Bývalé Československo – pozostávajúce z dnešnej Českej republiky a Slovenska – sa napojilo na Družbu v 60. rokoch 20. storočia, keď bolo súčasťou sovietskej sféry vplyvu. Čoraz klesajúcejšie dodávky po páde komunistickej vlády v roku 1989 a rozdelení krajiny o štyri roky neskôr však prinútili Prahu prehodnotiť zdroj.
„Už prvá vláda po revolúcii v roku 1989 si bola vedomá vydieračského potenciálu ruskej ropy,“ povedal 65-ročný Pantůček.
„Družba nikdy nefungovala 24 hodín denne, sedem dní v týždni… V skutočnosti bola dosť často mimo prevádzky. Ale mal som vnútorný pocit, že sa môže úplne zastaviť. A niekto tam hore nám asi pomohol.“
Až do marca bola krajina závislá najmä od ropovodu Družba, ktorý privádzal ruskú ropu cez Ukrajinu. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Európska únia rozhodla ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív, no Česi mali len málo alternatív. Už v 90. rokoch však začali budovať alternatívne trasy, najmä ropovod IKL z Nemecka a neskôr sa zapojili do konzorcia prevádzkujúceho Transalpský ropovod (TAL) z talianskeho Terstu.
Kľúčovým krokom bolo rozšírenie kapacity TAL, ktoré umožnilo Česku získať potrebných osem miliónov ton ropy ročne. Pantůček, ktorý sa do Mera vrátil po ruskej invázii, urýchlil práce na projekte a v marci 2025 sa krajina definitívne odpojila od Družby. „Na druhý deň mi kolegovia povedali, že Družba je vypnutá. Povedal som: ‚Toto je historický moment‘,“ spomína Pantůček.
Čítajte aj Česi majú problém s ropou. Štát požičia Orlenu 330-tisíc ton na výrobu palív
Prechod na neruské zmesi s nižším obsahom síry si vyžiadal aj úpravy v rafinériách. Investícia do rozšírenia TAL dosiahla hodnotu 42 miliónov eur a v súčasnosti do Česka prúdi ropa z Azerbajdžanu, Severného mora, Saudskej Arábie alebo Iraku. „Môžem si teraz vydýchnuť, svoju úlohu som splnil,“ uzavrel Pantůček, ktorý zvažuje odchod do dôchodku.
