Vojna s Iránom sa dotkne aj našich peňaženiek. Vodiči môžu zažiť cenový šok, koľko si priplatíte na benzínke?

Hoci teraz ceny klesajú, na trhu panuje neistota a tento trend nemusí vydržať dlho. Situácia na Blízkom východe sa vyvíja intenzívne a dá sa povedať, že to, čo platilo včera, nemusí platiť dnes. Kým napríklad ešte v pondelok ráno ceny čierneho zlata stúpali pre obavy z rozšírenia vojenského konfliktu a možného blokovania Hormuzského prielivu, včera bol trend úplne opačný. „Ceny ropy prudko klesli, keďže americké útoky na iránske jadrové zariadenia nedokázali spustiť širší konflikt, ktorý by mohol ohroziť regionálne dodávky,“ konštatuje vo svojej správe americká banka Barclays.

Kľúčová komodita v utorok zlacnela na dvojtýždňové minimum po tom, čo Izrael súhlasil s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na prímerie s Iránom. Zmiernili sa tak obavy z prerušenia dodávok ropy na Blízkom východe. Futures kontrakty na Brent klesli o päť percent na 69 amerických dolárov za barel. Zatiaľ sa však predáva o niečo drahšie, keďže jej ceny stúpajú od 9. júna, keď sa konflikt začal. Barel ropy Brent vtedy stál okolo 66 dolárov.

Čítajte viac Platnosť emisných povoleniek pre domácnosti sa blíži, aj Slováci si vďaka nim priplatia

Nedá sa však povedať, že kríza na Blízkom východe je zažehnaná a dodávky ropy, ako aj ceny palív nič neohrozuje. Trumpovo prímerie netrvalo dlho a už v utorok popoludní sa Izrael a Irán navzájom obvinili z jeho porušenia.

Okrem ceny samotnej ropy je dôležité aj to, koľko stojí jej preprava. Práve tento faktor by mohol tlačiť ceny čierneho zlata nahor. Pre obavy o bezpečnosť sa niektoré lodné spoločnosti už vyhýbajú kritickému prechodu cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi vyše 20 percent svetových dodávok ropy. Analytik spoločnosti S&P Global Commodity Insights Fotios Katsoulas uviedol, že náklady na poistenie lodí sa viac ako zdvojnásobili, čo v konečnom dôsledku tiež ovplyvňuje ceny produktov z ropy.

Kedy pocítime dôsledky?

Okolnosti teda naznačujú, že aj keď sa ceny ropy vrátili na úroveň spred izraelsko-iránskeho vojenského konfliktu, Slováci jeho dopady ešte len pocítia. Podľa analytikov Slovenskej sporiteľne sa aktuálna kríza onedlho prejaví v cenách pohonných hmôt na domácom trhu.

„Súčasné ceny ropy Brent indikujú drahšie tankovanie približne o 10 centov za liter benzínu či nafty. Niektoré odhady hovoria, že v prípade vyostrenia konfliktu a väčších dopadov na infraštruktúru by cena mohla v dôsledku škôd a neistoty atakovať či dokonca presahovať 90 dolárov za barel, čo by prinieslo ceny na čerpacích staniciach blížiace sa k úrovni okolo 1,70 eura za liter benzínu a 1,60 eura za liter nafty,“ dodávajú analytici najväčšej slovenskej banky.

Podobne situáciu hodnotí aj analytik investičnej spoločnosti XTB Marek Nemky. „Motoristi by preto mali počítať s tým, že ceny pohonných hmôt budú rásť. Pri nafte sa očakáva zdraženie o desať až dvanásť centov za liter, zatiaľ čo v prípade benzínu by to mohlo byť približne 5 až 8 centov za liter,“ hovorí expert. Ak by kríza pokračovala a ceny ropy stúpali, motoristi na slovenských pumpách by zaplatili za plnú nádrž nafty priemerne o štyri eurá viac, v prípade benzínu bude nárast zhruba polovičný.

Komplikovaná tvorba ceny

Vzťah medzi cenou ropy a konečnou cenou pohonných hmôt je však zložitý. Rast ceny komodity na trhu teda neznamená lineárne zvyšovanie cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Samotná cena ropy tvorí približne polovicu sumy, ktorú vidíme na pumpe, zvyšok tvoria rôzne dane a marže firiem, ktoré ropu spracúvajú na palivá a následne ju predávajú spotrebiteľom.

Čítajte viac Slovenskí motoristi stále tankujú lacnejšie ako vlani, ďalšie dobré správy ešte len prídu

„Na konečnú cenu pohonných hmôt na čerpacích staniciach má vplyv aj daňová politika štátu či zvýšené náklady v súvislosti s prebiehajúcou konsolidáciou. Cena samotných pohonných hmôt tvorí približne iba polovicu ceny, ktorú zaplatí spotrebiteľ,“ vysvetľujú analytici Slovenskej sporiteľne. Domnievajú sa tiež, že aktuálna kríza bude mať na Slovensku pravdepodobne len mierne dopady. „Neočakávame obdobné cenové šoky, aké sme videli pri začiatku vojny na Ukrajine roku 2022,“ uzavreli.

Aktuálne dáta zo slovenských čerpacích staníc sú také, že ceny palív sa zatiaľ hýbu smerom nadol. „Benzíny a motorová nafta sa predávali stále lacnejšie ako pred rokom, priemerne o 5 percent,“ konštatuje v pravidelnej správe o vývoji cien pohonných látok Štatistický úrad SR. „Benzín 95 sa predával za najnižšiu cenu za štyri týždne, priemerná cena prémiových benzínov bola najnižšia od septembra 2024. Priemerná cena prémiovej motorovej nafty dosiahla najnižšiu hodnotu od októbra 2024, cena bežnej nafty sa nezmenila už tretí týždeň za sebou,“ píše ďalej.

Situácia môže byť dramatická

Svet sa však nachádza v čase mnohých globálnych hrozieb. Nie každá z nich však tlačí ceny ropy nahor. Niektoré, ako napríklad obchodné vojny a clá, ktorými sa celému svetu vyhráža americký prezident Donald Trump, naopak, tlačili ceny ropy nadol. Logika je taká, že clá znamenajú pre mnohé firmy zhoršenie pozície na zahraničných trhoch, čo môže viesť k obmedzeniu výroby a dovozu, a tým aj k zníženiu dopytu po rope. Ropa teda ešte pred začiatkom krízy na Blízkom východe bola o 10 percent lacnejšia ako vlani.

Časť analytikov a ekonómov však ráta aj s najhorším možným scenárom. Irán je totiž vplyvným hráčom na svetovom trhu s ropou, pričom začiatkom roka denne produkoval takmer 3,3 milióna barelov ropy. To z neho robí ôsmeho najväčšieho producenta ropy na svete a tretieho v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Akékoľvek zastavenie dodávok energií z tejto krajiny by preto bolo pre svetové ekonomiky problematické.

Investičná banka Goldman Sachs dokonca predpokladá, že v prípade najhoršieho scenára, ktorý ráta aj s prerušením dodávok z Iránu, by sa ceny ropy Brent mohli vyšplhať až na 110 dolárov za barel. Podľa ekonómov investičnej banky JP Morgan Chase by mohli stúpnuť ešte vyššie – nad 120 dolárov za barel. Mohlo by sa tak stať v prípade, že Irán na mesiac obmedzí prepravu ropy cez Hormuzský prieliv.

Práve tento prieliv je kľúčový dopravný uzol. „Ak by Irán pristúpil k uzavretiu Hormuzského prielivu, znamenalo by to výrazný šok pre trhy s ropou aj palivami. Cez tento strategický prieliv sa totiž prepravuje až dvadsať percent celosvetovej ropy,“ vysvetľuje Nemky.

Čítajte viac Ekonóm Páleník v Ide o pravdu: Trumpova obchodná vojna môže eskalovať v špirále. Prečo clá zasiahnu najviac Slovensko?

Uzávery v oblasti prielivu by podľa neho znamenali vážny problém. „V prípade jeho blokády alebo útokov na ropné tankery by sme mohli byť svedkami podobnej situácie ako pri nedávnych problémoch v Červenom mori. Tentoraz by však neexistovala reálna obchádzka – krajiny ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či samotný Irán by museli hľadať alternatívne trasy, a to jedine prostredníctvom ropovodov. Takéto riešenie však nie je dostupné pre všetky štáty a má svoje kapacitné obmedzenia,“ hovorí analytik.