Expertka na rovinu hovorí, že napriek postupujúcej ekologizácii poľnohospodárstva sa nedá rátať s tým, že budeme pestovať rastliny len za pomoci prípravkov, ktoré sú na šetrnej biologickej báze.
Môžeme bez obáv jesť potraviny, ktoré nám ponúka súčasný slovenský trh?
Hoci máme len 11 percent poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom, prípravky, ktoré sa používajú v tradičnom konvenčnom poľnohospodárstve, sú oproti minulosti oveľa šetrnejšie. V rokoch 2003 až 2008 sa robila veľká revízia účinných látok a veľká časť dovtedy používaných účinných látok – produktov ťažkej chémie vypadla. Keď sme vtedy evidovali 1250 účinných látok, po ich prehodnotení a lustrácii podľa bezpečnejších a striktnejších noriem zostalo v používaní nejakých 380, teda štvrtina účinných látok. Bol to obrovský krok dopredu v rozvoji bezpečnejšieho poľnohospodárstva, ktoré sa o. i. začína z bezpečnejšej ochrany rastlín a tým aj zdravia ľudí a celého životného prostredia – pôdy, vody, ovzdušia.
Čo posudzujete pri (ne) bezpečnosti prípravkov na ochranu rastlín?
Ochranu ľudského zdravia z viacerých aspektov. Ide o ochranu konzumenta cez ošetrené plodiny, samozrejme aj o ochranu pracovníkov, ktorí prichádzajú s prípravkami do kontaktu. A na zreteli máme aj náhodné osoby, ktoré sa môžu nachádzať v blízkosti postreku, a pravdaže ide aj o obyvateľov žijúcich v blízkostí polí.

Slovenské poľnohospodárstvo rado o sebe tvrdí, že je bezpečné, že spotreba účinných látok je nižšia ako napríklad v v mnohých krajinách západnej Európy. Máme teda uprednostňovať domáce potraviny?
Určite áno. Zoberme do úvahy len to, že pri domácich – lokálnych potravinách sú nižšie nároky na pozberové ošetrenie, lebo ich nečaká dlhý aj vyše 1000 kilometrový transport. Historicky sa na Slovensku prípravky na ochranu rastlín aplikovali v menších množstvách. Samozrejme, veľa záleží od agroklimatických podmienok. Dôležité a správne je preto porovnávať krajiny v určitej agroklimatickej zóne.
Udržiavame si vysoký bezpečnostný štandard pri používaní prípravkov na ochranu rastlín, o ktorý dbalo bývalé Česko-Slovensko?
V podstate áno, správna aplikácia či bezpečné používanie sa kontroluje na niekoľkých úrovniach. Inšpektori ÚKSUP-u (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) kontrolujú aplikáciu v teréne, to či sa používajú autorizované prípravky, či sú rešpektované zásady bezpečnej aplikácie vo vzťahu k ochrane včiel, opeľovačov, vodných zdrojov atď. Zároveň sa vykonáva monitoring rezíduí pesticídov v potravinách, aj v krmivách atď. Výskyt prekročenia platných maximálnych reziduálnych limitov z domácej produkcie je veľmi nízky – ide o jeden dva prípady ročne. Iste, neskontrolujeme všetko, vždy je to náhodný výber.
Veľa sa hovorí o probléme tzv. ilegálnych prípravkov rastlín. Aké sú to a ako ich odkontrolovať pri voľnom pohybe tovaru?
Ilegálne prípravky na ochranu rastlín sú celosvetovým problémom. Odhaduje sa, že na trhu majú podiel 15 až 20 percent. Prípravky na ochranu rastlín nepodliehajú režimu voľného pohybu tovaru. V zmysle zmluvy o fungovaní EÚ sú z neho vyňaté, sú to v podstate najstriktnejšie regulované chemikálie, pričom sú sem zahrnuté aj biologické prípravky. Celkove hodnotenie a schvaľovanie prebieha dvojstupňovo, čiže pesticídne látky sa schvaľujú na úrovni EÚ, existuje tzv. pozitívny zoznam schválených účinných pesticídnych látok, ale samotné prípravky sa potom autorizujú na národnej úrovni, teda musia byť autorizované v danom členskom štáte. Nemôže byť prípravok dovezený z Rakúska, Dánska Francúzska, pokiaľ nie je autorizovaný na Slovensku.

Vinohradníci či ovocinári poukazujú na to, že Rakúsko, ktoré má podobné agroklimatické podmienky ako Slovensko, používa prípravky, ktoré u nás nie sú povolené. Prečo?
Sťažnosti tohto druhu sa vyskytujú naprieč celou EÚ, rakúski poľnohospodári sa sťažujú, že môžu používať menej prípravkov ako Nemci či Poliaci, to nie je slovenský problém.
Prečo sú národné autority také prísne? Neochraňujú si žiarlivo vlastné „ochranárske“ políčko, aby dokazovali svoju potrebnosť?
Vôbec nie, prísnosť je na mieste a uplatňujú ju nekompromisne nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku či hocikde inde v Európe. Ide o to, že musíte mať jednak schválenú účinnú látku, jednak samotný prípravok musí byť autorizovaný na národnej úrovni, a to na základe podanej žiadosti. Štátna autorita prípravok posúdi a zautorizuje. Pokiaľ však nie je podaná žiadosť, niet čo vybavovať. Keď som sa pred sedemnástimi rokmi začala zaoberať s touto agendou, pýtala som sa ako vy, prečo musí byť národná autorizácia. Tých dôvodov je viacero, pričom ide najmä o rešpektovanie určitých národných špecifík a prevzatie zodpovednosti za uvádzanie prípravku na trh.
Napríklad akých?
Ide najmä o ochranu podzemných vôd a z nich využívaných pitných vôd. V rámci hodnotenia potenciálu pesticídov prechádzať do pôdy a podzemných vôd sú určité tzv. FOCUS scenáre, ktoré sú špecifické pre určitú zónu. Niektoré scenáre sú relevantné pre Slovensko, iné pre Francúzsko atď, takže pokiaľ hodnotenie prípravku nie je relevantné so scenármi pre naše územie, je tam vysoké riziko, že používanie tohto prípravku by mohlo viesť ku kontaminácii vôd.
Povedzme, že som ovocinár a kúpim si prípravok, ktorý u nás nie je v ponuke, v Poľsku. Čo je na tom zlé?
Platí pravidlo, že ak je prípravok autorizovaný a uvádzaný na trh v Poľsku, pokiaľ by sa mal dovážať na Slovensko a používať u nás, musí mať etiketu v slovenčine. Inštrukcie, ktoré sú uvedené na etikete, musia používatelia čítať s absolútnym porozumením a vedieť, čo je za tou či onou reštrikciou alebo požiadavkou, aby prípravok vedeli správne použiť.
Kto je zodpovedný za etiketu?
Text – obsah etikety je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o autorizácii. Kým sa etiketa sfinalizuje, vyjadria sa k nej odborné pracoviská za toxikológiu, ekotoxikológiu, podzemné a povrchové vody, pôdu. Ich posudky sa premietajú do opatrení na etikete. Inštruktáž z etikety by mala viesť k správnemu používaniu, aby riziko z používania prípravku bolo minimálne.

Na potraviny pozeráme stále prísnejšími očami z hľadiska možných rizík a dôsledkov na ľudské zdravie. Aká je úroveň autorít, ktoré dbajú o to, aby sa dodržal požadovaný bezpečnostný štandard?
Myslím si, že systém je nastavený dobre, autority sú kvalitné a medzinárodne uznávané. Konkrétne ide o 6 pracovísk poverených podľa zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Je to Úrad verejného zdravotníctva, kde hodnotia rezíduá pesticídov v súlade s maximálnymi reziduálnymi limitmi danými EÚ legislatívou, ďalej je to Národné referenčné laboratórium pre pesticídy Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie, kde sa posudzuje toxikológia aj ekotoxikológia, čiže vplyv na zdravie ľudí a na necieľové organizmy či už rastliny alebo živočíchy, pôdne makroorganizmy. Potom tu máme VÚVH, ktorý robí modelovanie rizík možného prieniku do podzemných vôd, SHMÚ, ktorý hodnotí riziká pre povrchové vody a samostatne Ústav včelárstva NPPC, ktoré hodnotí vplyv na včely a necieľové článkonožce. A je tu samozrejme ÚKSÚP, ktorý prijíma žiadosti, koordinuje hodnotenie, ale zároveň vykonáva aj posúdenie biologickej účinnosti, fyzikálno-chemických vlastností alebo identity v prípade mikroorganizmov a požadovaných analytických metód.
Bežný spotrebiteľ nemá potuchy, koľko inštitúcií sa stará o jeho zdravie. Spomenuli ste včely. Čo hovoria o zdraví slovenských polí, lesov a lúk?
Moja práca ma priviedla k spolupráci s Ústavom včelárstva v Liptovskom Hrádku, kde pracovala RNDr. Tatiana Čermáková, studnica informácií, inšpirácie a obrovská autorita. Viedli sme nekonečné rozhovory o včelách a vplyve pesticídov na ich život a krajinu.
Je dôležitá interakcia a rešpekt medzi odborníkmi?
Áno, spoločnej veci veľmi prospieva, keď sa počúvame a navzájom dopĺňame. Kedy policajt dobre riadi križovatku? Keď stojí v strede a vidí na všetky strany. Každý, kto má nejakú rozhodovaciu právomoc, musí stáť v strede, aby videl na všetky strany a zhodnotil všetky aspekty. Musíme zvážiť váhu všetkých informácií a napokon rozhodnúť, čo je najmúdrejšie. Pokiaľ ide o včely, Slovensko uplatňuje národné požiadavky, ktoré sú nad rámec základných požiadaviek EÚ pre ich vyššiu ochranu. O. i. máme indexáciu škodlivosti prípravkov pre včely. Nie je to náhoda, že na Slovensku nie sú také výpadky včelstiev, ako v niektorých iných krajinách, ale pravdaže, stávajú sa aj u nás.
Kto je za úhyn viac zodpovedný: farmári či včelári?
To je kategoricky postavená otázka. Ktorá včela miluje prípravky na ochranu rastlín? Žiadna. Príčinou úhynov môžu byť hospodári, ktorí nedodržiavajú požiadavky aplikácie uvedené na etikete daného insekticídu. Najlepšie je aplikovať ich v neskorých večerných hodinách, keď včely nelietajú, do 23,00, aby zápach z prípravkov do rána z porastov trochu vyprchal. Vždy je lepšia neskoršia večerná ako skorá ranná aplikácia. Ale súčasne, a to citujem včelársku autoritu, ktorou bola Tatiana Čermáková, v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami sa jar otvára pomerne neskoro, no veľmi intenzívne. Náhle začne všetko kvitnúť a včely sa uštvú. Je tam viac faktorov, ktoré vedú k oslabeniu včelstiev. Nedá sa povedať, že tu je len jeden činiteľ, ktorým sú pesticídy, ale aj stresové klimatické faktory, ako suché letá s nedostatkom vody, či mierne zimy, keď sa včely poriadne nevyspia a neodpočinú si pred novou sezónou. Pokiaľ by neboli spomínané stresové klimatické faktory, boli by včely zrejme odolnejšie aj voči pesticídom.

Keď porovnáte svoj profesionálny štart na začiatku deväťdesiatych rokov so súčasnosťou, ako si počínajú slovenskí poľnohospodári v ochrane rastlín?
Všeobecne platí, že mnohí sa správajú veľmi zodpovedne. Niektorí ovocinári sa ma aj 5 krát spýtajú či môžu ten či onen prípravok použiť. Ide o to, aby dodržali maximálne reziduálne limity. Z toho vidno, že k práci pristupujú zodpovedne a snažia sa ísť v súlade s legislatívou, že im ide o dobrú povesť – svoju i slovenských potravín. Zároveň je tu aj tlak z druhej strany a to u obchodných reťazcov. Niektoré pri odoberaní domácej produkcie vyžadujú nielen dodržiavanie maximálnych reziduálnych limitov, ale čo najnižší možný počet nejakých rezíduí vôbec. Limitujú ich dvomi tromi rezíduami, aj keď podlimitnými, ale nemôžu mať 5 druhov rezíduí, čo je rozumné.
Úplne novým javom v poľnohospodárstve je používanie dronov. Prečo zatiaľ nie je povolená aplikácia prípravkov na ochranu rastlín dronmi, veď môže byť efektívnejšia, presnejšia?
Každá aplikácia má svoje plusy a mínusy. V podstate dronová aplikácia je niečo medzi pozemnou a leteckou. Nepochybne si nájde svoje miesto v budúcnosti, napríklad, keď sú porasty podmáčané a nedá sa do nich vojsť, alebo sú porasty rastlín vysoké. Priestor pre aplikáciu ponúkajú lesy a ťažko dostupné terény. V zahraničí sa robia intenzívne pokusy vo viniciach. Jedno je však dôležité, nedá sa len tak preskočiť vývoj, na tento typ aplikácie ešte nie sú schválené technické štandardy a hodnotenie rizika. To je dôvod, prečo je v EÚ, podobne ako letecká aplikácia, dronová aplikácia zatiaľ zakázaná.
Aká je budúcnosť ochrany rastlín, ktoré čelia novým chorobám a škodcom?
V podstate ekologizácia poľnohospodárstva prebieha roky a naozaj dnes používame podstatne menej rizikové prípravky na ochranu rastlín, sú čoraz viac ekologickejšie, ale určite sa nedá hovoriť ani v blízkej ani vzdialenej budúcnosti, že by sme prešli len na biologické prípravky. Tlak škodlivých organizmov silnie. Máme nových škodcov na rastlinách, ktoré tam predtým neboli. Ochrana rastlín sa nezjednodušuje, ale prináša nové a nové výzvy. Spôsobom, ako si poradiť je integrovaná ochrana proti škodlivým organizmom, ktorá kombinuje prípravky na ochranu rastlín s agrotechnickými zásahmi, napríklad hlboká orba ako prostriedok na zníženie populácie hrabošov, výber odolnejších odrôd, kvalitná výživa rastlín. Slovensko nespí, vo VÚ agroekológie v Michalovciach vypracovali už dve a robia tretiu príručku na integrovanú ochranu husto siatych obilnín, kukurice a repky. Jednoducho hľadáme spôsoby, ako ochranu robiť tak, aby prispela k trvalo udržateľnému životu v krajine, ktorú obývame.
Aj vy ste spotrebiteľka, ktorá pravidelne chodí na nákupy potravín. O všetkých možných rizikách viete viac než bežný smrteľník. Ako a čo nakupujete?
Mám rodinu, deti a už aj vnúčatá. Bez veľkých rečí, buďme zodpovední, a teraz nemám na mysli len poľnohospodárov, ale aj záhradkárov, lebo aj tí pracujú s prípravkami na ochranu rastlín. V supermarkete si vždy najradšej vyberám slovenskú produkciu. Verím jej, lebo viem za akých podmienok bolo naše ovocie a zelenina dopestované, plody nemuseli byť predčasne odtrhnuté, a kvôli tomu ošetrované, aby vydržali transport a ešte pár dní na pulte. Jedzme naše potraviny, lebo sú čerstvé a tým plné života. A o ten nám predsa ide.
Bronislava Škarbová
Bronislava Škarbová, je absolventka Chemicko-technologickej fakulty STU v Bratislave (1991). K tomuto vzdelaniu pridala atestáciu z veterinárneho lekárstva a z laboratórnej diagnostiky, témou doktorandskej práce na SPU v Nitre bola identifikácia zakázaných látok – beta agonistov v matriciach živočíšneho pôvodu. Po vstupe Slovenska do EÚ sa podieľala na zavádzaní nových analytických metód v kontrole potravín a krmív.