Denník Pravda sa bol na ilustratívne porovnanie pozrieť na cenovky do pobočky jedného zo slovenských reťazcov v Bratislave. Obchod sme navštívili koncom decembra 2024, začiatkom januára 2025 a napokon aj v prvej polovici júna tohto roka. Zamerali sme sa pritom na ceny štyroch vybraných základných potravín, pri ktorých platí znížená sadzba DPH.
Rýchly pohľad na cenovky ukázal, že za posledných šesť mesiacov najviac zdražel kilogram žltých konzumných zemiakov. Ten sa ešte v decembri 2024 predával za 99 centov, v januári za 75 centov a júni už bol po 1,09 eura. V porovnaní so začiatkom zdražel kilogram pšeničného chleba o desať centov. Čo sa týka vybraných mliečnych výrobkov, ich cena sa za posledného pol roka nepohla. Liter mlieka stál v júni rovnako ako v januári (69 centov) a taktiež aj maslo stálo v oboch prípadoch 1,99 eura. Je však potrebné zdôrazniť, že ide skutočne len o ilustratívne príklady a ceny produktov sa v rôznych prevádzkach v rámci reťazcov na Slovensku môžu výrazne líšiť.
Za potraviny platíme čoraz viac
Ak sa pozrieme na celkový vývoj, je zrejmé, že za potraviny nechávame v obchodoch čoraz viac peňazí. Posledné dáta Štatistického úradu z apríla tohto roka ukazujú, že za ne medziročne platíme o 3,6 percenta viac.
Čítajte viac V obchode si najčastejšie kupujem slovenské potraviny. Plody nemuseli odtrhnúť predčasne, aby dlhšie vydržali, hovorí expertka (rozhovor)
„Bola to najvyššia hodnota v tomto roku. Spotrebitelia platili viac za 6 z 9 potravinových položiek, najmä za oleje a tuky (+16,1 percenta), mlieko, syry a vajcia (+7,6 percenta), či ovocie (+7 percent) a chleba s obilninami (+1,6 percenta). Naopak, do 2 percent zlacnelo mäso, zelenina a ryby. Naďalej pretrvával vplyv zvýšenia cien nealkoholických nápojov od začiatku roka, aktuálne v apríli o 15,4 percenta," píšu naši štatistici.
Znamená to, že ak sme pred rokom urobili rodinný nákup potravín za 100 eur, teraz za rovnaký nákup zaplatíme priemerne asi 103,6 eura.
V novembri minulého roka sa potravinová inflácia vyšplhala na úroveň 4,7 percenta a bola najvyššia v rámci krajín V4. V decembri klesla na úroveň 2,4 percenta.
Najlepšie to nevyzerá ani z hľadiska celkových výdavkov Slovákov za potraviny. Posledné dáta z roku 2023 (za rok 2024 budú k dispozícii až v roku 2026) hovoria, že vyše 21 percent z našich výplat smerovalo práve na potraviny. V roku 2022 to pritom bolo len niečo viac ako 19 percent.
Nová metodika, nové ceny
Dosiaľ sme sa venovali iba číslam na „domácej potravinovej scéne". V medzinárodnom porovnaní to pre Slovákov už vyzerá o niečo lepšie. Ešte donedávna však platilo, že čo sa týka potravín, patríme medzi najdrahšie krajiny v Európskej únii (EÚ). Na začiatku tohto roka nastal veľký obrat – Eurostat totiž začal používať novú metodiku, ktorá do úvahy berie aj akciové ceny. Slovensko sa tak po novom zaradilo medzi krajiny s najnižšími cenami v reťazcoch.
Čítajte viac Potraviny obsahujúce hmyz majú byť podľa SNS označené, predstaví návrh zákona
„Metodika „Data scanner‘ monitoruje ceny potravín oveľa presnejšie a vo väčšej miere zohľadňuje zľavy v obchodoch. Veľké objemy akciových tovarov majú výrazný podiel na znížení ich cien. Tento faktor v starej metodike nebol zohľadnený,“ priblížil už pred niekoľkými mesiacmi vládny Inštitút pre stratégie a analýzy.
Potraviny sme v roku 2023 mali v rámci EÚ dokonca druhé najlacnejšie – nakupujeme ich o 18 percent lacnejšie, ako je úniový priemer. Lepšie ako my je z tohto hľadiska na tom už iba Bulharsko, kde stoja o 25 percent menej ako priemer EÚ. Najvyššie ceny, až 25 percent nad priemerom, potom majú zákazníci v Luxembursku. Štatistický úrad SR k tomu dodal, že spomedzi krajín eurozóny – teda tých, kde sa platí eurom – malo Slovensko najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov.
Zmeny v DPH
Na konečnú cenu konkrétnej položky, ktorú si v obchode kúpite, má nezanedbateľný vplyv DPH. Tá tvorí približne 40 percent celkového objemu daní, ktoré štát za rok vyberie. Vláda sa preto v rámci konsolidácie minulý rok vybrala cestou viacerých zmien v rámci tejto dane.
Pre zákazníkov je kľúčové, že DPH na vybrané základné potraviny klesla z pôvodných desať na súčasných päť percent. Daň na tie ostatné bola okresaná z 20 na 19 percent.
Zníženie 10-percentnej DPH sa okrem základných potravín týka napríklad aj liekov, kníh, časopisov či stravovania priamo v reštauráciách. Do novej DPH vo výške 19 percent „spadla“ napríklad elektrina či nealkoholické nápoje.
Čítajte viac Jedny z najdrahších potravín v EÚ? To už neplatí. Nová analýza tvrdí, že Slovensko patrí k najlacnejším krajinám
Od začiatku tohto roka však platíme viac pri kúpe spotrebného tovaru. Základná sadzba tejto dane stúpla z 20 na 23 percent a ak ste si od 1. januára tohto roka stihli kúpiť napríklad chladničku, práčku či nové auto, priplatili ste si o tento nárast.