„Neistota vo svetovej aj domácej ekonomike je naďalej mimoriadne vysoká. Preto je podľa analytikov riziko odlišného, než dnes očakávaného vývoja v ekonomike, vyššie než inokedy. V prípade ekonomického rastu a trhu práce hrozí horší vývoj, ako je uvedené v predpovedi. Alternatívne scenáre vývoja, zahŕňajúce vyhrotenejšiu obchodnú vojnu, naznačujú mimoriadne slabý rast najmä v roku 2026,“ upozorňuje NBS.
Trh práce môže utrpieť
<A>Analytici centrálnej banky zdôrazňujú, že s istotou nedokážu predpovedať žiadny vývoj. Opakovane však varujú, že hrozia katastrofické scenáre. „Máme vážne obavy, že dôsledky môžu byť horšie, ako sú nastavené spoločné predpoklady NBS a ostatných centrálnych bánk eurozóny. Ekonomika by v prípade vyhrotenej svetovej obchodnej vojny mohla byť do roku 2027 približne o dve percentá slabšia a zaniklo by zhruba 20-tisíc pracovných miest,“ objasňujú predstavitelia NBS.
Čítajte viac Taliansky fyzik: Na Slovensku by mohli byť nové reaktory. Mohli by priniesť aj „nesmrteľné“ batérie
Zlou správou je, že trh práce sa oslabuje už v súčasnosti, a to aj napriek tomu, že obchodná vojna sa zatiaľ naplno nezačala. „Za posledných päť štvrťrokov stratil trh práce viac ako 10-tisíc pracovných miest. Začiatkom roka došlo k najvyššiemu poklesu zamestnanosti za posledný rok. Najväčší vplyv na celkovú zamestnanosť mal vývoj v sektore služieb, kde nastal výrazný pokles v odvetví odborných, technických, administratívnych a podporných služieb,“ uvádza centrálna banka.
Napriek tomu trh práce prináša aj niektoré pozitívne správy. Reálne mzdy by totiž mali rásť, hoci oveľa pomalšie než v súčasnosti. Vlani totiž stúpli o tri percentá, v tomto roku by mali posilniť o 0,9 percenta a v budúcom roku o 1,3 percenta.
Konsolidácia musí pokračovať
Tento rok by mohla ekonomika vzrásť o 2,1 percenta. Následné oslabenie hospodárskeho rastu však predstavuje problém aj z hľadiska rozsahu nevyhnutnej konsolidácie, ktorá je potrebná na to, aby slovenská ekonomika postupne neskolabovala. Nižší hospodársky rast totiž znamená aj nižšie daňové príjmy, a tým pádom už zavedené konsolidačné opatrenia neozdravujú verejné financie tak účinne, ako by to bolo v prípade vyššieho rastu.
Aj NBS opäť zdôrazňuje, že ďalšie šetrenie je absolútne nevyhnutné. Vláda už predstavila viaceré konsolidačné balíky, no výrazné výsledky zatiaľ neprinášajú, a to aj napriek výraznému zvyšovaniu daní. V roku 2023, keď sa ujala moci štvrtá Ficova vláda, dosiahol rozpočtový deficit úroveň 4,9 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že v tomto roku deficit dosiahne úroveň piatich percent HDP. Cieľom vládneho kabinetu je znížiť ho na 4,7 percenta.
Čítajte viac Dlh stúpa, aj naďalej hrozí, že šetriť bude musieť štát ešte dlho
„Dosiahnutie vládneho cieľa na tejto úrovni považujeme za realistické, najmä vďaka prijatému konsolidačnému balíčku a nižšej potrebe kompenzácií vysokých cien energií. Zlepšenie hospodárenia štátu v nasledujúcich rokoch bez prijatia dodatočných opatrení neočakávame,“ hovorí NBS.
Nepríjemnou správou je, že zdražovanie bude pokračovať. Miera inflácie by v tomto roku mala dosiahnuť 3,9 percenta, lebo od začiatku roka stúpa rýchlejšie, ako ekonómovia predpokladali. „Zmeny daní a neistota spôsobili, že inflácia od začiatku tohto roka zrýchlila z minuloročných približne troch percent štyri, uvádza sa v správe NBS. Prognóza však je priaznivá: v budúcom roku by sa mal rast cien spomaliť 2,3 percenta. V roku 2026 by sa rast cien mal opäť dostať nad hranicu troch percent.
Čítajte viac Kažimíra odsúdili, končí sa mu mandát, no na čele NBS pokračuje. Ako je to možné? (otázky a odpovede)
Tým, ktorí by chceli svoje úspory pred vysokou infláciou ochrániť, oplatilo by sa hľadať aktívy aj aj mimo domáceho trhu, hovorí expert investičnej spoločnosti Amundi Miroslav Ovčarik. „Na Slovensku sa infláciu stále nepodarilo stlačiť pod dlhodobý cieľ dvoch percent a v uplynulom roku sa pohybovala okolo štyroch percent. V kombinácii s tlakom na konsolidáciu verejných financií a absenciou reforiem na podporu domácej ekonomiky to vytvára prostredie, v ktorom sa hospodársky rast pravdepodobne ďalej spomalí,“ poukazuje a tým, že diverzifikácia investícií medzi regiónmi a aktívami už nie je len odporúčaním, ale aj nevyhnutnosťou.
