Väčšina pozemkov má potenciál, aj keď sú úzke, v náročnejšom teréne či na prvý pohľad nezastavateľné. Malé bývanie tak nemusí znamenať obmedzený život alebo zníženie očakávaní. Práve naopak – podporuje využitie každej plochy mesta a umožňuje stavať za menej, čím sú nižšie hlavne vstupné náklady. Popularita žitia na menšej ploche tkvie aj v tom, že hypotéka na takýto dom nemusí nutne predstavovať zadĺženie na celý život.
„Z ekonomického hľadiska menší dom znamená nižšie vstupné náklady – menej materiálu, kratší čas výstavby, nižšie prevádzkové náklady. Mnoho klientov si uvedomuje, že je lepšie investovať do kvality než do veľkosti – radšej menší, ale dobre riešený dom, než veľký a kompromisný,” prízvukuje architektka Silvia Brna z ateliéru Silvia Brna architekti.
Pre mesto je tiež doplnenie budov do už existujúcej štvrte rozumné. Týmto akceptovaním bývania v zástavbe ulíc nie je tlak na rozšírenie zastavovacej plochy mimo sídiel, v „satelitných“ mestečkách,” uvádza architekt Peter Kasman, autor domu na malej parcele v Žiline.
Mnoho ľudí si myslí, že malý alebo úzky pozemok sa na stavbu domu nehodí a plochy sú tak často prehliadané – pritom kľúčom je dobre navrhnutý projekt. Bývanie na menšej ploche prináša samé výhody, o to viac, ak sa investor rozhodne pre drevostavbu. Bývanie na malom pozemku sa tak stáva ideálnym štartovacím domom, či bývaním pre jednotlivca.
Foto: Peter Jurkovič
Cenovo sa možno odraziť od príkladov domov, ktoré vznikli v našich končinách. Dom v Žiline s plochou 90 m2, nemal presne daný rozpočet, no investor všetky náklady prísne kontroloval. Náklady na výstavbu sa pohybovali okolo 250-tisíc eur. Pre porovnanie, domy s touto metrážou v podobnej žilinskej lokalite vyjdú na približne 300-tisíc eur. Pokračovať sa dá aj bližšie k Bratislave – útly, no nemalý dom so 101 m2 v Marianke sa priblížil k 200-tisíc eurám. Bežná suma za porovnateľný dom je však cca 270-tisíc eur.
„Menšia plocha a objem na bývanie znamená najmä finančnú úsporu pre stavebníka a užívateľa domu. Vo vzťahu k mestu majú zase malometrážne obydlia výhodu v tom, že umožňujú zvyšovať hustotu,” uvádza architekt Peter Jurkovič, pričom upozorňuje aj na výhodu rýchleho predaja, keďže menšie domy sa predávajú ľahšie.
Ako postaviť dom na malej ploche?
Využitiu pozemku na malej ploche predchádza zmena uhla pohľadu. Tieto pozemky sú prehliadané ako príliš malé na zástavbu či kvôli ich nerovnej ploche. Oboje však dokáže vyriešiť architektonický návrh a vyťaženie čo najviac z jeho daností. Architektúra domu by nemala byť len niečím, čo sa „nejako spraví“. To platí najmä v prípade, keď sa stavia na náročnom pozemku. Aby sa človek vyhol nečakaným výdavkom, je potrebné plánovanie – rovnako dôsledné ako pri bežnom, veľkom dome.
Pri menších stavbách tvorí projekt často väčšiu položku – pretože veľa práce (napríklad návrh, výpočty či povolenia) je rovnakých ako pri veľkej stavbe, aj keď je samotný dom menší. Náklady sú však nižšie keďže na stavbu treba menej materiálov, a znížené sú mesačné výdavky. Rozpočet na dom sa znižuje ešte viac tým, ak sa majiteľ rozhodne pre drevodom, pri ktorom sa použijú prefabrikované diely. Tie stavbári doslova poskladajú do seba, čo je aj časovo výhodné.
„Kompaktné bývanie je čoraz častejšie vedomou voľbou – nielen z dôvodu rozpočtu, ale aj kvôli životnému štýlu. Klienti dnes často prihliadajú aj na ekologickú stopu stavby, prevádzkové náklady, ale aj zdravé vnútorné prostredie pre život rodiny,” pripomína Brna v kontexte drevostavieb.
Z južnej strany domu Mačka, ktorá je pri susednom dome, nemohli byť okná. „Každý limit, je pre architekta často vítanou výzvou. Pri projekte Domu Mačka to bola kombinácia veľmi úzkej parcely, susedných domov a orientácie na svetové strany. Tieto vstupy sme museli zohľadniť a to nás nakoniec viedlo k návrhu strešných svetlíkov, ktoré pripomínajú siluetu mačacej hlavy,” dodáva Peter Jurkovič.
Malé triky pre menšie domy
Prvým krokom by malo byť stanovenie rozpočtu. Od toho sa odvíja nielen cena technológií, ktoré však stoja rovnako pri každom projekte – upozorňuje architektka. „Menší dom stále potrebuje vykurovanie, vzduchotechniku, elektroinštaláciu či odvod vlhkosti, a tieto systémy sa cenovo nemenšia úmerne s domom. Výzvou býva umiestnenie techniky, ktorá pri malom dome zaberajú rovnaký priestor ako vo veľkom.”
Keďže domy s menšou výmerou neraz čelia obave zo stiesnených či tmavých izieb, pomôžu svetlé farby, zrkadlá a veľké okná, ktoré dodajú prirodzené svetlo.Dom, akokoľvek malý, zvyčajne má okolo seba záhradu – to je jeho výhoda oproti väčšine bytov. Práve tá pomôže vizuálne otvoriť napríklad obývačku do vonkajšieho sveta.
Práve potreba vyhnúť sa stlačenému dojmu je podľa Silvie Brna výzvou – keďže izby zároveň potrebujú veľa úložiska. „Každý meter štvorcový musí mať svoju funkciu, niekedy aj dve. Kľúčové je zjednodušenie dispozície a minimalizácia nevyužitých plôch (napr. chodby),” približuje.
Netreba podceniť ani realistické vnímanie potrieb budúcich obyvateľov a pôdorys s rozložením zariadenia, ktoré v dome chceme. Každý človek v dome musí mať svoj vopred stanovený priestor na život, aj na ukladanie. Na prvý pohľad sa to môže zdať priskoro riešiť, no najmä menšie domy vyžadujú do detailov premyslené priestory na skladovanie všetkého – ešte kým začne stavba. „Skryté náklady môžu vzniknúť vtedy, ak sa podcení úložný priestor, dispozícia alebo kvalita materiálov. V malom priestore sa chyby ukazujú oveľa rýchlejšie,” dodáva Brna.
Foto: Peter Jurkovič
Prioritou by mal byť nábytok na mieru. Rozloženie zariadenie po miestnosti tak, aby bolo praktické, umožní aby bol život na menšej ploche efektívny a fungoval bez problémov. Dôležité je vyplnenie každého kúska izby – výklenkov, schodísk a medzipriestorov. Rovnako dôležité je logické usporiadanie nábytku – tak, aby umožňoval plynulý pohyb a vzájomne sa neblokoval. Osvedčuje sa multifunkčný nábytok, napríklad lavica s úložným priestorom, posteľ s výsuvnými zásuvkami, rozkladací stôl,” pridáva tipy architektka.
„Dôležité je tiež prepájať priestory vizuálne aj funkčne, využiť posuvné alebo skryté dvere, kombinovať denné a úložné funkcie,” objasňuje architektka. Interiér bude pôsobiť zladene a premyslene, ak použijete rovnaké materiály v každej izbe a zopakuje sa v nich aj farebnosť celého domu.
V duchu otvorenosti je obývačka Domu pisateľov bez stropu (tiahne sa priamo až po strechu) a prechádza do preskleného átria, čím sa priestor opticky zväčšuje. Srdce päťizbového domu je tak zaliate najmä ranným slnkom. Materiály ako smrekové dosky a liata podlaha zjemňujú surový výraz betónových plôch. Dom jemne zapadá do zástavby na ulici bez snahy vyčnievať, pričom je však zjavné, že ide o premyslenú stavbu.
Malé plochy – rôzne možnosti
Viaceré príklady z praxe ukazujú, že vhodným riešením pri domoch na obmedzenom pozemku sú podlažia. Ťahanie bývania do výšky nepotrebuje zobrať z pozemku veľa priestoru a ak to povaha terénu umožňuje, môže priniesť strešnú terasu. Aj na Slovensku sú domy, ktoré ukazujú ako veľa robí, ak sa do projektu prizve architekt.
Dom mačka, ako ho nazval architekt Peter Jurkovič, stojí na útlom pozemku. Jeho tvar je úzky, dlhý a stúpa, preto architekti navrhli dom tak, aby začínal hneď pri ulici a končil až v zadnej časti tesne pri záhrade. Investorom je mladý pár, ktorý si dom plánuje budovať postupne, čo zodpovedá myšlienke štartovacieho bývania.
Ďalším príkladom, kedy bývanie vzniklo na malom pozemku, je dom pre pisateľov od architekta Kasmana. Ten vznikol na parcele s rozmermi iba 4,7 metra na šírku a 14 metrami na dĺžku, s čím sa dá pracovať. Obyvatelia husto obostavaného domu však architektovi predostreli náročnú požiadavku – maximálne súkromie. Tá sa javila ako nesplniteľná, vzhľadom na tesne nalepené domy po oboch stranách žilinského pozemku.
Projekt však ukázal, že skúsenosti a kreativita v architektúre nepoznajú limity. Dom s 90 m2 je navrhnutý ako intímne bývanie pre štvorčlennú rodinu s dôrazom na prístup denného svetla do všetkých miestností, pričom vyznáva skutočný minimalizmus obohatený hravými detailmi, ako sú modré dvere.
„Výzvou bolo osadiť a postaviť dom necelých 70 cm od dvoch hraníc pozemku, aj dostať priame osvetlenie slnečnými lúčmi do každej obytnej miestnosti, kuchyne, dokonca na schodisko. Tešil som sa nato a zároveň som mal predtým rešpekt,” opisuje Kasman.
Mestám prospieva, ak sa využije každý pozemok
Milota Sidorová, urbanistka podieľajúca sa na územnom pláne Bratislavy, podporuje zastavanie každého, aj drobného pozemku miest. „Bývanie na menšom pozemku prináša výhody najmä z hľadiska efektívneho využívania urbanizovaného územia. V kontexte Bratislavy to znamená nižší tlak na rozširovanie mesta do krajiny,” pripomína s tým, že ak sa mesto nerozpína smerom do šírky, náklady na budovanie ciest aj dopravy sú nižšie a štvrte tak môžu byť naplánované kvalitnejšie, keďže budú nahustené, nepotrebujú toľko peňazí.
Sedí to aj s plánom 15-minútového mesta. Jeho cieľom je, aby mali ľudia všetko pre denné fungovanie v dosahu niekoľko minútovej trasy. Upozorňuje však na to, že pozemky ako také sú stále menšie. „To je výsledkom externých faktorov ako rast cien alebo tlak urbanizácie. Kľúčové je, ako s nimi urbanizmus narába.” Susedstvo s dobrým plánom má však pokrytú infraštruktúru bez zápch, kvalitné priestory v uliciach aj dostupné služby – aj pri malej výmere.
Práve bývanie, ktoré je takto cenovo dostupné, môže byť lákavé pre mladých, či ľudí, ktorí bývajú sami. Tým sa stáva možnosťou pre široké množstvo ľudí. Samotné zmenšenie plochy na život však podľa urbanistky nestačí.
Foto: David Mackovič
„Slovensko má oproti západným krajinám stále dostatok priestoru, no využíva ho často neefektívne. Práve preto je dôležité, aby sa aj menšie byty či pozemky nachádzali v kontexte kvalitnej urbanistickej štruktúry. Navyše, dostupnosť bývania bude čoskoro podporená aj na úrovni EÚ – najmä vďaka tomu, že nájomné bývanie sa po prvý raz stáva prioritou eurofondov,” prezrádza. Nejde teda iba o to, postaviť niekde dom, ale aj mať dostupnú škôlku, lekára, nákupy aj dopravu.
Vyplnenie zón medzi pozemkami výstavbou má tak dobrý dopad aj na mestá, ktoré sa trendu postupne prispôsobujú. Naša krajina podľa Sidorovej musí prejsť kultúrnou zmenou a začať vnímať možnosti bývania aj za stenami svojho domu. S tým má pomôcť aj nová Architektonická politika Slovenska.
„Na prvý pohľad trochu exoticky bude pôsobiť Tokyo, ale je vhodným adeptom, kde všetko, na čo doma nemáte priestor, nájdete vonku. Teda aj veľmi malé byty môžu fungovať efektívne – vďaka tomu, že mesto samotné poskytuje všetky potrebné služby na dosah pešo alebo verejnou dopravou. Kvalita bývania tu nie je definovaná len výmerou bytu, ale kvalitou jeho okolia,” vysvetľuje na príklade.
