Diskusia o Ukrajincoch ako o záťaži pre náš rozpočet je v rozpore s realitou. Už dnes, v čase vojny, sú pre Slovensko čistým ekonomickým prínosom. Odhady Inštitútu finančnej politiky hovoria jednoznačne – len v roku 2024 prispeli utečenci do štátneho rozpočtu sumou 217 miliónov eur, zatiaľ čo náklady na pomoc dosiahli 98 miliónov eur, z ktorých väčšinu zaplatila Európska únia.
Podľa inštitútu odídenci z Ukrajiny každoročne zvyšujú daňové príjmy štátneho rozpočtu o 0,1 až 0,2 percenta. „Najväčšiu časť týchto príjmov predstavujú dane z trhu práce, ktoré by mali v roku 2025 dosiahnuť 165 miliónov eur. Celkové daňové príjmy by mali každoročne rásť, pričom v roku 2025 sa predpokladá ich výška na úrovni 231 miliónov eur. Za obdobie rokov 2022 až 2024 by mali tieto príjmy dosiahnuť spolu 439 mil. eur," píše sa v už schválenom vládnom dokumente pod názvom „Analýza dopadov a príležitostí z ďalšieho rozširovania Európskej únie pre Slovenskú republiku s osobitným dôrazom na integráciu Ukrajiny".
Čítajte viac Danko pokračuje v prestrelke s Ficom: Ukrajina je bezpečnostné riziko, do EÚ nesmie nikdy vstúpiť. Premiér: Zrejme nechápe
Slovensko síce na pomoc Ukrajine prispelo sumou, ktorá prevyšuje pol miliardy eur, no väčšinu z týchto výdavkov, až 424 miliónov, nám zaplatila EÚ. Zo štátneho rozpočtu tak na túto položku smerovalo iba približne 85 miliónov eur. Tvrdenia časti politickej či verejnej sféry o tom, že na pobyt Ukrajincov u nás doplácame, nie sú pravdivé – čísla hovoria inou rečou.
Príležitosť pre slovenské firmy
Každý zamestnaný Ukrajinec totiž na Slovensku platí dane a odvody, nakupuje v našich obchodoch a prispieva tak k rastu, ktorý všetci potrebujeme. Skutočná ekonomická výhra však leží inde. Je ním prístup na 37-miliónový trh Ukrajiny a budúca účasť na povojnovej obnove. Obnova infraštruktúry u nášho východného suseda sa podľa odhadov Svetovej banky vyšplhá na astronomických 524 miliárd dolárov.
Pre slovenské firmy v stavebníctve, energetike, strojárstve a službách je to bezprecedentná príležitosť na export a rast. Naše spoločnosti majú vďaka geografickej blízkosti a historickým skúsenostiam obrovskú výhodu. Otázkou je, či im štát vytvorí podmienky, aby ju dokázali využiť.
Materiál vlády zdôrazňuje, že čo sa týka integrácie našich susedov do EÚ, je potrebné venovať pozornosť najmä pôdohospodárstvu. „Ukrajina disponuje mimoriadne priaznivými agroekologickými podmienkami vrátane mierneho klimatického pásma a vysoko úrodných černozemí, ktoré pokrývajú približne dve tretiny jej územia. Integrácia Ukrajiny do jednotného trhu EÚ bude mať významné dosahy aj na slovenský agropotravinársky sektor," píše sa v dokumente.
Čítajte viac Ukrajina drví Slovensko exportom. Európu zasypávajú potravinami z lacnej pšenice, hovoria potravinári
Ukrajina nám však môže pomôcť aj s výrazným nedostatkom pracovnej sily, s ktorým roky bojujeme. Slovensku sa zároveň otvoria aj nové obchodné možnosti. Vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ predstavuje významnú príležitosť pre sektor stavebníctva, strojárstva či pre automobilovú výrobu, na ktorej stojí ekonomika. „Pre slovenský automobilový a strojársky sektor tento vstup predstavuje príležitosť na import lacnejších produktov, ktoré vstupujú do automobilovej výroby," informuje vládny materiál.
Nakopnú motor našej ekonomiky?
Slovenská ekonomika je postavená na automobilovom priemysle. Naša prosperita stojí a padá na úspechu tovární ako Volkswagen, Kia, Jaguar Land Rover a čoskoro aj Volvo. A práve pre tento kľúčový sektor je integrácia Ukrajiny dvojitým prínosom, ktorý môže našu pozíciu medzi automobilovými veľmocami ešte viac upevniť.
Po konci ruskej agresie príde obnova a s ňou rast životnej úrovne. Milióny Ukrajincov si budú chcieť kúpiť nové, kvalitné a bezpečné autá. Ďalšou výhodou spoločného trhu je to, že po vstupe do EÚ by pre Ukrajincov prestali platiť dovozne clá na autá a výrobky z našich závodov by boli oveľa dostupnejšie a rozbehli by export automobilov na východ. Dnes totiž ukrajinské šoféri platia clo vo výške 10 percent z hodnoty vozidla, čo zvyšuje náklady na dovoz áut zo zahraničia aj o tisíce eur. Pre naše automobilky, ktoré sú doslova za rohom, je to obrovská exportná príležitosť.
Nový závod Volvo pri Košiciach, ktorý plánuje spustiť výrobu na konci budúceho roka, je vďaka svojej polohe priam predurčený na to, aby sa stal kľúčovým dodávateľom pre obnovený ukrajinský trh.
Integrácia Ukrajiny do jednotného trhu zároveň bude znamenať prístup k lacnejším a dostupnejším surovinám a komponentom. Pre náš automobilový priemysel to znamená možnosť znížiť výrobné náklady a zvýšiť tak konkurencieschopnosť na globálnych trhoch. Analýzy ukazujú, že Slovensko by mohlo nahradiť importy dielov v hodnote miliónov eur lacnejšími ukrajinskými alternatívami, čo by priamo podporilo ziskovosť našich podnikov.
Čítajte viac Fico: Zelenskyj si dohodou o nerastoch kúpil vojnu
Navyše kvalifikovaní ukrajinskí pracovníci môžu zaplniť voľné miesta priamo vo výrobných halách a v dodávateľských reťazcoch, keďže práve automobilky a strojárstvo patria medzi odvetvia s najvyšším predpokladaným dopytom po novej pracovnej sile.
Budovanie moderného pôdohospodárstva
Najhmatateľnejší zápas sa však odohrá v poľnohospodárstve. Vládny dokument to pomenúva jasne: „V oblasti poľnohospodárstva Ukrajina najviac konkuruje Slovensku pri pestovaní obilnín a olejnín.“ Ukrajina disponuje 41,3 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je 22-násobne viac, ako má Slovensko. Z toho 32,9 milióna hektárov tvorí orná pôda, čo je 24-násobok slovenskej výmery. Kľúčovým faktorom je legendárna černozem, jedna z najúrodnejších pôd na svete, ktorá pokrýva až 28,3 milióna hektárov ukrajinského územia.
Táto agrárna superveľmoc už dnes formuje európsky trh. Vládna analýza v tejto súvislosti konštatuje, že „Ukrajina dlhodobo dosahuje podstatne vyššiu produkciu základných komodít. Napríklad produkcia pšenice v rokoch 2019–2021 bola takmer 14-násobne vyššia ako na Slovensku“. Podobné trendy vidíme aj pri kukurici, slnečnici či repke. Zavedenie takzvaných koridorov solidarity v roku 2022 viedlo k masívnemu nárastu dovozov ukrajinských agrokomodít do prihraničných krajín, čo, ako priznáva aj vládny materiál, „spôsobilo narušenie vnútorného trhu a vytvorilo tlak na domácu produkciu“. Pre slovenských farmárov, ktorí nemôžu konkurovať ani rozlohou, ani cenou, to môže znamenať existenčnú hrozbu.
Skutočná príležitosť spočíva v radikálnej zmene myslenia. Namiesto toho, aby sme sa Ukrajiny báli ako konkurenta, mali by sme ju začať vnímať ako zdroj. Materiál vlády naznačuje, ako na to. „Slovensko musí včas identifikovať svoje komparatívne výhody a preorientovať časť svojej poľnohospodárskej produkcie na komodity s vyššou pridanou hodnotou na hektár alebo so špecifickými vlastnosťami (napríklad ekologická kvalita, regionálny pôvod, prémiové produkty).“
Namiesto predaja vlastnej pšenice by sme mohli zarábať na spracovaní tej ukrajinskej. Naša geografická poloha, infraštruktúra a členstvo v EÚ nás predurčujú stať sa kľúčovým logistickým a spracovateľským centrom. Je to šanca pre náš potravinársky priemysel, ktorý môže ukrajinské komodity premeniť na múku, cestoviny či krmivá s vyššou pridanou hodnotou pre celý európsky trh.
Impulz pre trh práce
Podobne ako zvyšok Európy aj Slovensko čelí demografickej kríze. Naša populácia starne a podľa odhadov budeme v nasledujúcich rokoch potrebovať desaťtisíce nových pracovníkov ročne, aby sme nahradili tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Už dnes nám chýbajú tisíce lekárov, sestier, rušňovodičov, vodičov autobusov či kvalifikovaných remeselníkov. Naprieč celým hospodárstvom je to niečo viac ako 100-tisíc ľudí, ktorých potrebujeme na to, aby zaplnili voľné pracovné miesta.
Kto bude o desať rokov liečiť našich rodičov, riadiť vlaky a pracovať v továrňach, ktoré živia našu ekonomiku? Odpoveď leží za našou východnou hranicou. Občania z Ukrajiny nepredstavujú hrozbu pre pracovné miesta Slovákov; predstavujú záchranu pre náš trh práce. Sú riešením nedostatku pracovnej sily, ktorý brzdí náš rast. Už dnes tvoria významnú časť pracovníkov, no často na pozíciách hlboko pod úrovňou svojej kvalifikácie.
Čítajte viac Fico: Zelenského rozhodnutie nepoškodilo Rusko, ale Európu. Plyn musí znova tiecť cez Ukrajinu
Až 7,8 percenta vysokoškolsky vzdelaných odídencov pracuje na nekvalifikovaných pozíciách a 4,19 percenta pracovných migrantov s univerzitným vzdelaním bolo zamestnaných ako pomocní pracovníci. „Okrem toho 13,7 percenta pracovných migrantov a 5,9 percenta odídencov s univerzitným vzdelaním pracujú ako operátori strojov a zariadení. Najväčší problém integrácie občanov z Ukrajiny na trhu práce predstavuje jazyková bariéra," píše sa vo vládnom materiáli.
