V mene samospráv tiež kritizuje rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý je pod vedením Samuela Migaľa (nom. Smeru). Najmä rozhodnutie o pozastavení časti eurofondov, ktoré mali smerovať do samospráv. „Je to hrubé porušenie dohody vlády so samosprávami. Stalo sa presne to, na čo sme upozorňovali, že sa môže stať. Pod zámienkou zavádzajúcich argumentov sa zoberú peniaze pre ľudí do verejných služieb a presmerujú do armády,“ hovorí Ondrej Lunter v rozhovore.
Hovoríte o tom, že by mala vzniknúť druhá komora parlamentu, ktorú by mali sformovať zástupcovia samospráv. Takýto návrh ste už aj pripravili. Prečo potrebujeme podľa vás ďalšiu komoru parlamentu?
Možno to nemusíme volať druhá komora parlamentu, lebo to v ľuďoch vzbudzuje dojem, že to je nový úrad, ktorý bude stáť strašne veľa peňazí. Nejde o to, ako to nazveme, kľúčová súčasť návrhu, ktorý sme pripravili, je, že samosprávy by v legislatívnom procese získali právo veta. Samosprávy poskytujú 80 percent služieb občanom. Keď idú po ceste, idú po komunikácii, ktorú má na starosti samospráva. Keď vezú svoje deti do škôlky, idú do zariadenia, ktoré zriaďuje a prevádzkuje samospráva, keď idú do školy, je buď mestská, alebo krajská. Samosprávy zriaďujú domovy sociálnych služieb a aj kultúrne centrá. V našom prípade dokonca zakladáme ambulancie, hoci by sme nemuseli, no robíme to, lebo v tejto oblasti zlyháva štát. Zároveň samosprávy pomáhali štátu v zásadných krízach. Popritom všetkom sa k nám politici správajú ako macocha. Ak má štátny rozpočet problémy, berú nám zdroje, zatiaľ posledným príkladom je predchádzajúca vláda, ktorá zo dňa na deň zobrala samosprávam 800 miliónov eur.
Čítajte viac Lunter po zisteniach Žilinku odvolal riaditeľku lučeneckého gymnázia: Pochybila
Narážate na zvýšenie daňového bonusu, ktorý znamená nižšie zaplatené dane z príjmu fyzických osôb, teda aj nižšie príjmy pre samosprávy z tejto dane.
Áno, hovorím o daňovom bonuse. To ale nie je všetko. Okrem toho nám z roka na rok pribúdajú nové kompetencie, teda povinnosti, ktoré na nás štát prenáša, no nekompenzuje to dodatočnými zdrojmi. My teda potrebujeme vytvoriť priestor, aby sme sa mohli rozumne rozprávať a vysvetľovať ľuďom, že aký to bude mať pre nich dôsledky. Požadujeme to, čo v niektorých iných krajinách funguje, teda právo veta v legislatívnom procese pre samosprávy. V našom právnom systéme má túto kompetenciu len prezident. My nechceme mať kompetenciu legislatívu zablokovať, ale chceme získať možnosť vrátiť ju na prerokovanie a vytvoriť časový priestor na to, aby sa dopracoval nápad, ktorý môže mať vláda alebo parlament.
Koľko by to malo podľa vás stáť?
Toto nie je niečo, čo by si vyžiadalo dodatočné zdroje. Orgán, o ktorom hovorím, by vznikol z ľudí, ktorí už sú zvolení do orgánov samospráv. Nevyžadovalo by to žiadny zvláštny aparát a ani mzdy, keďže máme zákon, ktorý hovorí o obmedzovaní platov ľudí, ktorí už zastávajú verejnú funkciu. Čiže sa bavíme možno o niekoľkých zamestnancoch, ktorí by zabezpečovali chod tohto orgánu počas rokovania, to si extra náklady nevyžiada.
Chcete teda nejakým spôsobom formalizovať postavenie ľudí, ktorí už sú zvolení v rámci samospráv.
Presne tak.
Tak ako to popisujete sa to skutočne podobá na senát. Ten by potreboval budovu, každý senátor má ešte vlastný aparát, naozaj trváte na tom, že dodatočné náklady nevzniknú?
Presne ste to pomenovali, nejaké prevádzkové náklady by vznikli, no vzhľadom na rozsah štátneho rozpočtu sú to drobné zdroje. Aj pri senátoch iných krajín sú najväčšou prevádzkovou položkou voľby. V takom prípade by to boli náklady vo výške desiatok miliónov eur, no my nepredpokladáme, že by voľby mali byť potrebné. Druhou najvýraznejšou položkou sú mzdové náklady na senátorov, tu nepredpokladáme, že by vznikal nárok na ďalšiu odmenu, keďže tento orgán by tvorili už raz zvolení ľudia.
Aká je podpora pre tento návrh?
Môžem povedať, že o tomto návrhu komunikujem s Úniou miest Slovenska, Združením miest a obcí Slovenska a SK8. So všetkými týmito organizáciami som tento návrh prerokoval a zhodli sme sa, že právo veta by bol významný krok, ktorý by krajinu nestál nič, no priniesol by významne lepšiu pozíciu pre samosprávy, teda právo veta na legislatívu, ktorá sa týka samospráv.
Ani ZMOS a ani SK8 nie sú kľúčoví partneri, potrebujete 90 hlasov v parlamente. Aká je politická podpora?
Máte pravdu, toto si uvedomujeme. Spomeniem premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý v predvolebnej kampani sám prišiel s tým, že chce dať samosprávam právo veta. Je tu pán prezident Peter Pellegrini, s ktorým sme začiatkom roka mali rokovanie za okrúhlym stolom. Na ňom od neho zaznelo, že samosprávy majú prísť s návrhom, na ktorom sa zhodnú. Prisľúbil, že tento návrh pomôže presadiť. Mali sme rokovanie s novým predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas), ktorý sám povedal, že podľa neho nie sú samosprávy dostatočne reprezentované. Ak to poskladáme dokopy a politici budú konať v súlade s tým, čo hovoria, tak by nemali mať problém tento návrh presadiť. Našu úlohu sme si splnili a ako samosprávy sme sa zhodli. Ale čakajú nás ďalšie rokovania a potrebujeme získať 90 hlasov.
Čítajte viac Lunter navrhuje vytvorenie druhej komory parlamentu: samosprávam by poskytla legislatívnu silu
Premiér hovorí, že Čína je efektívna, lebo tam nie je veľký počet strán, u nás je systém neefektívny, lebo je tu veľký počet strán a vy navrhujete zmeny, ktoré by umožnili dať ďalším aktérom „nohu do dverí“. Je teda podľa Vás reálne, že niečo také prejde?
Keď počujem ako je Čína efektívna, tak sa mi vybaví spomienka na to, že my sme prekonali pandémiu koronavírusu a v Číne, ktorá nám je dávaná za vzor ako jednotná a silná krajina, ktorá rieši veci efektívne, boli opatrenia ešte o pol roka dlhšie. Ten obrázok, ktorý nám je podsúvaný, že autoritatívne režimy sú efektívnejšie, je problematický.
Nechcem byť komentátor súčasného politického diania, no to, čo vidíme, je, že sociálny štát prestáva plniť svoje funkcie. To sa týka zdravotnej starostlivosti, keď ľudia trištvrte roka čakajú na termín u lekára. Týka sa to aj sociálnych služieb, ak Váš starý otec potrebuje nejakú sociálnu službu, rok čaká v poradovníku a služba je nedostupná. Keď ideme za Bratislavu, napríklad železnicou, tak cesta z Bratislavy do Banskej Bystrice trvá 3,5 hodiny, pričom bola postavená na štandard dojazdu za dve hodiny a 17 minút. Mne osobne sa zdá, že provokatívne reči o výhodách vlády jednej ruky sú zástupná téma.
Hovoríte, že kolabuje sociálny štát, čo to znamená?
Sociálny štát nie je teoretický koncept. Znamená poskytovanie univerzálnej zdravotnej starostlivosti, podpory ľuďom v núdzi, ľuďom s hendikepom, osamelým rodičom aj ľuďom, ktorí vypadnú z trhu práce. Tiež to znamená poskytovanie podpory ľuďom, ktorí sa narodili do nepriaznivého prostredia. Potrebujeme skutočne poctivú debatu o tom, čo je sociálny štát. U nás sa ten pojem zamieňa za nejaké dávky, ktoré sa vyplácajú ľuďom, aj tým, ktorí ich nepotrebujú. Musíme si povedať, či je dôležitejšie, aby každý dôchodca dostal 13. dôchodok, alebo to, že sa každý dôchodca včas dostane k svojmu lekárovi.
Naopak premiér si ale konsolidáciu predstavuje napríklad tak, že by sa znížil počet VÚC z osem na tri. Ako tomu rozumiete, kde sa tam dá hľadať úspora?
To je otázka, ktorá je zaujímavo položená. Predtým ako odpoviem musím povedať, že samosprávy sú rukami a nohami v poskytovaní služieb štátu. Nie sú to priamo ministerstvá a spomínaných 80 percent verejných služieb poskytovaných občanom je na pleciach samospráv.
Keď kraje vznikali, zdedili sme obrovské investičné dlhy. Hovorím o cestách a mostoch, no aj budovách. Len pri mostoch je investičný dlh na úrovni dvoch miliárd eur. Tento dlh si tlačíme pred sebou a tie finančné prostriedky nemáme. Toto nie sú administratívne náklady, ale miliardy, ktoré nemáme v rozpočtoch.
Štát do našich kompetencií zasahuje úplne ľubovoľne. Keď niečo potrebujú, tak si od nás zoberú, lebo my sa nevieme brániť. Tiež sa musíme pozrieť, kto to hovorí. Hrubý dlh verejnej správy tento rok presiahne 60 percent HDP, náš dlh v Banskobystrickom samosprávnom kraji je pod hranicou tridsať percent, hoci by sme mohli ísť aj vyššie.
Čítajte viac Lunter vyzval Šimkovičovú, aby prestala likvidovať kultúru. Pridal sa k nemu aj Malatinec a šéfovia krajských inštitúcií
Čo z toho vyplýva?
Ja neodmietam debatu o konsolidácii. V novembri vláda nenaplnila svoj sľub, že nám bude kompenzovať tých 700 miliónov, čo nám ako samosprávam Igor Matovič zobral cez daňový bonus, tak sme prijali opatrenia, ktoré nám počas troch rokov vytvoria 14 miliónov eur ročne. Ušetrili sme na rôznej administratíve. Máme cez sto rôznych organizácií, doteraz každá mala nejakého svojho účtovníka, no my vytvárame centrum zdieľaných finančných služieb, ktoré budú manažovať tieto inštitúcie. Opatrení je ale viac, ukazujeme, že na konsolidáciu je priestor a tejto úlohy sa zhosťujeme.
Samotné zlučovanie krajov teda nepomôže?
Ak sa bavíme, že či budú kraje tri a nie osem, tak hovoríme drobných administratívnych úsporách. Predstavte si, že spojíte dva úrady. Úsporu nájdete v kancelárii riaditeľov a predsedu. Nič neušetríte na právnikoch, pracovníkoch verejného obstarávania, na ľuďoch, ktorí reálne poskytujú napríklad sociálne služby. To sú variabilné náklady, ktoré závisia od počtu škôl, zariadení. Sú to drobné oproti tomu, čo štrukturálne v rozpočtoch chýba. Zároveň je to úplne iná téma ako asymetrické postavenie štátu a samospráv. Tejto diskusii sa nebránim, môžeme sa hĺbkovo pozrieť na existujúce možnosti, no ten hĺbkový problém, že štát sa správa k samosprávam ako macocha a potom je tu nekvalitná infraštruktúra, sa týmto nevyrieši. Investičné dlhy sú v miliardách, možné úspory sú oproti tomu drobné. Samosprávy sú zároveň v poskytovaní služieb efektívnejšie ako štát. Ak by sme takúto zmenu urobili, bude trvať nejaký čas, kým sa systém usadí a rozbehne. To pôjde na úkor služieb pre občanov.
Ako by ste teda konsolidovali?
Pokiaľ ide o samosprávy je čas poukázať na to, že existuje paralelná štruktúra štátnej a verejnej správy. Ak chce niekto naozaj významné administratívne úspory, tak máme niekoľko úrovní okresných úradov, ktoré zamestnávajú stovky až tisíce ľudí. Sú v krajských a okresných mestách a majú určitú úroveň kompetencií, ktorá zdvojuje krajskú a samosprávnu štruktúru.
V Česku pred vyše pätnástimi rokmi dokončili decentralizáciu a zrušili okresné úrady a tieto funkcie poskytujú kraje, mestá a spádové obce. Tu sa dajú ušetriť stovky miliónov eur, ktoré dnes štát vynakladá na prevádzku okresných úradov.
Lepšie by bolo aj manažovanie. Poviem to na príklade krízového riadenia. Prednostovia okresných úradov sú politickí nominanti, ktorí nerobia odpočty pre ľudí, lebo nie sú volení. S tým podľa mňa súvisí aj ich motivácia riešiť krízu namieste. Pri požiari v Banskej Štiavnici sa napríklad udialo, že pani primátorka bola na mieste od desiatej hodiny dopoludnia, mne sa podarilo prísť o jedenástej, minister vnútra prišiel dokonca o jednej poobede a pracovník okresného úradu, ktorý má riadenie takejto situácie za úlohu, prišiel o štvrtej a oznámil ministrovi, že je požiar.
Napríklad v Českej republike to funguje tak, že prvý na mieste býva hejtman, lebo je veliteľ krízového štábu. Ak vedenie tej krízy pokazí, tak vie, že ľudia mu to vo voľbách zrátajú, lebo zlyhal v čase, keď ho ľudia potrebovali najviac.
Čítajte viac Ostrá kritika od Luntera na rezort zdravotníctva: Neplní sľuby, chýba logika a zdravý rozum
Celú túto úroveň riadenia je z Vášho pohľadu teda možné zrušiť.
Áno. Možno padne výhrada, že okresné úrady sú predĺženou rukou ministerstva vnútra, čo je aj pravda. Opäť ale môžeme skopírovať systém z Česka. Tam majú kompetenčný zákon, v ňom sa píše, že pozícia riaditeľa krajského úradu musí byť kontrasignovaná ministrom vnútra. Vzniká teda predpoklad, že tam bude na pozícii riaditeľa úradu popri hejtmanovi človek, ktorému minister vnútra dôveruje. Toto je veľmi efektívne a elegantné riešenie.
Hovoríte o obrovskom investičnom dlhu, čo s ním?
Potrebujeme celospoločenskú dohodu na tom, ako má vyzerať desaťročný investičný plán. Takýto plán znamená, že z roka na rok nemusíme vynaložiť obrovské miliardy, ale ideme salámovou metódou a ľuďom ponúkame víziu, ktorú realizujeme. Ľudia sú rozumní a chápu, že teraz sme na tom horšie, vydržia, len potrebujú vedieť, kedy na tom budeme lepšie. Na to potrebujeme konsenzus. Zároveň potrebujeme širokú debatu o tom ako konsolidovať.
Akú rolu v tomto hrá EÚ?
To, ako budeme investovať necháva na nás, dvíha varovný prst, keď vidí, že je tu investičný dlh, no to ako to urobíme je na nás.
Pýtam sa na to preto, že predstavitelia vládnych strán dnes hovoria o možnom vystúpení. Čo by také niečo znamenalo pre kraje a štát?
Každému triezvo uvažujúcemu človeku na Slovensku je podľa mňa jasné, že by to bola národná tragédia a katastrofa. Neexistuje dobrá alternatíva voči životu v EÚ. Vystúpenie by malo katastrofálne dôsledky na verejný rozpočet, na príjmy a celkový výkon ekonomiky. Je to absolútne katastrofický scenár a vôbec sa nedá uvažovať o nejakom zlepšení pozície Slovenska. Vo všetkých parametroch by to bola katastrofa.
Hmatateľný prejav členstva v EÚ je čerpanie eurofondov, no Slovensko ich chronicky nedokáže čerpať efektívne. Prečo čerpáme eurofondy pomaly?
Je to komplexná téma, no mám jednoduchú odpoveď a týka sa každej vlády, ktorá na Slovensku bola za uplynulých pätnásť rokov. Prejavuje sa tu diskontinuita, neschopnosť vytvárať širší konsenzuálny a dlhodobý plán. Toho sú schopné škandinávske krajiny a aj napríklad Nemecko.
Hovoríte, že sa menia garnitúry a s každou začíname odznova?
Presne tak. Každá garnitúra si, po prvé, mení priority a, po druhé, robí čistky. Ja som zažil za môj politický život, za osem rokov, možno piatich – šiestich ministrov regionálneho rozvoja. Každý jeden urobil čistku na kľúčových pozíciách, začínali sme odznova a my len čakáme. Je to teda kombinácia týchto dvoch faktorov.
Vlády sa menia ale aj inde a eurofondy tie krajiny čerpajú, môžeme sa pozrieť napríklad do Poľska.
Ak by sme išli do veľkého detailu, rozdiely by sme videli. Napríklad v Česku sa politický kurz krajiny po voľbách mení mierne, nie o 180 stupňov ako u nás. Rovnako na kľúčových pozíciách pri riadení eurofondov zostávajú roky kariérni profesionáli.
K Poľsku, ktoré spomínate, môžem povedať, že tam sa eurofondy riadia na úrovni vojvodstiev, teda v podstate krajov. Tie majú dlhšie volebné obdobie a väčšiu politickú stabilitu. A keď sa bavíme o tom, ako u nich čerpajú eurofondy, tak tam je stabilita. Nikto nespochybňuje, že je potrebná diaľničná sieť, cestná sieť, školy, je nastavená dlhodobá stratégia, ktorá má minimálne odchýlky a od tohto by sme sa mali učiť aj my.
Aj na Slovensku je časť eurofondov rozdeľovaná cez samosprávy, MIRRI sa sťažuje, že samosprávy na čerpanie nie sú pripravené. Ako reagujete na túto kritiku?
Budem hovoriť za náš kraj, ten poznám najlepšie. Náš kraj je pripravený. Máme schválených 85 percent alokácie (prostriedkov určených pre kraj, pozn. red.). Máme teda nielen zámer, ale aj rozpracovaný zámer, ktorý podľa pravidiel, ktoré máme od MIRRI, mohol byť už schválený na Rade partnerstva. Je to orgán, kde sú zástupcovia ministerstiev a aj naši územní hráči. Už finišujeme projekty v celkovej výške 85 percent alokácie do žiadostí o nenávratný finančný príspevok, následne peniaze budú môcť plynúť ku nám.
Čítajte viac Banskobystrický župan Lunter išiel na skusy do USA. Jeho cesta vyvolala vlnu reakcií od odporcov aj fanúšikov
S ministerstvom teda nesúhlasíte.
Mrzí ma, že ministerstvo používa zavádzajúci argument, ktorým je samotné zazmluvnenie. Mrzí ma to z toho dôvodu, že vinu za to, že toto číslo je nízke, nesie samotné ministerstvo. Nehovorím o konkrétnom ministrovi, to sa vraciame opäť k diskontinuite, o ktorej sme hovorili. Len v tomto programovom období máme troch ministrov, každý má svoj nový aparát. Tým pádom sa predlžuje obdobie, ktoré potrebujú na to, aby pripravili výzvy a ich špecifiká. Konkrétne pri Programe Slovensko, pre Integrované územné stratégie (ITS) a Mestské rozvojové územia (UMR) boli výzvy vyhlásené až koncom minulého roku.
Vyhlásené výzvy nestačia? Nemohlo sa to rozbehnúť minulý rok?
Zároveň, aj k týmto konečne vyhláseným výzvam, sme ešte stále nemohli podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Dôvodom je to, že sa menila DPH. Projekt musí byť dobre pripravený aj vrátane veľmi konkrétnych cien a my sme do poslednej chvíle čakali na definitívnu podobu sadzieb DPH. Ešte v decembri sme čakali. K tomu môžete pripočítať aj to, že následný proces schvaľovania netrvá deň ani týždeň, sú to mesiace.
Čo z toho vyplýva?
Za náš kraj viem povedať, že na konci roka budeme mať stopercentnú alokáciu schválenú. Osemdesiat percent z toho budú už žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktoré budú ležať u ministra. Tým samosprávam, ktoré sú pomalšie treba určite pomôcť. Dôvod je jednoduchý: eurofondy sú dnes jediný nástroj, pomocou ktorého dokážeme inovovať.
Ministerstvo teda zavádza?
Ministerstvo používa veľmi nekorektnú argumentáciu a spochybňuje samotných žiadateľov. S tým by mali prestať a mali by byť podporní.
Samotné ministerstvo pripúšťa, že problém bol aj u nich, že bol problém s podpisovaním žiadostí, ten ale vraj už odstránili. Cítite nejakú zmenu s nástupom nového ministra Samuela Migaľa?
Ešte je to veľmi krátke obdobie, aby sme to zhodnotili, vnímam, že minister má úprimnú snahu a vnímam, že minister sa snaží v celej situácii zorientovať. Verím, že naše argumenty nevníma ako útok, ale skôr ako korekciu informácií, ktoré oni vypúšťajú. Mám informáciu, že minister už aj od pána premiéra dostal pokyn, aby nesiahal na zdroje, ktoré už sú alokované v jednotlivých územiach. To by totiž znamenalo obrovskú nespravodlivosť voči prijímateľom, ktorí v prípravnej fáze vynakladajú desiatky tisíc eur na projektovú dokumentáciu.
Vy ste vyjadrili obavu z toho, že časť eurofondov v správe regiónov by si štát mohol zobrať späť a presunúť ich na obranné projekty. Vyzývate ministerstvo, aby to nerobilo, v akom je to stave? Stále to hrozí? Ide asi o 400 miliónov.
Faktom je, že v polovici programového obdobia si Európska komisia určila začiatkom roka päť nových programových priorít. Drvivá väčšina krajín z celkovej sumy eurofondov prisľúbila svojim ministerstvám a územiam 85 percent, pätnásť percent si tieto krajiny nechali v rezerve práve na nové priority, ktoré prišli v polovici programového obdobia. Slovensko je snáď jediná krajina, ktorá týchto pätnásť percent v minulosti poslala do samospráv, my sme si ich už v podstate podelili a dnes každý vie, ako ich minie.
Obrana je ale legitímna priorita.
O obrane sa hovorí z dobrých dôvodov, keďže nás ohrozuje ruský agresor. Putinov režim viackrát avizoval, že jeho záujem nekončí na Ukrajine, ale má geopolitický záujem na tom, aby sa usporiadanie sveta vrátilo pred rok 1996, vtedy sme ani my samozrejme neboli v Severoatlantickej aliancii. Je teda existenčným záujmom Slovenska, aby pripravovalo svoju obranu.
Tu sa ale bavíme o sume 400 miliónov eur, ktorá už je viazaná v územiach. Je tu niekoľko ministerstiev, kde je čerpanie nízke. Hovorím preto, že by nebolo dobré robiť revolúciu v samosprávach. Neviem, možno sa dajú ako chyba vyhodnotiť kroky z minulosti, keď sa tieto peniaze prerozdelili.
Ako sa dá táto situácia riešiť? Brať z iných oblastí?
Celková alokácia Programu Slovensko je okolo osem miliárd. Pozrime sa na čerpanie v iných rezortoch, kde je často v jednotkách percent. Jednoduchá odpoveď teda je: áno, hľadajte tam, kde nie je štát peniaze schopný umiestniť a neberte tam, kde ste peniaze už umiestnili.
Napriek všetkému, čo sme si povedali, ministerstvo napokon zablokovalo zhruba 200 miliónov eur. Ako to hodnotíte?
Je to hrubé porušenie dohody vlády so samosprávami. Stalo sa presne to, na čo sme upozorňovali, že sa môže stať. Pod zámienkou zavádzajúcich argumentov sa zoberú peniaze pre ľudí do verejných služieb a presmerujú do armády. Len jeden fakt za všetky. Minister argumentuje, že v Česku majú samosprávy schválených 86 percent projektov, u nás len 56 percent. Faktom však je, že v Česku bola väčšina výziev vyhlásená v roku 2022 u nás až koncom roku 2024. A to je príčina nižšieho percenta schválených projektov ako v Česku a to je zlyhanie predchádzajúcich ministrov na MIRRI. O to viac ma mrzí, že pán minister používa túto zavádzajúcu argumentáciu. Opakujem, my sme pripravení do konca roka schváliť 100 percent projektov z pridelenej alokácie.
Symbolom problémov s eurofondmi sú v súčasnosti aj vilové domy, ktoré mali byť penziónmi, no existujú podozrenia, že sa za peniaze z EÚ stavali luxusné rodinné domy. Dokážete garantovať, že nič také nehrozí, pokiaľ ide o peniaze, za ktoré zodpovedajú VÚC?
Úplne jednoznačne. Ak sa pozriete na manažment projektov v rámci samospráv, tak tam je štvornásobná kontrola. Máme hlavného kontrolóra, ďalší stupeň je Národný kontrolný úrad a potom sú tu ešte ďalšie dve vrstvy kontroly. Jednu vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie a druhá sa uskutoční v rámci vládneho auditu. To je často príčina toho prečo sa celý proces naťahuje a starostov frustruje, no toto je fakt. Na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorej sa problém s výstavbou viliek týka, je úroveň kontroly omnoho nižšia. Do fungovania PPA v podstate nikto nevidí, spravuje peniaze, ktoré majú ísť na rozvoj regionálnej poľnohospodárskej politiky a vidíte, čo z toho vzniká. Hovoríme o dvoch odlišných svetoch.
Sám hovoríte o tom, že celý proces je komplikovaný a hovoríte, že by mali existovať takzvané integrované projekty. O čo ide?
Opäť sa môžeme pozrieť do Česka, kde to funguje. Tam existujú takzvané vyzvania, nie výzvy, v rámci integrovaných územných stratégií. Posadí sa primátor mesta, župan a štátna správa za jeden stôl riešia napríklad výstavbu dopravného uzla. To, ale znamená, že niečo musí urobiť kraj, niečo mesto a nejakú službu urobí napríklad ministerstvo dopravy. Toto všetko sa spíše na jeden projekt, a takto sa to pošle na ministerstvo, ktoré je zodpovedné za čerpanie eurofondov. Toto ministerstvo následne podľa toho nastaví výzvu.
U nás to bude komplikovanejšie.
U nás je to tak, že máte úplne oddelené výzvy pre mestá, kraje a aj infraštruktúrne projekty. Projekty spolu neladia časovo a ani obsahovo. My ani nie sme schopní napísať tak veľký komplexný projekt, lebo ho nikto nezafinancuje.
Bola kontrola eurofondov, ktorú predstavitelia Hlasu označili za trestnú výpravu, trestná výprava aj podľa vás?
Nerád sa miešam do týchto politických prestreliek. Toto vôbec nie je o tom, čo trápi ľudí. Sú to osobné invektívy, často pavedecké veci a ľudí pritom trápi, či sa dostanú k lekárovi. Ak nám EÚ posiela peniaze, má právo si ich odkontrolovať. Ten kto ich zneužíva, má za to niesť zodpovednosť.
Aký je váš vzťah k súčasnej koalícii. Pochvaľujete si regionálnu spoluprácu s Hlasom, zároveň protestujete proti dianiu v kultúre, hovoríte, že členstvo v EÚ nemá alternatívu, to v koalícii tak stopercentne nie je.
Ja som nezávislý politik, môžem si dovoliť byť prísny, ale spravodlivý. Mám to tak aj s touto vládou. Sú tu konkrétni ministri, ktorí robia nad rámec toho, čo by museli, potom sú tu veci, ktorým nerozumiem, škodia Slovensku a našej reputácii.
Vy chcete meniť situáciu na Slovensku cez zoskupenie Stred, ktoré nazývate nátlakovou platformou. Čo to znamená?
Je to ďalší spôsob, akým robím politiku a spôsob, akým chcem zlepšovať veci. Mám sféru vplyvu v rámci kraja, no narážam na množstvo vecí, ktoré nefungujú, lebo nefunguje spolupráca medzi centrálnou a miestnou úrovňou. Mojím cieľom je donútiť politikov na centrálnej úrovni, aby neriešili osobné spory, vymyslené puče a pavedecké práce o tom, či tu bola pandémia koronavírusu. To ma uráža, lebo si pamätám umierajúcich dôchodcov počas pandémie a dnes to niekto spochybňuje. Som presvedčený, že to, čo na politikov funguje, je tlak. Tému s eurofondmi sme priniesli my, následne si ju osvojil aj ZMOS, Únia miest a SK8. Minister už dostal príkaz, že na tie peniaze nemá siahať, považujem to za úspech.
Stane sa zo Stredu politická strana?
Je to najobľúbenejšia otázka novinárov a najúprimnejšia odpoveď je, že my dnes takto neuvažujeme. Toto nie je náš motív. Neviem, či sa to nestane v budúcnosti, neviem predpovedať budúcnosť, no nerobíme to preto.
Novinári sa na to pýtajú preto, že ak by ste v budúcnosti chceli napríklad zablokovať ďalšie zmeny v daňovom bonuse, potrebujete byť súčasť parlamentu. Čo môže urobiť nátlaková platforma?
Ak bude mať samospráva právo veta, tak veľa. Viete, nechcem byť ten, čo vytvorí 632. politickú stranu, ktorá získa 0,05 percenta. Chcem robiť veci, čo majú význam a zdá sa mi, že zatiaľ nátlaková skupina funguje. Prichádzajú noví členovia, môžu to byť starostovia z celej krajiny, ide o ideologický stred, nie geografický.
Riešia sa na Slovensku skôr zástupné témy, než reálne problémy ľudí?
Absolútne. Toto je najpravdivejší a najsmutnejší výrok o súčasnom stave politiky na Slovensku. Každý mesiac máme na stole zástupné témy, ktoré odvádzajú pozornosť od toho, že sociálny štát kolabuje.
Bol v krajine puč?
Na tomto sa vždy veľmi smejem. Som z Banskej Bystrice, poznám tých ľudí, viem akí sú, sú dobrosrdeční a chcú, aby krajina fungovala lepšie. Ja si neviem predstaviť, že by oni mali myšlienky na to, že by v nejakom puči zvrhli vládu. To je absolútny nezmysel a každý triezvo uvažujúci človek tomuto rozumie.
