Ak by sa o stopke pre ruský plyn hlasovalo podľa zásady jednomyseľnosti, hociktorá z členských krajín by mohla návrh vetovať. Pri kvalifikovanej väčšine stačí, ak za opatrenie zahlasuje 55 percent členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 percent počtu obyvateľov EÚ – teda aspoň 15 z 27 krajín, ktoré majú dokopy minimálne 292 miliónov obyvateľov.
Slovensko a Maďarsko, ktoré tento návrh dlhodobo kritizujú, predstavujú len 7,4 percenta obyvateľstva všetkých štátov únie. Dve krajiny majú dokopy približne 15 miliónov obyvateľov. To by znamenalo, že rozhodnutie môže padnúť aj bez toho, aby sa zvyšné členské krajiny museli spoliehať na našu podporu. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) tak zrejme nevyjde plán s použitím práva veta.
„Mrzí ma, že Európska komisia (EK) sa vydala ľahšou cestou. Vediac, že v prípade plynu nie je možné dosiahnuť jednomyseľnosť, vyšla s legislatívnym návrhom, na ktorý má postačovať kvalifikovaná väčšina. 1. januára 2028 musia podľa navrhovanej legislatívy skončiť akékoľvek dodávky plynu vrátane LNG z Ruskej federácie,“ zdôraznil predseda vlády.
Čítajte viac Orbán a Fico spájajú sily proti Bruselu. Protest proti odstrihnutiu od ruskej energie silnie
Podobne aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) už skôr povedal, že v prípade tohto spôsobu prijímania plánu EÚ na odrezanie sa od palív z Ruska nás zvyšné krajiny „jednoducho prehlasujú a my nebudeme môcť urobiť vôbec nič".
Podľa agentúry Bloomberg má EK dnes navrhnúť opatrenia na skončenie závislosti únie od dodávok potrubného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Má ísť o krok, ktorý Európu priblíži k splneniu strategického zámeru pod názvom REPowerEU. Ide teda o plán, ktorý je zameraný na úplné odrezanie sa EÚ od fosílnych palív z Ruska a na diverzifikáciu dodávok energií.
Čo navrhuje únia?
Súčasťou REPowerEU, ktorého znenie zverejnila komisia začiatkom mája, je viacero opatrení na postupné zastavenie dodávok ruských energií na starý kontinent. Jeho súčasťou je napríklad návrh zákazu uzatvárania nových zmlúv s dodávateľmi ruského plynu – spotové, teda krátkodobé zmluvy, ktoré už existujú, majú byť zastavené do konca tohto roka. To by podľa EK malo zabezpečiť, že sa zostávajúce dodávky ruského plynu do EÚ znížia o jednu tretinu.
Dovoz všetkého zostávajúceho ruského plynu by sa mal skončiť do konca roka 2027 a od 1. januára budúceho roka (EK pripúšťa aj možný odklad do 17. júna 2026) by mal zároveň začať platiť zákaz na odber skvapalneného zemného plynu z východu. Terminálom LNG by malo byť zakázané poskytovať služby ruským zákazníkom.
„Rusku vysielame veľmi jasný signál, ktorý hovorí: Už vám nedovolíme, aby ste proti nám zneužívali energiu, už vám nedovolíme vydierať naše členské štáty a už vám nebudeme nepriamo pomáhať financovať Putinovu vojnu. Chceme to urobiť tak, aby žiadny členský štát nemal problémy s bezpečnostnou dodávkou. Rovnako udržať čo najnižšie ceny," povedal v tejto súvislosti eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen.
Čítajte viac Ceny energií opäť rástli, plyn stúpol viac ako elektrina
Problém s tým však majú Budapešť a Bratislava, ktoré stále odoberajú plyn z Východu. Slovensko má podpísanú zmluvu s ruským Gazpromom až do roku 2035. Po zastavení „kohútikov“ zo strany Ukrajiny na začiatku tohto roka k nám kľúčová surovina priteká cez turecký plynovod TurkStream cez územie nášho južného suseda.
Premiér Fico v tomto kontexte upozorňuje, že ak sa od 1. januára 2028 skončí možnosť odberu ruského plynu, Moskva nás môže za porušenie zmluvy zažalovať o 20 miliárd eur. „Najskôr si musíme vyriešiť problém tohto repoweringu, teda zastavenia toku plynu z Ruskej federácie do Európy,“ povedal predseda vlády a dodal, že požiadal šéfa našej diplomacie Blanára, aby sa v stredu nerokovalo o sankčnom balíku proti Rusku až do vyriešenia problému zastavenia plynu z Ruska do Európy.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) už začiatkom mája povedala, že tieto opatrenia „poškodzujú naše národné záujmy a kúpyschopnosť slovenských domácností“. Fico pred vyše mesiacom celú situáciu komentoval slovami, že Slovensko bude patriť ku krajinám, ktoré na toto rozhodnutie doplatia najviac. Rozhodnutie o skončení dovozu energií z východu zároveň označil za „páchanie samovraždy“.
EÚ aktuálne platí Rusku, ktoré už vyše troch rokov vojenskými útokmi devastuje Ukrajinu, za energie desiatky miliárd eur. Iba v priebehu minulého roka to bolo približne 23 miliárd eur. Z celkového objemu plynu, ktorý do Európy priteká, tvorí ruský plyn približne 19 percent. Zvyšok k nám prúdi zo Západu.
Budeme mať dosť plynu?
Slovensko má podľa Fica k plánom na zastavenie toku kľúčovej suroviny do únie niekoľko otázok. „Bude dostatok plynu pre Slovensko? Aké máme garancie, že ak bude málo plynu v Českej republike, v Nemecku, že príde plyn k nám? Kto nám bude kompenzovať vyššie ceny plynu? Pretože toto rozhodnutie bude automaticky viesť k zvýšeniu cien plynu pre domácnosti a rovnako prepravných taríf. Odhady sú o 40 až 50 percent pre domácnosti. Kto nám to zaplatí?“ pýta sa premiér.
EK však hovorí, že bez plynu určite nezostaneme. Podľa prepočtov komisie budú celosvetové dodávky LNG počas najbližších rokov prudko stúpať – to by malo znížiť dopyt po surovine v najbežnejšej forme. Eurokomisia zároveň počíta aj s tým, že do spomínaného roku 2027 sa potreba plynu zníži o 40 až 50 miliárd kubických metrov (približne o toľko, koľko suroviny sme za celý minulý rok doviezli z Ruska). Do roku 2028 sa majú kapacity LNG zvýšiť o 200 miliárd kubických metrov – to predstavuje asi päťkrát viac plynu, ako teraz do Európy prúdi z Východu.
Čítajte viac Do budovy krajského riaditeľstva v Bratislave prišiel ozbrojený muž
Podľa expertov máme viacero možností, odkiaľ budeme môcť o rok a pol kľúčovú surovinu nakupovať. „Slovensko môže nakupovať z Česka aj Rakúska, kam tečie LNG aj nórsky plyn. To bude trochu drahšie o tranzitné poplatky. Bez plynu rozhodne nezostaneme,“ povedal už skôr pre Pravdu energetický analytik z poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta. Odborník tiež dodal, že sme sa od ruských energií mali úplne odstrihnúť už roku 2022, keď by to podľa neho malo väčší zmysel ako teraz.
Expert na energie Radovan Potočár z webu energie-portal.sk hovorí, že na kompletné nahradenie ruského plynu bude nevyhnutné, aby sme dovážali viac suroviny v skvapalnenej forme. „Perspektívou by však mohla byť aj vlastná produkcia, ak by sa podarilo nakopnúť ťažbu plynu v EÚ. Tá môže pokrývať aj viac ako súčasných 10 percent spotreby, hoci štáty únie určite sebestačné nebudú,“ zdôraznil analytik.
Hoci všetko nestojí iba na tom, či budeme, alebo nebudeme dovážať lacný plyn z Ruska, podľa odborníkov si domácnosti zrejme za komoditu dovážanú zo Západu priplatia. To sa však nebude týkať minimálne začiatku zimnej sezóny 2025/2026. Tento rok sú totiž ešte ceny plynu zastropované, čo by sa však malo od začiatku budúceho roka pre časť ľudí zmeniť. Vláda navrhuje, aby bohatšie domácnosti za energie platili trhové ceny namiesto zastropovaných, ktoré platia už tri roky.
Problémy by sme nemali mať ani s napĺňaním našich zásobníkov, ktoré podľa úniových pravidiel musia byť do novembra plné minimálne na 90 percent. Tlačeniu suroviny do zásob pomáhajú aj aktuálne priaznivé ceny, ktoré sa na začiatku júna na holandskej burze TTF pohybovali na úrovni okolo 38 eur za megawatthodinu (MWh). Ešte na začiatku februára MWh plynu stála 56 eur.
Čítajte viac Účty za plyn a elektrinu by mohli pre časť ľudí výrazne stúpnuť. Štát plánuje pomáhať už iba energeticky chudobným
Zásobníky máme momentálne plné na viac ako 42 percent – to je stále výrazne menej ako v rovnakom čase minulý rok, keď boli naplnené na vyše 76 percent. O prázdnych zásobníkoch sa pritom hovorí od začiatku roka, no plynári hovoria, že ich do stanoveného termínu doplniť stihneme. Napomôcť by to mal aj všeobecný hospodársky záujem, ktorý na konci minulého mesiaca schválila vláda. Ten štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel zaväzuje do 1. novembra tohto roka zaistiť plyn v objeme 17,754 terawatthodiny (TWh). Pre lepšiu predstavu – na Slovensku bolo roku 2023 celkovo spotrebovaných asi 45 TWh suroviny.