Potravinárov sa zmocňuje skepsa a rozčarovanie. „Klesajúci podiel slovenských potravín považujeme za alarmujúci," vyhlásil prezident PKS Daniel Poturnay. Konštatoval, že potravinári so zvyšujúcimi sa nákladmi a dosahmi konsolidačných opatrení v kombinácií s nedostatočnou podporou strácajú voči zahraničiu konkurencieschopnosť.
„Pokiaľ sa pozrieme na úroveň podpory poľnohospodárskej prvovýroby a spracovania, vidíme výrazný nepomer. Vzniká tu teda otázka, aký je základný účel masívnej podpory prvovýroby. Dostatok potravín zo slovenskej produkcie pre spotrebiteľov na pultoch v obchode to určite nie je," neskrýval nespokojnosť s aktuálnym stavom šéf komory.
Čítajte viac Expert na potravinárstvo: Ukrajinské potraviny môžu prevalcovať nielen Slovensko, ale aj Európu. Našou jedinou šancou je kvalita
Orientácia reťazcov sa nemení
V pätnástom prieskume v poradí, ktorý pre PKS urobila agentúra Go4insight, sa ukázalo, že len dva z reťazcov – COOP Jednota a Fresh – majú vyššie ako 50-percentné zastúpenie potravín, ktoré vyrobili firmy zo Slovenska. Tretie CBA ich má 49 percent, ale takí veľkí hráči ako Tesco, Billa a Kaufland mali v ponuke slovenské potraviny len na úrovni 42, 41 a 40 percent. Podľa PKS to nie je žiadna sláva.
Najväčším prekvapením prieskumu, ktorý urobili v 334 predajniach vo všetkých významnejších reťazcoch počas predveľkonočných nákupov, bola Biedronka. Tej namerali 44 percent, pravda, v čase získavania údajov mala Biedronka otvorené len štyri predajne, dnes šesť. Tvorcovia prieskumu nepopreli, že brali do úvahy, aká je váha toho-ktorého reťazca na trhu. K relatívne malému poklesu o 0,8 percenta medziročne tak prispela jedna z najväčších sietí Lidl – tá sa totiž medziročne zlepšila z 30 na 32 percent.
Zo slovenských výrobkov najviac ponúkajú mlieko, má takmer trojštvrtinové zastúpenie na regáloch, ale aj tak sa jeho podiel zhoršil o jedno percento. Zo 65 na 66 percent narástli minerálky. Na Slovensku však máme vyše 1 500 prameňov kvalitných minerálnych vôd, takže dvojtretinové zastúpenie nie je výnimočný výsledok. K pozitívnej bilancii minerálok prispieva praktický dôvod, dopravné náklady zo Slovenska sú stále nižšie, ako keď sa voda vozí povedzme zo Slovinska.
Na tretej priečke sa umiestnilo víno s 55-percentným zastúpením. Medziročne si slovenskí vinári nepohoršili, ale ani nepolepšili. Zato pivári nemôžu byť spokojní, lebo z 51 percent skĺzli na 49 percent. Ako povedal Branislav Cvik, konateľ Banskobystrického pivovaru Urpiner, je za tým rastúci dovoz piva z Českej republiky, ktoré časť spotrebiteľov považuje za prémiové. Anonymné medzinárodné súťaže pritom ukazujú, že české a slovenské pivá hodnotia degustátori na rovnakej úrovni, obe ako veľmi kvalitné.
Stráca borovička aj slivovička
Mliečne a mäsové výrobky sú tiež už pod hranicou 50 percent – mliečne jedno percento a mäsové dve. Začína dosť strácať ponuka liehovín a destilátov vyrobených na Slovensku – medziročný pokles je tri percentá, takže borovička a slivovička akoby už neboli v kurze. Zhoršila sa ponuka prírodných syrov, ktorá klesla k 42 percentám, teda o tri percentá.
Čítajte viac Ako to vyzerá s cenami v obchodoch? Boli sme sa pozrieť, za koľko kúpite potraviny po polroku od zavedenia novej DPH
Najslabšie zastúpenie namerali olejom, len 14 percent, a nečokoládovým cukrovinkám ešte menej – iba 11 percent. Nečudujme sa slabej ponuke olejov, repky a slnečnice síce vyrobíme dosť, ale nemá ich kto spracovať. Na mieste kedysi najväčšieho spracovateľa olejnín Palmy-Tumys v Bratislave developer pripravuje výstavbu novej exkluzívnej obytnej zóny.
Prieskum nie po prvý raz ukázal, že najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (48 percent), nasleduje Žilinský kraj (44 percent), Prešovský a Nitriansky kraj (43 percent), najnižší podiel má Trenčiansky a Bratislavský kraj (37 percent) a Trnavský kraj (34 percent).
Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya už niekoľko rokov po sebe sa opakuje trend, že v husto obývaných krajoch s vysokou koncentráciou diskontných predajní a hypermarketov je dostupnosť slovenských potravín najnižšia. Naopak, v regiónoch s prevahou domácich obchodných sietí je podiel slovenských produktov v ponuke podstatne vyšší.
Závidia Maďarom aj Poliakom
„S rastúcimi cenami potravín súvisí aj problém cezhraničného nákupu potravín – maloobchodné predajne blízko hraníc na Slovensku majú nižšie obraty, na druhej strane hraníc maloobchodné prevádzky vo veľkom počte navštevujú slovenskí občania,“ uzavrel Poturnay.
Potravinári vysvetľujú stagnáciu a pokles zastúpenia slovenských potravín na pultoch tým, že do potravinárstva neprúdia podpory v takom rozsahu, ako by si technologická obnova odvetvia zaslúžila. Investičný dlh bol ešte v roku 2022 vyčíslený na jednu miliardu eur.
Čítajte viac Potraviny obsahujúce hmyz majú byť podľa SNS označené, predstaví návrh zákona
„Výraznejšia podpora spracovania potravín by znamenala nielen možnosť investícií do nových technológií na znižovanie nákladov na výrobu, ale aj rozširovanie kapacít, investície do inovácií a nových výrobkov, čo by mohlo rozšíriť ponuku sortimentu zo slovenskej výroby pre maloobchod. Mnohí potravinári, najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria vyše 95 percent podnikov pôsobiacich v potravinárstve, však dnes zápasia s tým, aby ich vplyv konsolidačných opatrení nedostal do existenčných problémov. Keď počujeme, ako masívne podporujú potravinársku produkciu naši susedia v Maďarsku a Poľsku, je pre nás súčasná situácia ešte frustrujúcejšia,“ povedal Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Na ponosy potravinárov o nedostatočnej podpore spracovateľského priemyslu reagoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer).
„Vážim si každého partnera a považujem sociálny dialóg za kľúčový pre rozvoj rezortu. Chcem však jasne zdôrazniť, že ministerstvo pôdohospodárstva a celá vláda Roberta Fica podporujú nielen poľnohospodárstvo, ale aj potravinársky sektor.
Historicky prvýkrát po 20 rokoch sme na ministerstve schválili dve štátne schémy pomoci špecificky pre potravinárov. Prvou bola marketingová schéma pomoci s alokáciou 4 milióny eur, o ktoré sa potravinárske podniky mohli uchádzať v rámci výzvy. Aktuálne prebieha jej vyhodnocovanie.
Ešte dôležitejším míľnikom bolo schválenie investičnej schémy pomoci – po dvoch dekádach tak boli vyčlenené konkrétne finančné prostriedky aj na podporu investícií v potravinárstve. Uvedomujeme si, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, no aj napriek tomu budeme v nasledujúcich rokoch hľadať zdroje, aby táto schéma mohla pokračovať a byť stabilným nástrojom rozvoja sektora.
Zároveň otvorene hovoríme o tom, že strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý pripravili predchádzajúce vlády (Matoviča, Hegera a Ódora), vyčlenil pre potravinárov neadekvátne nízke financie. Táto kritika je plne opodstatnená. Hoci máme limitované možnosti zasahovať do už schváleného plánu na úrovni EÚ, robíme maximum pre jeho modifikáciu v prospech potravinárov.
Čítajte viac Od Nového roka platí nižšia DPH na potraviny. Pozreli sme sa na to, či ceny v obchodoch klesli
Ak chceme reálne zvyšovať potravinovú sebestačnosť Slovenska, musíme systematicky podporovať aj potravinársku výrobu. A presne to sa deje. V tejto podpore budeme pokračovať aj v nasledujúcich rokoch – najmä prostredníctvom investičnej pomoci. Len ak budeme tento sektor každoročne posilňovať, môžeme dosiahnuť vyšší podiel kvalitných slovenských potravín v obchodoch a zároveň zvýšiť našu strategickú nezávislosť.“