Slovensko sa ocitlo v procedúre nadmerného deficitu Európskej únie (EÚ), čo nie je len formálna výčitka z Bruselu. Je to varovanie, že ak vláda nezačne konať rázne, krajine hrozí strata dôvery na finančných trhoch. To by znamenalo drahšie pôžičky na splácanie dlhu, a teda menej peňazí na nemocnice, školy či cesty. V tomto napätom ovzduší sa na pôde Hospodárskej a sociálnej rady, známej ako tripartita, stretávajú kľúčoví sociálni partneri.
Kabinet Roberta Fica má tak pred sebou dilemu. Na jednej strane stojí tlak celého podnikateľského sektora, ktorého ignorovanie by mohlo viesť k odlevu investícií a negatívnej reakcii finančných trhov. Na druhej strane je tu silný hlas odborov a očakávania vlastnej voličskej základne, ktorá je zvyknutá na sociálne istoty a odmieta niesť náklady konsolidácie. Predvolebná rétorika Smeru bola jednoznačne prosociálna, čo vládu tlačí bližšie k požiadavkám KOZ.

Konsolidácia podľa firiem
Zástupcovia biznisu, reprezentovaní svojimi dvoma najsilnejšími organizáciami – Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ) a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) – predostreli víziu postavenú na princípoch fiškálnej zodpovednosti a udržateľnosti. Ich hlavným posolstvom je, že štát sa musí prestať správať ako neefektívny a štedrý poskytovateľ plošných benefitov a stať sa štíhlym a efektívnym garantom priaznivého podnikateľského prostredia. Zvyšovanie daní je pre nich absolútnym tabu, ktoré by podľa nich poškodilo konkurencieschopnosť a vyústilo do odlevu kapitálu a spomalenia ekonomiky.
Ich zoznam navrhovaných opatrení je dlhý. RÚZ vo svojom ambicióznom pláne na úsporu až 6,5 miliardy eur cieli na dlhodobo neriešené problémy. Kľúčovým bodom je zrušenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Argumentujú, že v kontexte starnúcej populácie je tento nástroj demografickou časovanou bombou, ktorá priamo ohrozuje stabilitu Sociálnej poisťovne. Každý predčasný dôchodca znamená nielen okamžitý výpadok v odvodoch, ale aj desaťročia trvajúcu záťaž pre systém. Rovnako nekompromisne žiadajú zrušenie rekreačných poukazov, ktoré vnímajú ako neefektívnu, administratívne náročnú dotáciu, ktorá deformuje trh a zamestnancom by viac pomohla vo forme priameho zvýšenia mzdy.
„Základným princípom navrhnutých opatrení je, že sa sústredia na redukciu výdavkov verejného sektora a nezvyšujú daňové zaťaženie aktivity v ekonomike. Každé zvyšovanie daní má negatívny dopad na výkon ekonomiky a čisté príjmy domácností. Je nevyhnutné urobiť hrubú čiaru za doterajším zvyšovaním a sústrediť sa na systémové znižovanie výdavkov,“ konštatoval prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Tieto návrhy dopĺňa AZZZ požiadavkami na zrušenie najviditeľnejších symbolov plošného rozdávania. Vo svojom liste adresovanom priamo ministrom financií a práce žiadajú zrušenie 13. dôchodkov a bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov. Pýtajú sa, prečo by mal mať vlak zadarmo študent z nadpriemerne zarábajúcej rodiny, zatiaľ čo nízkopríjmový zamestnanec dochádzajúci za prácou platí plnú sumu.

Asociácia tiež upozorňuje na prebujnenosť v štátnej správe, a preto navrhuje napríklad zrušenie či zlúčenie niektorých ministerstiev. „Sme toho názoru, že pri súčasnom počte pracovníkov sú inštitúty zbytočné. Ich personálne a režijné náklady zaťažia štátny rozpočet omnoho viac, než keby rovnaké odborné úlohy zabezpečovali priamo zamestnanci ministerstiev. Taktiež v tejto súvislosti navrhujeme zrušenie vyšších územných celkov (VÚC), prípadne ich značnú redukciu,“ povedal generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.
Predseda vlády Fico sa už skôr vyjadril, že zavedenie týchto návrhov do praxe nepripadá do úvahy. „Vážim si zamestnávateľov. Ale som ľavičiar a zrušenie 13. dôchodku alebo obedov a vlakov zadarmo pre žiakov a študentov je pre mňa neprijateľné… A zo zlúčenia ministerstiev zarobíme ,pinac' a zrušenie VÚC je nemožné politicky dosiahnuť," napísal predseda vlády s tým, že konsolidácia nemôže ísť iba na úkor najslabších a podieľať sa na nej musia aj zamestnávatelia.
Odborári: zdaňte luxus
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) prichádza s radikálne odlišnou filozofiou, ktorá je postavená na solidarite a ochrane životnej úrovne bežných ľudí. Odborári odmietajú logiku, podľa ktorej majú účet za krízu a zlé riadenie štátu zaplatiť zamestnanci, dôchodcovia a sociálne slabší. Argumentujú, že silná ekonomika stojí na silnej domácej spotrebe, ktorú zabezpečujú slušne zaplatení zamestnanci.
Namiesto škrtov v sociálnych programoch sa preto zameriavajú na príjmovú stránku rozpočtu. Ich návrhy cielia na sektory, ktoré podľa nich v posledných rokoch prosperovali najviac. Požadujú opätovné zavedenie osobitného bankového odvodu a zvýšenie korporátnej dane z 21 na 22 percent. Odbory argumentujú, že v čase, keď zisky firiem a bánk lámali rekordy, je morálnou povinnosťou týchto sektorov prispieť k stabilite spoločnosti, z ktorej profitujú. Rovnako volajú po zdanení dividend, aby sa zabránilo optimalizácii a presúvaniu ziskov mimo daňového systému.
Ich arzenál dopĺňajú aj nové dane. Navrhujú zavedenie dane z luxusných nehnuteľností, ktorá by sa dotkla najmä majiteľov viacerých investičných bytov a víl, a tiež dane z digitálnych služieb pre technologických gigantov. Zdanenie sladených nápojov vnímajú nielen ako zdroj príjmov, ale aj ako nástroj na zlepšenie verejného zdravia a zníženie budúcich nákladov v zdravotníctve.

Na strane výdavkov sa vyhýbajú plošným škrtom, no o to tvrdšie cielia na to, čo považujú za politické plytvanie. Podobne ako zamestnávatelia volajú po zrušení novovytvorených a podľa nich zbytočných ministerstiev životného prostredia a cestovného ruchu a športu. Pre odbory je neprijateľné, aby vláda žiadala od sestričiek a učiteľov šetrenie, zatiaľ čo na úrovni vlády vytvára drahé ministerské posty pre koaličných partnerov. Je to pre nich symbol arogancie moci, ktorý musí skončiť ako prvý.