Pod výpadok príjmov sa okrem iného podpisuje spomalenie hospodárskeho rastu. Analytici ministerstva financií predpokladajú, že ekonomika krajiny sa posilní len o 1,3 percenta. Februárová prognóza pritom počítala s rastom na úrovni 1,9 percenta. Nižší výkon hospodárstva automaticky znamená nižší výber daní a väčšiu dieru v rozpočte.
To je problém, s ktorým bude vláda zápasiť dlhšie. „Slabší výkon ekonomiky však bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť. Vplyv efektívnych sadzieb oslabol najmä pri DPH, vybraných spotrebných daniach a v dôsledku nižšej ziskovosti podnikov. Na druhej strane, dane z trhu práce zatiaľ rastú rýchlejšie, ako diktuje samotná ekonomika,“ vysvetľujú analytici IFP.
Čítajte viac Odborári ukázali vláde ako ušetriť miliardy eur: zrušte ministerstvá, ktoré vznikli z politických dôvodov. Zdaňte luxus, nie prácu
Kľúčovým motorom rastu zostávajú peniaze, ktoré na Slovensko pritekajú z plánu obnovy. „Firmy budú odkladať investície, ale tvorbu kapitálu podporí čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti SR (POO). V roku 2026 sa dynamika HDP zvýši na 1,6 percenta, keď neistota ohľadom colnej politiky opadne. Oživenie zahraničného dopytu bude však len čiastočné, keďže svetový obchod si bude hľadať novú rovnováhu len postupne a dodávateľské reťazce môžu byť narušené. V roku 2027 predpokladáme po dočerpaní prostriedkov POO zvoľnenie investičnej aktivity, ktorú však na konci horizontu prognózy podporí čerpanie EÚ fondov,“ uvádza sa v stanovisku IFP.
Problém je aj Trump, no nielen on
Ekonomika bude rásť pomalšie aj preto, že medzinárodná situácia je nepriaznivá. Americký prezident Donald Trump sa vyhráža vysokými clami aj EÚ, ak by sa stali účinnými, hospodársky rast Slovenska by to vážnym spôsobom ohrozilo. „Zvýšenie ciel na dovozy do USA a výrazná ekonomická neistota povedú v roku 2025 k spomaleniu našej ekonomiky a slovenský HDP stúpne o 1,3 percenta. Nižší ekonomický rast našich hlavných ekonomických partnerov a výpadky vývozov automobilov do USA sa prejavia pomalšou dynamikou exportov,“ upozorňuje IFP.
Pre Slovensko nie je hrozbou len obmedzenie prístupu na americký trh, kde vyvážame prevažne autá v hodnote niekoľkých miliárd ročne. Problém sú aj nepriame dôsledky amerických ciel. Slovenské firmy sa totiž podieľajú napríklad aj na výrobe áut, ktoré do USA prichádzajú z iných krajín. Ak napríklad exportuje Nemecko do USA auto, na ktorom sa podieľal slovenský dodávateľ, z pohľadu Slovenska je to obchodný vzťah s Nemeckom. Ak však nemecký partner stratí schopnosť predať automobil na americkom trhu, slovenský dodávateľ môže stratiť objednávku na svoje služby z Nemecka.
„Tieto nepriame dôsledky by mohli byť trojnásobne aj štvornásobne väčšie ako priame straty,“ povedal v apríli v rozhovore pre denník Pravda Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky.
Nižšie daňové príjmy znamenajú, že vláda má ďalší problém smerom k budúcej konsolidácii verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa v tomto roku dostane na 7,1 miliardy eur a to by znamenalo dieru v rozpočte na úrovni 5,2 percenta. Takýto výsledok by znamenal, že vláda napriek konsolidačným balíkom verejné financie neozdravuje. V roku 2023, keď aktuálna koalícia preberala vládu preberala, bol rozpočtový deficit na úrovni 4,9 percenta HDP. Napriek ozdravným balíkom, ktoré pozostávali prevažne zo zvyšovania príjmov, teda aj daní, by verejné financie mohli s vysokou pravdepodobnosťou byť na konci roka 2025 v horšom stave ako na konci roka 2023.
Čítajte viac Fico: Lacná pracovná sila je minulosť, transakčnú daň upravíme, rast potiahnu investície
Zároveň analytici IFP upozorňujú, že popri hrozbe ciel obmedzuje hospodársky rast aj konsolidácia verejných financií. Okrem spomalenie rastu konsolidácia prispieva k tomu, že rast cien zostáva pomerne výrazný. Miera inflácie v tomto roku dosiahne 3,9 percenta. „Zvýšenie cien ovplyvnilo najmä januárové zvýšenie sadzby DPH,“ hovorí IFP.
V utorok však rezort financií zverejnil medziročne priaznivejšie údaje o vývoji deficitu. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna tohto roka hotovostný schodok vo výške 3,117 miliardy eur. Hospodárenie štátu sa tak v prvom polroku medziročne zlepšilo o 895 miliónov eur alebo o 22,3 percenta.
Štát vyberá od pracujúcich
Nad vodou drží daňové príjmy výrazné zaťaženie práce daňami a odvodmi. Napriek viacerým problémom v ekonomike sa v tejto oblasti štátu s výberom daní darí. V roku 2024 vybral medziročne viac o dve miliardy, v tomto roku vyberie viac o ďalšiu miliardu. „Napriek zhoršeniu makroekonomických očakávaní zostáva rast miezd dominantným faktorom medziročných zmien daňovo-odvodových príjmov z trhu práce. V roku 2024 zvyšuje výnosy sociálnych odvodov legislatívne zníženie sadzby odvodov do druhého piliera a v podobnej miere aj zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zamestnávateľa, ktoré platí dočasne na obdobie štyroch rokov. V roku 2025 je najvýraznejšou legislatívnou zmenou zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu, ktoré zvyšuje výnos sociálnych odvodov,“ hovorí analytický tím IFP.
Čítajte viac Opozícia chce pre konsolidáciu zmraziť platy poslancom. Michelko: Politici by do toho vstupovať nemali
Opozícia za nepresvedčivý výber daní samozrejme kritizuje. "Vlastní analytici usvedčujú ministra financií Ladislava Kamenického z toho, že vo svojej funkcii zlyháva… A inflácia atakuje hranicu štyroch percent. V oboch číslach pritom ide o zhoršenie oproti prognóze z februára,“ hovorí poslanec Štefan Kišš (Progresívne Slovensko).
„Aj v správe sa píše, že za spomaľovaním reálneho HDP stojí konsolidácia presadzovaná ministrom Kamenickým. Tu sa už naozaj nemôže vyhovárať. Financie má na starosti už takmer dva roky, no namiesto podpory rastu dusí podnikateľské prostredie zvyšovaním DPH a hlúpou transakčnou daňou,“ dodáva.
