Aby sa mohla výstavba začať, okrem viacerých povolení bude potrebné nájsť ešte investorov. „Štát by sa mohol rozhodnúť prideliť finančné prostriedky, ale očakávame aj významný záujem zo strany súkromných investorov a potenciálne aj samotnej spoločnosti Newcleo. Chceli by sme, aby to boli európske firmy,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda Stefano Buono, zakladateľ spoločnosti Newcleo, ktorá tieto reaktory vyvíja.
Technológia by podľa neho mohla výrazne pomôcť slovenskej ekonomike. „Ak ale bude Slovensko schopné vyrábať veľké množstvo čistej energie, môže to prilákať ďalšie investície náročné na spotrebu elektrickej energie. Hovorím o dátových centrách pre umelú inteligenciu. Slovensko sa teda nemusí stať len lídrom vo výrobe čistej elektrickej energie. Môže vynikať aj v tom, že bude lákať investície a ďalšie spoločnosti, ktoré budú elektrickú energiu využívať,“ hovorí Buono.
Podľa neho sa Slovensku otvára priestor aj na to, aby vyrábalo inovatívne komponenty, napríklad nukleárne batérie. „Naše reaktory sú schopné produkovať izotopy, ako je nikel-63, ktoré sú nevyhnutné na výrobu jadrových batérií. Sú to zariadenia, ktoré by mohli poskytovať stály prúd elektrónov v období 50 rokov a viac,“ hovorí. Ak by mal takúto batériu napríklad mobilný telefón, nebolo by potrebné ho nabíjať.
O čom je dohoda medzi Slovenskom a spoločnosťou Newcleo?
Je to veľmi dôležitá dohoda. Slovenská vláda sa stala jednou z prvých, ktorá si osvojila myšlienku viacnásobnej recyklácie vyhoreného jadrového paliva. Toto palivo je dnes v podstate odpadom. Jadrový odpad predstavuje pre všetky európske energetické spoločnosti značnú finančnú záťaž. Táto záťaž sa premieta do tvorby finančných rezerv – peňazí odložených na nakladanie s odpadom. V prípade Slovenska tieto rezervy presahujú štyri miliardy eur.
Čítajte viac Agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating, ktorý predtým znížila. Opäť upozorňuje na riziká
Naša analýza, ktorá je v súlade so zisteniami v iných spoločnostiach, ako EDF vo Francúzsku, ukazuje, že tento problém dokážeme vyriešiť približne za polovicu týchto rezerv. Vyhorené jadrové palivo dokáže naša technológia premeniť z pasíva na aktívum. Takže sa nielen uvoľnia peniaze na začatie projektu, ale samotný materiál sa navyše opätovne využije v našich reaktoroch. Popri kľúčovej podpore, ktorú máme z Francúzska pri prepracovaní paliva, je Slovensko jednou z prvých krajín v Európskej únii, ktorá podporila tento koncept na národnej úrovni. Akcionárska dohoda, ktorú sme podpísali, je posledným krokom potrebným na vytvorenie spoločného podniku.
Úlohou tohto spoločného podniku bude realizácia štúdie uskutočniteľnosti.
Presne tak. Cieľom štúdie uskutočniteľnosti je pripraviť nasadenie našich reaktorov na určenom pozemku. Už sme dokončili aj predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá potvrdila, že lokalita je vhodná pre štyri reaktory. V ďalšom kroku sa pripraví štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude oveľa podrobnejšia. Vypracuje sa konkrétny plán projektu a začnú sa konzultácie so slovenskými bezpečnostnými úradmi, aby sme im vysvetlili projekt a začali proces predbežného licencovania. Pritom budeme stavať na práci, ktorú sme už vykonali s francúzskymi regulačnými orgánmi, je čas obrátiť sa na slovenské úrady a objasniť im detaily projektu a celý proces začať.
Predpokladal by som, že už máte istotu, že Jaslovské Bohunice sú dobrá oblasť pre výstavbu reaktorov.
Je to tak. Je to priestor, v ktorom už jadrová elektráreň stála, navyše za uplynulý rok sme areál trikrát navštívili. Dokázali sme už urobiť množstvo rôznych štúdií. Táto predbežná práca bola dostatočne dôkladná na to, aby potvrdila rozhodnutie vytvoriť spoločný podnik s JAVYS a pokračovať v investícii.
V Jaslovských Bohuniciach teda vyrastie štvorica reaktorov. Ako sme ďaleko od momentu, keď sa začne výstavba reaktorov?
Dúfame, že prijmeme konečné investičné rozhodnutie a začneme výstavbu do roku 2028. V areáli potrebujeme získať povolenia pre lokalitu a výstavbu od jadrových a miestnych úradov. Je to veľmi ambiciózny, ale dosiahnuteľný časový plán.
Ako dlho to bude trvať?
Myslím, že výstavba by mohla trvať päť rokov.
Budú v roku 2033 hotové všetky štyri reaktory?
Nie. Budeme ich budovať postupne, toto je cieľ pre prvý blok. Výstavbu budeme pravdepodobne realizovať postupne a reaktory spúšťať jeden po druhom. Presný harmonogram pre všetky štyri bloky sa určí počas štúdie uskutočniteľnosti.
Rozumiem, teda v roku 2033 by mohol byť v prevádzke prvý.
Áno, je to tak.
Koľko stojí výstavba reaktorov?
Náš odhad hovorí, že by celý projekt štyroch reaktorov mohol stáť približne 3,2 miliardy eur.
Kto tieto peniaze zaplatí?
Investori. Štát by sa mohol rozhodnúť prideliť finančné prostriedky, ale očakávame aj významný záujem zo strany súkromných investorov a potenciálne aj samotnej spoločnosti Newcleo. Chceli by sme, aby to boli európske firmy. Sme súčasťou Európskej aliancie pre SMR a nedávno bol náš projekt uznaný za Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI), čo otvára dvere k finančným nástrojom z Európskej únie. Je teda šanca, že sa nám podarí získať vládne financovanie a aj podporu európskych nástrojov. Sme presvedčení, že objem prostriedkov, ktorý bude smerovať do jadrovej energetiky sa bude zvyšovať. Veríme, že prvé zariadenie IV. generácie svojho druhu v Európe bude predstavovať veľmi atraktívnu príležitosť.
Čítajte viac Dlh stúpa, aj naďalej hrozí, že šetriť bude musieť štát ešte dlho
Kto je váš typický investor?
Sú to dlhodobí investori, súkromné subjekty, tiež penzijné fondy a aj firmy z oblasti rizikového kapitálu. Sme vo fáze, keď chceme s Newcleo vstúpiť na burzu. To by sa mohlo stať v roku 2027. Vo všeobecnosti máme viacero dlhodobých investorov, ale aj nejaké investície na kratšie obdobie.
Na akom trhu by sa vstup na burzu mohol udiať?
Je ťažké to povedať. Hľadáme možnosti v Európe, do úvahy pripadá aj americký Nasdaq. Vzhľadom na geopolitickú situáciu je veľmi náročné robiť predpovede. USA boli tradične priaznivým trhom pre technologické spoločnosti. My sme technologická spoločnosť, zaoberáme sa technologickými inováciami. USA boli najlepším trhom, no ktovie, ako to bude v budúcnosti. Počul som, že mnoho investorov sa sťahuje do Európy vzhľadom na neistotu, ktorú vytvára politika USA. Investori potrebujú stabilitu, tú teraz v USA nevidia a hľadajú alternatívy. Možno sa tento trend stratí, možno zostane.
V tejto chvíli je úlohou štátu poskytnúť priestor, kde bude elektráreň stáť. Vašou úlohou ako spoločnosti Newcleo je poskytnúť technológiu, nájsť investorov a následne aj prevádzkovať elektráreň. Je to tak?
Dokážeme oboje. Náš model je flexibilný. Závod môžeme prevádzkovať my alebo klient, či investor. Naša hlavná činnosť zahŕňa poskytovanie paliva počas celej životnosti reaktora, ponuku údržby a prevádzkovej podpory a výroby kľúčových komponentov, ako sú parogenerátory a čerpadlá.
Čítajte viac Vzduchom lietajú miliardy. Výdavky na obranu budú enormne stúpať a Slovensko musí zároveň šetriť
Je teda optimálnym scenárom to, že reaktor postavíte a budete ho aj prevádzkovať?
Áno, pričom naša vízia siaha ďalej. Chceme aktivovať slovenský dodávateľský reťazec, nielen pre tieto reaktory, ale aj pre naše ďalšie projekty po celej Európe. Nedávno sme podpísali dohodu so spoločnosťou VUJE s cieľom preskúmať možnosti spolupráce. Skúmame každú možnosť na prípadnú budúcu spoluprácu. Úprimne verím, že Slovensko môže zohrať kľúčovú úlohu v našom globálnom dodávateľskom reťazci.
Stane sa Slovensko jadrovou veľmocou?
Úprimne si myslím, že áno. Slovensko je celkovo druhou krajinou na svete, z pohľadu množstva elektrickej energie vyrobenej z jadra. Prvou krajinou je Francúzsko so 75 percentami. Nasleduje Slovensko, ktoré vyrába z jadra 60 percent elektrickej energie.
Aktuálne je na stole aj projekt veľkej jadrovej elektrárne. Ak sa k tomu pridajú naše reaktory, Slovensko by mohlo vyrábať energiu iba z jadra. Podiel by teda mohol stúpnuť na 100 percent. Samozrejme, nepotrebujete vyrábať toľko elektrickej energie pre vlastnú spotrebu. Ak však bude Slovensko schopné vyrábať veľké množstvo čistej energie, môže to prilákať ďalšie investície náročné na spotrebu elektrickej energie. Hovorím o dátových centrách pre umelú inteligenciu. Slovensko sa teda nemusí stať len lídrom vo výrobe čistej elektrickej energie. Môže vynikať aj v tom, že bude lákať investície a ďalšie spoločnosti, ktoré budú elektrickú energiu využívať.
Čítajte viac Zvýši vláda daň z nehnuteľnosti? Fico naznačuje, že by musel byť padnutý na hlavu, aby to urobil. Zvýšte tú daň vy, odkazuje samosprávam
Je v tomto prípade práve tou kľúčovou okolnosťou schopnosť konkrétnej krajiny dodať čistú elektrickú energiu?
Myslím si, že áno. V Taliansku pracujeme s firmami, ktoré podnikajú v odvetviach, ktoré sú náročné na spotrebu elektrickej energie. Ide o oceliarov, sklárske firmy, výrobcov papiera, zelených chemických výrobkov, výrobcov betónu. Všetky tieto odvetvia potrebujú zlepšovať svoju konkurencieschopnosť, a to znamená, že potrebujú aj lacnú elektrickú energiu. Ak budete mať v krajine malé modulárne reaktory, bude Slovensko schopné ako krajina ponúknuť lacnú a čistú energiu. Práve energia bude hlavnou devízou budúcnosti a bude schopná prilákať ďalšie investície a firmy.
Na Slovensku by sa uživilo šesť malých modulárnych reaktorov. Aktuálne sa chystáte postaviť štyri reaktory. Prečo sú to teda štyri, a nie šesť?
V tomto prípade ide o veľkosť lokality, ktorú sme zvolili. Areál v Jaslovských Bohuniciach je schopný zvládnuť štyri reaktory.
Čítajte viac Niekto má výplatu 800 eur, iní majú tisícky eur. V platoch Slovákov sú obrovské rozdiely, v ktorých odvetviach sa zarába najviac?
Máte vytypované nejaké ďalšie oblasti v rámci SR, kde by mohli vzniknúť ďalšie modulárne reaktory?
Vplyv malých modulárnych reaktorov na prostredie je veľmi odlišný od vplyvov, ktoré na svoje okolie má veľký jadrový reaktor. Preto nepotrebujeme špecifickú lokalitu, kde by modulárne reaktory mali stáť. V budúcnosti si teda teoreticky budeme môcť vyberať ďalšie lokality, ktoré sú perspektívne pre ďalšie využitie. Napríklad niekedy musí byť dátové centrum umiestnené ďalej od veľkého mesta, kde nie je vybudovaná dostatočná energetická infraštruktúra. Tiež môže nastať situácia, že z logistických dôvodov musí byť energetický zdroj blízko nejakej fabriky, ktorá je náročná na spotrebu elektrickej energie. Tieto situácie môže riešiť malý modulárny reaktor.
Môžeme si to teda predstaviť aj tak, že súčasťou projektu výstavby dátového centra bude už priamo malý nukleárny reaktor, ktorý bude v projekte vstavaný?
Áno, toto je moja vízia, ktorá je však podporená reálnymi požiadavkami, ktoré dostávame. Napríklad vo Francúzsku uvažujeme o dvoch projektoch náročných na spotrebu a vzdialených 30 a 42 kilometrov od veľkých miest, v rámci ktorých by mohli byť integrované malé modulárne reaktory.
Poďme sa rozprávať o uzavretom palivovom cykle. Ako to bude s použitým palivom? Vaša spoločnosť ho prevezme, prepracuje a privezie ho späť ako nové palivo?
Áno. Plán je previezť vyhorené palivo do Francúzska na prepracovanie. Približne 99 % materiálu sa pod naším vlastníctvom premení na nové palivo. Veľmi malá časť, asi 1 % konečného odpadu, sa môže nakoniec vrátiť na konečné uloženie. Naša služba umožňuje energetickej spoločnosti zbaviť sa svojho záväzku za náklady, ktoré sú výrazne nižšie ako jej súčasné rezervy.
Čítajte viac Pomoc Ukrajincom stála zhruba pol miliardy. Utečenci sú však pre ekonomiku výrazný prínos
Je teda možné, že cena reprocesovaného paliva bude nižšia ako nového?
Áno, myslím si to. Pred rokom stála libra uránu päťdesiat dolárov. Nedávno jeho cena bola už aj na úrovni okolo 85 dolárov. Cena je otázkou trhu. Potom dôležitú rolu hrá obohacovanie a jeho náklady. V súčasnosti sú možnosti obohacovania obmedzené, ak je na trhu veľký záujem, cena ide hore. Dnes je naše palivo mierne drahšie, no v budúcnosti môže byť lacnejšie. Hovorím ale iba o cene výroby nepoužitého jadrového paliva. Ak k nej pripočítame cenu za budúce uskladnenie použitých článkov, naše riešenie je lacnejšie.
Aké drahé je uskladnenie použitého paliva?
Je to ťažké povedať, každá krajina to má inak a detaily za Slovensko nepoznám. Zaoberal som sa tým, ako to je vo Francúzsku. Vo výške poplatkov sa neodráža celková cena spojená s existenciou použitých palivových článkov. Odráža sa iba určitá cena za správu a za údržbu úložiska. Celková cena môže byť však potenciálne veľmi vysoká.
Verím, že opätovné spracovanie prispeje k tomu, že úložísk použitých palivových tyčí budeme postupne v Európe potrebovať menej. Pre celý kontinent by mohlo stačiť len jediné úložisko. Jedno také máme v Európe vo Fínsku, to by nám mohlo stačiť všetkým.
Čítajte viac Nižšie dávky či penzie? Ľudí čaká ďalšie bolestivé šetrenie, aké má vláda možnosti?
Môže to znamenať pokles cien elektrickej energie napríklad pre bežných ľudí?
Verím, že áno. Som presvedčený, že vyrovnané náklady na elektrinu (LCOE) by sme mohli udržať pod hranicou 60 eur za MWh. Na porovnanie, v Taliansku bola táto cena v minulom roku priemerne 129 eur za MWh. Naša cena je menej ako polovica. Poskytovaním stabilnej, nízkonákladovej a čistej elektriny, ktorá je oddelená od nestálej ceny plynu, existuje veľmi silný potenciál na zníženie konečných nákladov pre spotrebiteľov.
Na Slovensku by ste teda mohli spustiť prvú komerčnú prevádzku vášho reaktora. Aké budú ďalšie kroky v budúcnosti?
Dúfam, že čoraz viac mladých ľudí bude študovať, že budú vznikať inovácie. Viem si predstaviť, že Slovensko by vyrábalo komponenty a aj palivo. Verím, že Slovensko bude súčasťou pokroku v tejto oblasti.
Dá sa toho urobiť veľa. Naše reaktory by napríklad mohli byť schopné vyrábať materiály pre nukleárne batérie. To by znamenalo otvorenie úplne nového trhu. To je iba jeden z príkladov, ktorému však veľmi drukujem, a som presvedčený, že nukleárne batérie budú čoskoro súčasťou každodenného života.
Čítajte viac Dlh aj deficit stúpajú. Môžu za to aj nové ministerstvo športu a vyššie trináste dôchodky, odkazujú experti
Čo presne to znamená? Hovoríte, že napríklad v smartfóne by mohla byť batéria s rádioaktívnym materiálom?
Presne tak. Naše reaktory sú schopné produkovať izotopy, ako je nikel-63, ktoré sú nevyhnutné na výrobu jadrových batérií. Sú to zariadenia, ktoré by mohli poskytovať stály prúd elektrónov po dobu 50 a viac rokov. Predstavte si smartfón s jadrovou batériou, ktorú nikdy nemusíte nabíjať. Možno to znie nebezpečne, ale rádiologické riziko z nepatrného množstva materiálu v takejto batérii, aj keby sa rozbila, by bolo menšie ako pri zubnom röntgene. Podľa môjho názoru je chemické riziko požiaru súčasných lítium-iónových batérií oveľa väčšie. Pri jadrových batériách vidím skôr príležitosti ako riziká.