Návrh prichádza ako reakcia na výzvu vlády voči sociálnym partnerom, aby predložili svoje postoje k nevyhnutnej konsolidácii. Konfederácia dlhodobo kritizuje, že doterajšie opatrenia neprešli reálnou diskusiou. „Odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb,“ uvádza sa v dokumente odborárov. Cieľom návrhov je podľa nich nastaviť takú formu konsolidácie, ktorá bude sociálne únosná a pri ktorej sa jednotlivé vrstvy spoločnosti budú na nej podieľať primeranou mierou.
Ťažisko návrhov zástupcov zamestnávateľov leží na príjmovej strane rozpočtu. Odborári presadzujú zmenu daňového mixu, ktorý by presunul bremeno z práce na majetok, kapitál a negatívne externality. Kľúčovým návrhom je reforma dane z nehnuteľností, keďže Slovensko má v tejto oblasti štvrté najnižšie príjmy v Európskej únii (EÚ) na úrovni len 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Čítajte viac Fico chce verejné financie odovzdať v „normálnom stave“: Alternatívu k 700-miliónovej transakčnej dani nemáme
Vyššie dane na luxus
Reforma sa má zamerať na vyššie zdanenie luxusných a komerčne využívaných nehnuteľností, pričom nesmie trestať bežné domácnosti. Ďalej odborári presadzujú vyššiu progresivitu, a to zavedením tretej, vyššej sadzby dane pre najlepšie zarábajúce fyzické osoby – napríklad 35 percent pri ročných príjmoch nad 120-tisíc eur. Súčasťou tohto kroku má byť aj zvýšenie sadzby dane z dividend z aktuálnych 7 percent minimálne späť na úroveň 10 percent.
Príjmy do rozpočtu majú priniesť aj vyššie environmentálne a takzvané „hriešne“ dane. Zväzy volajú po zvýšení poplatkov za znečisťovanie či skládkovanie a zavedení zdanenia áut podľa emisií CO2. Dodatočné zdroje má zabezpečiť aj výraznejšie zdanenie hazardu a alkoholu. Návrh sa dotýka aj zdanenia firiem, kde sa počíta so zvýšením štandardnej sadzby dane z príjmov právnických osôb z 21 percent na 22 percent a zvážením ďalších sadzieb pre najväčšie spoločnosti.
Čítajte viac Opozícia chce pre konsolidáciu zmraziť platy poslancom. Michelko: Politici by do toho vstupovať nemali
Ministerstvá s politickým pozadím
Na strane výdavkov sú odborári opatrnejší. Odmietajú plošné znižovanie stavov zamestnancov, ktoré by podľa nich len prehĺbilo nedostatok profesií ako učitelia či zdravotníci. Namiesto toho navrhujú hľadať úspory v samotnom fungovaní štátu.
V rámci návrhov na zníženie výdavkov štátu navrhujú zvážiť zníženie počtu štátnych inštitúcií namiesto plošného prepúšťania zamestnancov. Odborári poukazujú na to, že len v posledných piatich rokoch vzniklo niekoľko nových inštitúcií z politických dôvodov. Ako konkrétne príklady uvádzajú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, na ktorého čele stojí Samuel Migaľ (nominant strany Smer) či Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, ktoré riadi Rudolf Huliak (nominant strany Smer).
Okrem ministerstiev spomínajú aj Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. Podľa konfederácie viedol vznik týchto nových úradov k tlaku na nárast počtu zamestnancov, no najmä na náklady spojené s ich prevádzkou a riadením. Centralizovanie činností na menšom počte ministerstiev a úradov by podľa nich znížilo nároky na administratívne budovy a umožnilo by ušetriť niekoľko miliónov eur. Ako ďalší krok, hoci s menším finančným, no symbolickým významom, navrhujú aj zníženie rekordného počtu štátnych tajomníkov na ministerstvách.
Čítajte viac Ekonomiku spomalí vládna konsolidácia, hovoria analytici. Hore ju ťahajú domácnosti
Kľúčovou výdavkovou zmenou má byť zmena v energopomoci. Súčasný plošný systém považujú za dlhodobo neudržateľný a neadresný. Navrhujú ho nahradiť cielenou pomocou pre nízkopríjmové domácnosti, ktorá by bola naviazaná na transparentné kritériá.
Odborári deklarujú ochotu viesť o svojich návrhoch vecný a odborný dialóg. Považujú za dôležité, aby všetky reformné opatrenia prešli dôkladnou diskusiou na tripartite a boli posúdené odbornými útvarmi ministerstva financií.