Materiál s názvom Národný program prieskumu kritických nerastných surovín Slovenskej republiky, ktorý vláda schválila v stredu, stojí celkovo na 29 cieľoch. Tie sa zameriavajú na zisťovanie a overovanie potenciálu ťažby, výpočet zásob a technologické možnosti spracovania nerastných surovín. Je však dôležité upozorniť, že nejde o samotný plán ťažby – ten bude závisieť až od výsledkov prieskumu.
Ministerstvo životného prostredia v dokumente upozorňuje, že na celom svete je len zopár krajín, ktoré produkujú dostatočné množstvá kľúčových nerastných surovín. Od nich potom nakupujú ostatné štáty, aby mohli zaistiť chod svojich strategických sektorov.
Čína napríklad vo veľkom produkuje volfrám, antimón či prvky vzácnych zemín. Volfrám sa používa napríklad v kozmonautike a obrane, antimón a vzácne zeminy nachádzajú uplatnenie zas pri výrobe rôznych druhov batérií. Brazília produkuje niób, zliatiny ktorého sa používajú pri výrobe komponentov jadrových reaktorov, a Rusko vo veľkom ťaží prvky zo skupiny platinových kovov (tie sa používajú napríklad v automobilových katalyzátoroch, palivových článkoch a elektronike).
„Európska únia (EÚ), ktorej je Slovensko súčasťou, aktuálne čelí rastúcej potrebe zabezpečiť stabilné a nezávislé dodávky surovín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, priemysel a energetickú transformáciu. Vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu a závislosť od dovozu surovín z tretích krajín je nevyhnutné vytvoriť systematický rámec pre ich vyhľadávanie, overovanie a potenciálne získavanie z domácich zdrojov,“ priblížil rezort, ktorému šéfuje minister Tomáš Taraba (nominant SNS).
Čítajte viac Máte vysoké účty za energie? Štát časti domácností preplatí takmer celú sumu za nový kotol či slnečný panel
Program bol podľa Tarabovho rezortu vypracovaný na základe nariadenia EÚ, ktoré ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť národné plány prieskumu kritických surovín ešte tento rok. Únia plánuje do roku 2039 vyťažiť desať percent, spracovať 40 percent a recyklovať 25 percent svojej ročnej spotreby strategických surovín v rámci štátov EÚ.
Kde by sme mohli ťažiť?
Európa s obavami sleduje svoju závislosť od dodávok z niekoľkých krajín. Slovenský národný program sa preto zameriava na možnosť, že kľúč k našej technologickej budúcnosti sa môže ukrývať priamo pod nohami.
Príbeh nášho nerastného bohatstva sa začína v jeho historickom srdci – v Spišsko-gemerskom rudohorí. Táto oblasť bola po stáročia zdrojom medi, ktorej ložiská nájdeme pri Gelnici či Smolníku, a tiež antimónu. Dnes sa však pozornosť obracia aj na jej rozsiahle zásoby barytu v Rudňanoch a Markušovciach, historické ložiská niklu a kobaltu pri Dobšinej a predovšetkým na moderný potenciál volfrámu a molybdénu pri Ochtinej, kde je už dokonca schválený dobývací priestor.
Mapa slovenského nerastného potenciálu sa však nekončí na východe. Príbeh pokračuje naprieč celou krajinou. V žilách Nízkych Tatier driemu ložiská antimónu a volfrámu (Dúbrava, Jasenie), zatiaľ čo vyhasnuté sopky stredoslovenských neovulkanitov v sebe skrývajú polymetalické rudy, ktoré sú okrem medi, olova a zinku nádejným zdrojom aj vzácneho gália či india.
Aj bližšie k západu, v Malých Karpatoch, nachádzame významné stopy antimónu pri Pezinku. Honba za surovinami pre energiu budúcnosti nás vedie ku grafitu, kľúčovému materiálu pre batérie, ktorého ložiská sú potvrdené v okolí Kokavy nad Rimavicou a sú predmetom prieskumu aj v Strážovských vrchoch.
Najväčšie prekvapenie však možno nečaká hlboko v zemi, ale na miestach, ktoré sme doteraz považovali za pozostatky minulosti. Budúcnosť slovenských surovín môže spočívať v inteligentnom pohľade na staré banské odpady. Odkaliská, ako to v Dúbrave, sú dnes vnímané ako potenciálny zdroj antimónu a arzénu. Hutnícke haldy v Krompachoch zas môžu ukrývať strategické germánium.
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Predstava je taká, že by sme cenné kovy doslova preosievali z riečneho štrku. Aj to je dnes reálna vízia. V sedimentoch Dunaja a ďalších riek sa nachádzajú ťažké minerály, ktoré sú nositeľmi prvkov vzácnych zemín, titánu, a dokonca aj stopy mimoriadne vzácnych platinoidov boli potvrdené v riekach Dunaj a Ipeľ.
Spustenie Národného programu prieskumu ešte neznamená, že sa skutočne začne ťažiť. Ide o prvý krok k vytvoreniu podrobnej a modernej mapy nášho nerastného bohatstva. Až s touto mapou v ruke bude môcť Slovensko robiť strategické rozhodnutia, ako tento skrytý poklad využiť pre náš priemysel.
Envirorezort ustúpil aktivistom
Národný program sa však nevyhol ani vlne kritiky zo strany aktivistov. Envirorezort mal totiž pôvodne v pláne, že okrem lítia, medi, niklu a ďalších surovín bude mapovať aj ložiská uránu, molybdénu či zlata. Aktivisti z viacerých združení preto ešte v máji na webe mojapeticia.sk zverejnili hromadnú pripomienku, v ktorej tvrdili, že plán ide nad rámec požiadaviek európskeho nariadenia. Spomínané prvky podľa nich nie sú strategickými surovinami.
„Žiadame upraviť text Národného programu prieskumu kritických nerastných surovín Slovenskej republiky tak, aby sa dôsledne pridržiaval požiadaviek stanovených Európskym nariadením o strategických surovinách. Predovšetkým žiadame, aby boli z národného programu vypustené suroviny, ktoré európske nariadenie nedefinuje ako kritické ani strategické," píše sa v pripomienke, ktorú podpísalo vyše 700 ľudí.
V rámci pripomienkového konania k návrhu aktivisti zdôraznili, že navrhnutiu uránu do zoznamu strategických surovín pre Slovensko chýba relevantné odôvodnenie. Tarabov rezort podľa nich nespresnil ani to, aký zásadný hospodársky záujem pre krajinu by mohol oprávňovať považovať tento kov za strategickú surovinu. Ministerstvo napokon pripomienkam vyhovelo a suroviny z plánu vypustilo.
„Skutočnosť, že ministerstvo životného prostredia vyhovelo zneniu našej hromadnej pripomienky a vypustilo z textu Národného programu časti idúce nad rámec Európskeho nariadenia, hodnotíme pozitívne. Zároveň budeme pozorne sledovať ďalšie kroky ministerstva a vlády v tejto oblasti," zhodnotil pre Pravdu Michal Daniška, riaditeľ občianskeho združenia Chceme zdravú krajinu, ktoré bolo súčasťou hromadnej pripomienky.
Čítajte viac Štát bude už čoskoro zisťovať informácie o vašom majetku. Môžete to odmietnuť, pozrite si návod, ako na to
Daniška dodal, že teraz bude kľúčové, aby všetky ďalšie kroky, ktoré sa v nadväznosti na program budú realizovať, prebehli transparentne a výhradne iba so súhlasom dotknutých obyvateľov a samospráv. Zdôraznil tiež, že vláda by do ďalších aktivít nemala vstupovať na úkor ochrany zdravia ani životného prostredia.
Znižovanie závislosti
Zákon o kritických surovinách prijali poslanci Európskeho parlamentu už v roku 2023. Cieľom legislatívy malo byť zvýšenie konkurencieschopnosti a autonómie EÚ. „Ambiciózne ciele si vyžadujú lepšie plánovanie. Ak chceme úspešne pokračovať v napĺňaní Zelenej dohody, bez spoločného a strategického zabezpečovania kritických surovín sa nezaobídeme. Aj na Slovensku prirodzene rastie dopyt po elektrických autách. Výroba ich batérií závisí od lítia, ktoré EÚ dováža najmä z tretích krajín. Podporujem preto opatrenia, ktoré procesy obstarávania týchto kľúčových surovín zjednodušia," povedal pred dvoma rokmi v tejto súvislosti teraz už bývalý europoslanec za stranu Spolu – občianska demokracia Vladimír Bilčík.
Europoslankyňa za Smer Monika Beňová v tom čase zdôraznila, že kritické suroviny sú dôležitým faktorom pri výrobe technológií a dopyt po nich bude podľa nej v budúcnosti narastať.
Čítajte viac Dôchodcovia bez zliav, nové ceny lístkov a vyššie pokuty. Ako je to s novými pravidlami cestovania?
Politici z viacerých táborov sa pritom zhodujú v tom, že v atmosfére aktuálnej napätej geopolitickej situácie je prístup k strategickým surovinám veľmi dôležitý. Podľa nich ide o krok, ktorý nám pomôže zmierniť našu závislosť od Číny či Ruska. Zdôrazňujú pritom, že bez surovín, medzi ktoré patrí kobalt, magnézium alebo lítium, nie je možné zrealizovať zelenú či digitálnu transformáciu.
Aktuálne je táto otázka ešte naliehavejšia. Brusel sa totiž chystá zakázať dovoz všetkých energetických surovín do konca roka 2027. Čoraz viac tak začína naberať reálne kontúry scenár, podľa ktorého máme najvyšší čas na hľadanie alternatívnych zdrojov – kritické nerastné suroviny nevynímajúc.