Analýza ukázala, že hoci v niektorých čiastkových ukazovateľoch dochádza k objektívnemu zlepšeniu, celkové poradie sa nemení. Dôvodom je, že viaceré krajiny napredujú rovnakým alebo dokonca rýchlejším tempom.
Stagnácia v inováciách
Aj keď Slovensko dosiahlo mierne zlepšenia v niektorých oblastiach, celková pozícia sa nezmenila. „Kým Slovensko sa zlepšuje, ostatné krajiny napredujú rovnakým alebo rýchlejším tempom,“ vysvetľujú analytici.
Dobré výsledky zaznamenala krajina v miere nezamestnanosti a raste HDP za posledných päť rokov. Najväčší prepad nastal v ukazovateli slobody médií – Slovensko sa prepadlo o osem miest a aktuálne zaujíma 19. priečku spomedzi 27 krajín EÚ. To výrazne znížilo jeho hodnotenie v časti rebríčka, ktorá sleduje kvalitu spoločenského prostredia.
Čítajte viac Historická investícia: Slovenské železnice čaká obrovská obnova za stovky miliónov eur, peniaze budú hľadať aj vo výdavkoch na obranu
To výrazne zhoršuje celkovú pozíciu Slovenska. Na chvost EÚ tak patríme aj napriek tomu, že analýza poukazuje aj na pozitíva. „V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o osem percent. To je síce lepší výsledok ako päťpercentný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame,“ uvádza Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
„Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka,“ konštatuje ekonómka.
Tlak na firmy
Analytici naznačujú aj to, že situáciu v krajine zhoršuje aktuálna vláda tým, ako pristupuje ku konsolidácii. Zvyšovanie daní totiž zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny.
„Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 percent nie je extrémne veľa, no ak k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledkom bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast takmer o 25 percent,“ dodáva Valachyová s tým, že na rok 2026 odhady hovoria o ďalších ôsmich percentách.
Zdôrazňuje, že to sú peniaze, ktoré budú slovenským podnikateľom a firmám chýbať na investície. „Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v takej štedrej podobe dlhodobo dovoliť,“ dodáva Valachyová.
Čítajte viac Štát rozdáva miliardy eur aj bohatým. Analytici: Keby dávky dostali len ľudia, ktorí to potrebujú, výrazne ušetríme
Výrazne nižšia je korporátna daň napríklad v susednom Maďarsku, kde štát súbežne uplatňuje aj daň z finančných transakcií. Práve spolu s Maďarskom je Slovensko jedinou ďalšou krajinou EÚ, kde sa takáto daň uplatňuje.
Okrem relatívne vysokých daní sa firmy musia vyrovnať aj s relatívne vysokou cenou práce. „Hodinové náklady práce na Slovensku (18,5 eura za hodinu) v roku 2024 po prvýkrát prekonali úroveň v Česku (18,2 eura za hodinu). V poslednej dekáde pozorujeme dynamickejší rast miezd najmä v krajinách s historicky nižšími nákladmi práce, vrátane Slovenska, čo postupne znižuje ich cenovú výhodu,“ upozorňujú analytici.
Ekonomika nepripravená na otrasy
Slovensko patrí ku krajinám s najnižším hrubým domácim produktom na obyvateľa v EÚ. Zároveň platí, že slovenská ekonomika je najotvorenejšia v EÚ. Rozsah zahraničného obchodu dosahuje 170 percent HDP, za nami nasledujú Slovinci so 156 percentami a Estónci s objemom zahraničného obchodu na úrovni 152 percent HDP.
V čase hroziacich obchodných vojen je táto pozícia významnou zraniteľnosťou. „Slovensko je potenciálne jednou z najviac zraniteľných krajín EÚ-27 v prípade zavedenia amerických ciel, najmä v súvislosti s 25-percentnými clami na automobily a automobilové súčiastky. Tie by nezasiahli len náš priamy vývoz do Spojených štátov, ktorý predstavuje približne štyri percentá HDP, ale aj našich európskych partnerov, kam smerujú tri štvrtiny nášho exportu,“ upozorňuje analýza.
Ďalším problémom Slovenska je stav verejných financií, ktoré patria k najhorším v EÚ. Analytici upozorňujú, že medzi rokmi 2020 a 2024 sa nepodarilo znížiť deficit. „Svetová pandémia, prirodzene, viedla k nárastu deficitov a celkovej zadlženosti. Ale kým väčšina krajín Európskej únie od roku 2021 postupne znižovala svoje deficity, Slovensko neobmedzilo rast verejných výdavkov. Výnimkou bol rok 2022, keď deficit klesol na úroveň 1,7 percenta HDP. Bližší pohľad však ukazuje, že tento pozitívny výsledok bol predovšetkým dôsledkom vysokého rastu cien, ktorý dočasne zvýšil príjmy štátu,“ vysvetľujú analytici.
Čítajte viac Starosta Petržalky po megapodvode za 2,7 milióna: Argument s gamblovaním mi nesedí. Panika je teraz na množstve úradov
„Negatívne dôsledky, ako napríklad vyššie výdavky v súvislosti s valorizáciou dôchodkov či platov a oneskorené investície, sa naplno prejavili až v nasledujúcich rokoch. K zhoršeniu situácie prispela aj politická nestabilita, ktorá vyvrcholila predčasnými voľbami na jeseň 2023. V tom istom roku parlament v očakávaní volieb schválil viacero príliš štedrých sociálnych opatrení bez jasného krytia nových výdavkov,“ dodávajú.
Slovensko si tak nevytvorilo žiadne rezervy pre budúce krízy. V kombinácii s pomalým hospodárskym rastom, vysokým daňovým zaťažením a nízkou inovačnou schopnosťou to znamená, že krajina len ťažko dobieha zvyšok Európy.
