka upozornila, že to nie je jednoduché ani rýchle. „Presun tých investícií je proces strednodobý a dlhodobý. Nemôžeme si predstaviť, že sa presunie nejaká produkcia automobilov za jeden alebo dva roky,“ zdôraznila s tým, že podľa skúseností na Slovensku ide o proces, ktorý môže trvať 4 až 6 rokov.
Saková pripomenula, že podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) nová colná politika USA znamená pre slovenský priemysel vplyv na úrovni približne 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), z toho dve tretiny sa dotýkajú priamo automobilového priemyslu. Spojené štáty sú pritom pre slovenské automobilky druhým najvýznamnejším trhom, kam vyvážajú viac ako 10 % svojej produkcie. Dve najviac zasiahnuté spoločnosti vyvážajú na americký trh 20 až 25 % z celkového objemu vyrobených áut.
PS: Opatrenia prichádzajú neskoro
Opatrenia na záchranu automobilového sektoru na Slovensku prichádzajú neskoro. Naša krajina nie je pripravená na novú éru v globálnom obchode, ale ani na príchod elektromobility. Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka aj v kontexte piatkovej schôdze vlády, ktorej predmetom je Správa o aktuálnom stave automobilového priemyslu v SR a o súvisiacich opatreniach vlády SR.
„Celá naša ekonomika, náš priemysel a naše podnikateľské prostredie je na tom najhoršie, ako kedy bolo. Máme najvyššie daňové zaťaženie za posledných 25 rokov, zo Slovenska odchádzajú kvalifikovaní ľudia, neprichádzajú sem zahraničné investície a už vôbec nie tie s tou najvyššou pridanou hodnotou. To sa týka automobilového priemyslu, ale aj iných, jednoducho preto, lebo je tu zlé prostredie na investície a na podnikanie,“ skonštatoval Šimečka.
Slovensko sa podľa Ivana Štefunka (PS) bráni trendom a nesleduje ich. Štefunko zdôraznil, že na novú zelenú revolúciu bolo potrebné sa roky pripravovať, aby sme podľa jeho slov neboli prekvapení tak, ako sme prekvapení teraz. Len tento rok sme stratili dve interné investície slovenských automobiliek, kde dva nové modely elektromobilov išli do Portugalska, respektíve do Španielska, uviedol opozičný poslanec.
„Nejde tu len o výrobu automobilov, ale aj o celý ekosystém elektromobility. Chýbajú na Slovensku nabíjačky, chýba podpora domáceho nabíjania, chýba podpora batériových úložísk,“ doplnil Štefunko.
Slovensko sa vo všeobecnosti podľa poslanca Európskeho parlamentu Ľudovíta Ódora (PS) stáva výrazne nepríťažlivou krajinou pre investorov. Upozornil napríklad na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, konsolidáciu postavenú na príjmovej strane, zlú vymožiteľnosť práva, nízku dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily či zlé čerpanie eurofondov.