Poľské ministerstvo práce už skôr informovalo, že do 30. júna tohto roka oznámi pravidlá a podmienky, za ktorých bude pilotný program kratšieho pracovného týždňa fungovať. „Bude to prvý pilotný program skráteného pracovného času v tejto časti Európy, prvý takýto rozsiahly pilotný program v Poľsku,“ hovorí tamojšia šéfka rezortu práce Agnieszka Dziemianowicz-Bąková.
Ministerstvo spresňuje, že v ďalších mesiacoch spustí nábor uchádzačov do programu – firmy sa môžu do experimentu dobrovoľne prihlásiť. Spoločnosti, ktoré sa do pilotného programu zapoja, si budú môcť vybrať systém, ktorý im najlepšie vyhovuje. Bude tak záležať iba na nich, či zamestnancov nechajú doma o jeden deň navyše v porovnaní s aktuálnym stavom, alebo im skrátia pracovný deň o dve hodiny. Z Fondu práce je na prvý rok programu vyčlenených v prepočte približne 2,3 milióna eur. Každý zamestnávateľ, ktorý sa do programu kvalifikuje a splní podmienky, bude mať nárok na dotáciu na zavedenie skráteného pracovného času.
Dôležité je, že dôjde k reálnemu skráteniu pracovného času, čo má pozitívne vplyvy tak na zamestnancov, ale z dlhodobého hľadiska aj na zamestnávateľov – nižšia fluktuácia, lepší zdravotný a psychický stav zamestnancov, ale aj vyššia produktivita.Ján Košč
„Iný model je vhodný pre nepretržité prevádzky, iný model v gastroprevádzkach, iný v poľnohospodárstve a podobne. Dôležité je, že dôjde k reálnemu skráteniu pracovného času, čo má pozitívne vplyvy tak na zamestnancov, ale z dlhodobého hľadiska aj na zamestnávateľov – nižšia fluktuácia, lepší zdravotný a psychický stav zamestnancov, ale aj vyššia produktivita," zhrnul odborník.
Dôležité je, že poľská vláda počíta so zachovaním platov aj aktuálneho počtu zamestnancov. Znamená to, že hoci budú ľudia pracovať kratšie, neprídu o nič zo svojej výplaty.
Ako to vyzerá na Slovensku?
Poľsko argumentuje tým, že zo skrátenia času stráveného v práci by profitovali všetky strany. Zamestnanci na tom budú zdravotne lepšie, riziko vyhorenia sa zníži a zároveň získajú čas pre svojich blízkych, ako aj na svoje záľuby či vzdelávanie. Firmy zas zaznamenajú zvýšenie efektivity a kreativity u zamestnancov – zníži sa počet chýb, pracovných úrazov a dní, počas ktorých pracovníci absentujú.
Premiér Fico už pred rokom a pol počas vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose načrtol, že aj Slovensko by sa mohlo vydať podobnou cestou. Detaily svojho plánu však v tom čase a ani neskôr nespresnil.
Slovenský rezort práce pre Pravdu povedal, že minister Erik Tomáš (Hlas) je tejto téme otvorený, najmä pri povolaniach, kde je to možné, no len v takom prípade, ak sa nebudú znižovať platy. Ministerstvo tiež zdôrazňuje, že už súčasné nastavenie Zákonníka práce umožňuje firmám zaviesť štvordňový pracovný režim na dobrovoľnom základe.
„O štvordňovom pracovnom týždni sa diskutuje vo viacerých štátoch, čo je aj výsledok pokroku v automatizácii, zlepšovaní pracovných podmienok, možnostiach pracovať z domu, na diaľku a podobne. V prípade jeho plošného zavádzania u nás ide o celospoločenskú otázku, nielen o pôsobnosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože to súvisí aj s prepojením na ďalšie aspekty spoločnosti a ekonomiku," dodáva rezort.
Čítajte viac Slovák, ktorý slúžil za múrmi Vatikánu: Boli dni, kedy hodinky nemali ručičky
Konfederácia odborových zväzov upozorňuje aj na to, že súčasná legislatíva umožňuje dohodu s odbormi v rámci kolektívnej zmluvy, ktorá môže upraviť rozsah času, ktorý človek v práci počas týždňa strávi. Je to možné napríklad v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej môže existovať dohoda na týždennom pracovnom čase kratšom o 2,5 hodiny v porovnaní s tým, čo určuje Zákonník práce.
Firmy: chýbajú nám ľudia
Podľa zástupcov zamestnancov riziko skracovania času stráveného v práci spočíva v tom, že firmy nemusia byť ochotné ísť do takýchto zmien. Zmeny „…sa môžu spájať s jednorazovými transformačnými nákladmi a ďalšími nákladmi súvisiacimi so zmenou organizácie práce. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že technologický pokrok a tlak na trhu práce ich už v súčasnosti núti k tomu, aby viac investovali do inovácií a nových technológií, ktoré istým spôsobom nahradia fyzickú pracovnú silu a zároveň prispejú k vyššej produktivite práce aj s nižším počtom zamestnancov", priblížila pre Pravdu hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Republiková únia zamestnávateľov v tejto súvislosti upozorňuje aj na to, že na slovenskom pracovnom trhu dlhodobo chýba vyše 80-tisíc kvalifikovaných pracovníkov naprieč všetkými sektormi. Pripomína, že zamestnávatelia dlhodobo nedokážu obsadiť desiatky tisíc pracovných pozícií, čo je pre ekonomiku výrazný problém.
„Prípadné skracovanie pracovného času by situáciu ešte viac zhoršilo – problémy so zamestnávaním kvalifikovaných ľudí by boli ešte vypuklejšie. V dôsledku skracovania počtu pracovných dní by množstvo podnikov nedokázalo plniť svoje zákazky v požadovanom čase či množstve, čo by mohlo vyústiť až do straty zákazníkov," zhrnula možné komplikácie pri zavádzaní takéhoto systému hovorkyňa únie zamestnávateľov Petra Podhorcová.
Výhovorky už prestávajú strácať pevnú pôdu pod nohami s rastúcimi úspešnými príkladmi a experimentmi zo zahraničia.Ján Košč
Odborári však nevidia pri možnom zavádzaní zmien nedostatok ľudí na trhu práce ako problém. Naopak, podľa nich by zníženie počtu odpracovaných hodín mohlo byť riešením tejto situácie. „Keď sektory trpia nedostatkom pracovnej sily, vysokými nákladmi spojenými s neobsadenými pozíciami a potrebou využívať agentúrnych pracovníkov, mali by sme sa pýtať, prečo k tomu v prvom rade dochádza. Odpoveď v mnohých prípadoch súvisí s neudržateľnou prácou, nadčasmi, ťažkými fyzickými podmienkami a nízkou mzdou. Riešením môže byť práve skrátený pracovný čas,“ hovorí Nemethová.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení zdôrazňuje, že v čase potreby konsolidácie verejných financií a tlaku na zodpovedné hospodárenie nevidí priestor na zavádzanie takýchto zmien. Pre firmy by to totiž znamenalo dodatočné náklady. Upozorňuje tiež na to, že kratší pracovný týždeň by spôsobil problémy najmä v prevádzkach, ktoré fungujú nepretržite – to by si podľa asociácie vyžadovalo prijímanie nových ľudí či finančné kompenzácie za nadčasy.
Čítajte viac Práca namiesto dávok. Štát posiela nezamestnaných čistiť rieky a potoky
Odborník však má na vec iný názor. Podľa Košča nie je dôvod na to, aby Slovensko na tieto zmeny už teraz nebolo pripravené. „Výhovorky však strácajú pevnú pôdu pod nohami s rastúcimi úspešnými príkladmi a experimentmi zo zahraničia. Zo Španielska, z Islandu, Nového Zélandu a podobne sa množia úspešné príklady toho, ako skracovanie pracovného času pomáha nielen zamestnancom, zamestnávateľom, ale aj ekonomike," uzatvára expert.
Stále pracujeme dlho
Argumenty poľského ministerstva práce sú postavené na tom, že ľuďom chýba dostatok odpočinku. Stále pracujeme dlho aj v čase, keď trh mení technologická revolúcia, ktorá má prácu zjednodušovať. „Patríme medzi najpracovitejšie národy v Európe, ale počet hodín strávených v práci sa nie vždy premieta do efektivity. Navyše vo väčšine odvetví dlhý pracovný čas často nevedie k zvýšeniu produktivity," píše na svojom webe rezort.
Čísla Eurostatu prezrádzajú, že ľudia v Poľsku za týždeň odpracujú priemerne 38,9 hodiny. Ide o tretie najvyššie číslo spomedzi všetkých krajín Európskej únie (EÚ). Viac ako naši severní susedia pracujú už iba Bulhari (39 hodín) a Gréci (39,8 hodiny). Priemerný Európan pritom odpracuje za päť pracovných dní iba 36 hodín.
Z tohto hľadiska na tom nie sme práve najlepšie. Priemerný Slovák počas týždňa odpracuje 37,9 hodiny. Stačí sa pritom vybrať len kúsok za naše hranice do Rakúska, kde je tento priemer len 33,9 hodiny. Menej robia už iba ľudia žijúci v Holandsku (32,1 hodiny).
Čítajte viac Rastú ako huby po daždi? V Brezne čoskoro odovzdajú desiatky nájomných bytov, ďalších viac ako sto idú stavať
Slovákov okrem toho zrejme nepotešia ani konsolidačné návrhy, o ktorých aktuálne hovorí vláda. Podľa nich by sme mohli v rámci kompenzácie za zmeny v transakčnej dani prísť o dva dni pracovného pokoja. Od začiatku roku 2024 už chodíme do práce aj na Deň ústavy 1. septembra. K tomuto dátumu by sa mohol pridať aj 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, a niektorý z cirkevných sviatkov.
Vláda tak namiesto skracovania pracovného času, o ktorom ešte nedávno otvorene debatovala, ľuďom chystá ešte viac času stráveného v práci.
Kde všade chodia ľudia do práce menej často?
V čase, keď sa v Poľsku vedie intenzívna debata o skrátení pracovného času, pozornosť sa čoraz viac upiera za hranice. Politici, experti aj firmy hľadajú odpoveď na kľúčovú otázku: Je to vôbec reálne? Zoznam úspešných príbehov z celého sveta, ale aj priamo z Poľska je čoraz dlhší a slúži ako hlavný argument pre zástancov zmeny. Tieto príklady dokazujú, že pracovať menej môže v skutočnosti znamenať pracovať lepšie.
Keď sa hovorí o skrátenom pracovnom týždni, takmer vždy sa začína Islandom. V rokoch 2015 až 2019 tu prebehol jeden z najväčších a najdôkladnejšie sledovaných experimentov na svete. Vyše 2 500 zamestnancov verejného sektora prešlo na 35– až 36-hodinový pracovný týždeň bez zníženia platu.
Výsledky, ktoré poľské médiá často označujú za prelomové, boli jednoznačné: produktivita práce sa nielenže neznížila, ale v mnohých prípadoch sa dokonca zvýšila. Zároveň sa dramaticky znížila miera stresu a vyhorenia a zamestnanci hlásili výrazne lepšiu rovnováhu medzi prácou a súkromným životom. Islandský model sa stal základným kameňom a dôkazom, že koncept nie je utópiou.
Ak islandský experiment položil základy, najnovšie dáta z Veľkej Británie ich premenili na pevný hrad. Roku 2022 sa tu uskutočnil masívny polročný test, do ktorého sa zapojilo 61 firiem z rôznych odvetví. Po jeho skončení sa až 92 percent z nich rozhodlo v skrátenom režime pokračovať. Pre poľskú debatu sú kľúčové najmä firemné výsledky: tržby spoločností zostali stabilné, no zároveň klesol počet odchodov zamestnancov o 57 percent a počet dní práceneschopnosti o 65 percent.
Poľsko sleduje aj susedné Nemecko, kde od februára 2024 testuje štvordňový pracovný týždeň 45 spoločností. Úspech v najväčšej európskej ekonomike, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom Poľska, by bol silným signálom, že model je životaschopný aj v priemyselne zameranom prostredí.
Najsilnejším argumentom pre poľských zástancov sú však príklady z domáceho prostredia. Dokazujú, že na zmenu netreba čakať na zákony. Najznámejším prípadom je výrobca bylinných produktov Herbapol Poznań. Firma začala s postupným skracovaním piatkov už roku 2022 a dnes funguje v režime plne plateného štvordňového pracovného týždňa. Vedenie verejne potvrdzuje, že krok viedol k vyššej efektivite, lepšej organizácii práce a obrovskému nárastu spokojnosti zamestnancov, ktorí sú oddanejší a motivovanejší. Podobné správy prichádzajú aj z menších, agilných firiem, ako je e-commerce značka Spadiora. Tieto spoločnosti dokazujú, že model nie je len pre veľké korporácie alebo verejný sektor, ale je flexibilný a prispôsobiteľný rôznym podmienkam.
V Poľsku sa najčastejšie spomína mestský úrad v meste Włocławek. Tu zaviedli zaujímavý model, ktorý mal za cieľ zlepšiť služby pre občanov a zároveň dať zamestnancom priestor na prácu bez vyrušovania. Skracovanie pracovného sa najskôr začalo na miestnej radnici, potom sa rozšírilo na podriadené jednotky a tento rok sa riešenie zaviedlo aj do mestských spoločností. Dnes si niekoľko tisíc ľudí užíva výhody 35-hodinového pracovného týždňa.
Od Japonska, kde experiment Microsoftu zvýšil produktivitu o 40 percent, až po Belgicko, ktoré dalo zamestnancom zákonnú možnosť skondenzovať si prácu do štyroch dní – príklady sa množia. Pre Poľsko už nie sú len zaujímavými príbehmi zo zahraničia. Stali sa reálnym dôkazovým materiálom v debate, ktorá môže navždy zmeniť tvár poľského pracovného trhu.
