Dopravné svetlá na Pyrenejskom polostrove zhasli, čo okamžite vyvolalo chaos na cestách. Vlaky metra zostali stáť v tuneloch, zatiaľ čo vysokorýchlostné spoje sa zastavili na tratiach uprostred krajiny. Nemocnice sa prepínali na núdzové generátory, no aj tie mali obmedzenú kapacitu. Moderný život sa v priebehu niekoľkých minút rozpadol.
Hoci finálna správa španielskej vlády o tom, čo spôsobili blackout, má byť zverejnená až na jeseň, dva mesiace od udalosti už máme indíciu, že za masívnym výpadkom elektriny, ktorý trval vyše 12 hodín, stálo zlyhanie regulácie napätia v sieti. Systém sa nedokázal vysporiadať s náhlym nárastom napätia, čo spustilo dominový efekt a kolaps sústavy. Španielska ministerka energetiky Sara Aagesenová informovala, že za blackoutom stálo prepätie, ktoré sieť nedokázala absorbovať. Túto situáciu môže spôsobiť napríklad úder blesku, chybné zariadenie či nestabilita siete.
Celý proces sa pravdepodobne začal malou poruchou na jednom mieste. Automatizované systémy navrhnuté na zvládanie takýchto incidentov sa pokúsili presmerovať elektrickú energiu inými cestami. Tým však nečakane preťažili ďalšie časti siete, ktoré mali vlastné, skryté slabiny. Jedna porucha spustila druhú, tá tretiu, až kým sa celá sústava, preťažená a nestabilná, automaticky neodpojila, aby predišla masívnemu fyzickému poškodeniu. Systém skolaboval v snahe zachrániť sám seba.
Čítajte viac Dobrá správa pre domácnosti: elektrina je najlacnejšia od začiatku vojny, tvrdia experti. Čo to znamená?
Čo stálo za blackoutom?
Elektrická sústava musí pre správne fungovanie udržiavať elektrické napätie vo veľmi presne stanovených hraniciach. Akékoľvek výrazné odchýlky, či už nahor (prepätie), alebo nadol, môžu fyzicky poškodiť nielen spotrebiče v domácnostiach, ale aj kľúčové a drahé súčasti samotnej siete, ako sú transformátory, vedenia a generátory v elektrárňach.
Blackout pritom môže mať fatálne dôsledky najmä pre ľudí, ktorí žijú v južnejšie položených krajinách. Autor knihy s názvom „Horúčava – život a smrť na spálenej planéte" Jeff Goodell upozorňuje, že masívny výpadok elektriny odstaví aj chladenie obydlí. V krajinách, kde sa teplota počas leta bežne šplhá nad 40 stupňov Celzia, to môže mať fatálne dôsledky – ľudia sa nebudú môcť pred tropickými horúčavami efektívne brániť a hrozí prehriatie organizmu či dokonca smrť. Problém je tak čoraz viac naliehavý na mnohých miestach sveta, kde sú letné horúčavy neznesiteľné.
„Elektrická sústava musí neustále udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny; ak sa v sústave náhle zvýši napätie (napríklad v dôsledku prebytku elektriny z obnoviteľných zdrojov), stabilitu môžu zachrániť len rýchlo dostupné a spoľahlivé zdroje – ako sú prečerpávacie vodné, plynové alebo tepelné elektrárne, ktoré dokážu rýchlo zvýšiť alebo znížiť svoj výkon podľa potreby sústavy,“ priblížil pre Pravdu hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.
Vladimír Miškovský z technologickej spoločnosti Fuergy, ktorá sa zaoberá energetickou optimalizáciou, vysvetľuje, prečo vôbec k tomuto výpadku došlo: „Elektrická sieť musí mať konštantnú frekvenciu (v Európskej únii (EÚ) je to 50 hertzov). Ak sa frekvencia výrazne zmení (napríklad kvôli výpadku elektrárne alebo prudkému nárastu spotreby), zariadenia môžu zlyhať, ochrany vypnú časti siete a dôjde k blackoutu."
V Španielsku a Portugalsku sa teda stalo to, že systémy a elektrárne, ktoré mali prepätie okamžite potlačiť a napätie znormalizovať, v danom momente zlyhali. Nedokázali pohltiť nadbytočnú energiu v sieti tak, ako mali. Španielska vláda z incidentu viní spoločnosť REE, ktorá má na starosti prevádzku elektrizačnej sústavy, ale aj samotných výrobcov elektriny.
Čítajte viac Slováci majú nízke účty za elektrinu. Dokedy to vydrží?
Hrozia problémy aj Slovensku?
Hovorkyňa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Sandra Čičová Kotzigová pre Pravdu približuje, že príčinou blackoutu býva takmer vždy súhra viacerých negatívnych faktorov. Tie spustia kaskádu na seba nadväzujúcich porúch. Môže za tým stáť ľudská chyba, prírodná katastrofa či napríklad aj požiar.
„Slovenská elektrizačná sústava je prepojená so sústavou kontinentálnej Európy, čo prináša veľa nesporných pozitív, ako je napríklad spoločný európsky trh s elektrinou, väčšia sústava lepšie odoláva výpadkom, či je zabezpečená vzájomná medzinárodná výpomoc v stavoch núdze. Popri tom prepojenie sústav v rámci kontinentálnej Európy prináša aj určité riziká spojené s možným zavlečením poruchy do našej sústavy," hovorí Čičová Kotzigová.
Mišovský z Fuergy hovorí, že blackout na Slovensku je síce možný, no ak nenastane súbeh viacerých krízových faktorov, tak je nepravdepodobný. „Slovenská sústava je robustná, vyvážená a dobre prepojená, no klimatické extrémy a prepojenosť štruktúr sú výzvy, ktoré netreba podceniť," dodal expert.
Máme však aj predstavu o tom, či by sme dokázali zvládnuť situáciu, počas ktorej by na našom území skutočne nastal obrovský výpadok elektriny. SEPS pred rokom podobný scenár testovala. Išlo o takzvanú skúšku „štartu z tmy" – obnovu sústavy po výpadku elektriny prostredníctvom podania napätia z poľskej prenosovej sústavy.
Po blackoute sa elektrizačná sústava dostáva do stavu bez napätia. V elektrárňach môže nastať úplné zastavenie výroby elektriny. Jadrové elektrárne, na ktoré sa spoliehame aj na Slovensku, by po výpadku neboli schopné opäť sa rozbehnúť – sú závislé od podania napätia z iného zdroja. Externé zdroje, v tomto prípade išlo napätie z poľskej rozvodne Krosno, sú dôležité pre rozbeh elektronických pohonov, ktoré zapínajú generátory. Test ukázal, že vďaka medzinárodnej spolupráci by sme boli schopní našu sústavu znova „rozhýbať".
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Aký je podiel obnoviteľných zdrojov na výpadku?
Chybou španielskeho prevádzkovateľa siete bolo, že nezvládol riadenie sústavy – konkrétne neaktivoval dostatok konvenčných zdrojov (plynové, vodné a atómové elektrárne), ktoré mali v danom momente zabezpečiť stabilitu a regulovať napätie. Rizikovým faktorom v pozadí však bolo aj premenlivá povaha obnoviteľných zdrojov energie v sieti, ktoré majú nižšiu schopnosť poskytovať takzvanú „zotrvačnosť".
„To, čo španielska vláda vyčíta prevádzkovateľovi siete, je nevyváženie zapojených obnoviteľných zdrojov v sieti konvenčnými (točivými) zdrojmi alebo modernými riešeniami ako napríklad batériami poskytujúcimi grid forming (pozn. red. grid forming je technológia, ktorá umožňuje obnoviteľným zdrojom energie, ako sú veterné farmy alebo solárne elektrárne, aby samy regulovali napätie a frekvenciu v elektrickej sieti)," zhrnul Miškovský.
Keďže na Slovensku nemáme tak veľký podiel solárnych panelov či veterných turbín zapojených do systému ako napríklad v spomínanom Španielsku, Miškovský hovorí, že identická situácia s blackoutom by u nás nastať nemala.
Podľa hovorcu slovenského regulátora Igaza u nás podobná situácia ako na Pyrenejskom polostrove nebude hroziť v prípade, ak si udržíme svoj energetický mix. Takmer 61 percent elektrickej energie vyrábame z jadra, vyše 17 percent zabezpečujú vodné elektrárne a relatívne veľké položky predstavujú aj plyn (9,69 percenta) či biomasa (4,92 percenta). Zo slnka pochádza 2,40 percenta zo všetkej vyrobenej elektriny na Slovensku a z vetra je to len 0,02 percenta. Zatiaľ čo u nás sa teda produkuje okolo 23 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, v Španielsku je to až 60 percent.
Čítajte viac Dovoz elektriny na Ukrajinu je podľa odborníkov slušný biznis. Strela do vlastnej nohy - ak ho zastavíme, môžeme prísť o stámilióny
Slovenský regulátor zároveň v tomto smere dlhodobo upozorňuje na podľa neho „nepremyslené a nekoordinované" kroky Bruselu, ktorý podporuje budovanie energetických zdrojov. „ÚRSO odmieta iba bezduché transponovanie smerníc EÚ. Naopak, budeme si aj tu vyberať to, čo je prospešné pre Slovensko," uzatvoril úrad.