Premiér Robert Fico (Smer) naznačil, že ako prvý by mohol ako deň pracovného pokoja skončiť 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Síce by stále zostal štátnym sviatkom, no ľudia by už museli vstávať do práce vrátane predavačov, ktorí už osem rokov pre zatvorené obchody vo sviatočných dňoch ľuďom neblokujú nákupy.
Tento návrh sa nepoznáva ani niektorým firmám či školám, ktoré už teraz vyhlasujú, že svojich zamestnancov, v prípade univerzít študentov, v tento deň nechajú doma.
Zároveň sa strhla vlna opozičnej kritiky. Predseda strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka to komentoval tak, že predseda vlády v sebe „nezaprel autoritára" a „neomylne" si na rušenie vybral práve spomínaný dátum. „Premiérovi je možno 17. november ukradnutý, ale pre nás je to viac než dátum. Je to pripomienka toho, že slobodu si musíme vždy znova vybojovať. Aj dnes,“ zdôraznil líder PS. Podpredseda KDH Viliam Karas neskôr potvrdil, že „17. november je pre opozíciu citlivá otázka", ktorú považuje za jablko sváru. Podľa šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej premiér dokázal, že „pohŕda demokraciou".
Čítajte viac Ľudia tento rok prídu o dva voľné dni, budúci už možno o tri. Odborári sú nespokojní: Aj tak zarábame málo a robíme veľa, odkazujú
Predseda vlády v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko má jeden z najväčších počtov štátnych sviatkov na svete. Celkovo je u nás 14 dní pracovného pokoja a v Európskej únii (EÚ) nás v tejto štatistike predbehli iba Litva (16 sviatkov), Bulharsko, Rumunsko a Cyprus (zhodne po 15 sviatkov). Vláda však má možnosť zrušiť aj niektorý z ostatných dní pracovného pokoja. V hre stále zostáva Sviatok práce (1. máj), Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Výročie SNP (29. august). Koaliční poslanci totiž môžu naraziť na Vatikánsku zmluvu, ktorá im zabraňuje siahať na cirkevné sviatky. Tých je väčšina – celkovo deväť. Ak by sa poslanci parlamentu predsa len rozhodli niektorý zo sviatkov vypustiť, podľa právnikov by konali v rozpore s článkom deväť tohto dokumentu.
Vlna odporu
Okrem opozičných politikov sa do kritiky možného šetriaceho opatrenia, ktoré má nahradiť výpadok z okresanej transakčnej dane, pustili aj univerzity, niektorí zamestnávatelia či mestá. Zhodu našli v tom, že Deň boja za slobodu a demokraciu si podľa nich zaslúži špecifický prístup. „17. november je deň, keď v roku 1939 nacisti zatvorili české vysoké školy, popravili deväť študentov a viac ako tisíc ďalších poslali do koncentračných táborov. Ide o deň spustenia procesov vedúcich k ukončeniu totalitného zriadenia v roku 1989. Je to aj deň, keď sme začali budovať akademickú samosprávu. Zaslúži si preto našu pozornosť, úctu a rešpekt naprieč celou spoločnosťou,“ vyjadril sa v tejto súvislosti rektor Univerzity Komenského Marek Števček.
Univerzita, ku ktorej sa neskôr s podobným vyhlásením pridala aj Vysoká škola múzických umení, už potvrdila, že študentom v tento deň dá symbolicky rektorské voľno.
Okrem vysokých škôl už udelenie voľna avizovala aj najväčšia banka u nás Slovenská sporiteľňa. Tá sľubuje, že tisíce jej zamestnancov nebudú musieť ísť 17. novembra do práce. „Ekonomické dáta jednoznačne potvrdzujú, že sloboda nám priniesla prosperitu a lepší život pre ľudí. V našej banke každý deň vyše 3 500 kolegov a kolegýň pracuje na tom, aby ľudia a firmy na Slovensku prosperovali, boli finančne zdraví, rovnako aby prosperovala aj naša krajina. Verím v budúcnosť Slovenska ako modernej, a najmä demokratickej krajiny. Preto počas Dňa boja za slobodu a demokraciu ostanú všetky naše pobočky zatvorené, rovnako tak aj naša centrála. Je to naše gesto, ktorým chceme vyjadriť úctu hodnotám, na ktorých je postavená Slovenská sporiteľňa, skupina Erste, rovnako tak naša krajina,“ povedal riaditeľ bankovej inštitúcie Peter Krutil.
Obchody budú otvorené viac dní
Zmena by však mohla byť dobrou správou pre obchody, ktoré sú počas sviatkov zatvorené už od polovice roka 2017. Proti tomuto návrhu pred rokmi vystupovali najmä liberáli zo strany SaS. Pamätné sú aj slová vtedajšieho predsedu strany Richarda Sulíka, ktorý sa sťažoval, že si cez sviatok nebude môcť v obchode kúpiť čerstvé teplé rožky.
„Tak všetci buďme doma a nech sa život kompletne zastaví. O čo je matka pracujúca v obchode lepšia ako matka, ktorá pracuje v reštaurácii? Zatvorme aj všetky čerpacie stanice, všetko zatvorme a vráťme sa do kamennej doby," vyjadril sa pred rokmi Sulík.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v tom čase navrhovala, že kompenzáciou pre obchody, ktoré stratia tržby, by mohlo byť zníženie počtu sviatkov.
Čítajte aj Štát rozdáva miliardy eur aj bohatým. Analytici: Keby dávky dostali len ľudia, ktorí to potrebujú, výrazne ušetríme
Podľa reťazca Jednota, pre ktorý pracuje viac ako 14-tisíc ľudí a patrí tak medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku, by uvedenie návrhu do praxe znamenalo, že prevádzky zostanú otvorené. „Rovnako ako všetci zamestnávatelia vnímame dosahy konsolidačného balíčka na našu podnikateľskú činnosť a aktívne s nimi pracujeme v súlade s platnou legislatívou," vyjadrila sa pre Pravdu hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová.
Kaufland, ktorý u nás dáva prácu viac ako 8-tisíc ľuďom, hovorí, že si návrh na rušenie sviatkov vyžaduje dôkladné zváženie všetkých dosahov. K možným finančným vplyvom sa však spoločnosť zatiaľ nevyjadrila. Hovorkyňa reťazca Paulína Krajíčková pripomenula, že zatiaľ ide iba o legislatívny návrh a je predčasné hovoriť o konkrétnych finančných dosahoch. „V prípade jeho prijatia budeme situáciu analyzovať a prispôsobíme sa platnej legislatíve," dodala hovorkyňa nemeckého reťazca.
Aj bez rušenia sviatkov pracujeme veľa
Vlna kritiky proti navrhovanému konsolidačnému opatreniu sa spustila aj zo strany odborárov a ľudskoprávnych aktivistov. Tí zhodne upozorňujú na to, že aj bez rušenia sviatkov majú Slováci v EÚ jeden z najvyšších počtov odpracovaných hodín. Čísla Eurostatu ukazujú, že v práci v priebehu týždňa trávime viac času, ako je priemer EÚ. Priemerne totiž prácou pre firmy strávime počas týždňa 37,6 hodiny. To je o 1,5 hodiny viac, ako je priemer v únii.
„Na Slovensku už dnes pracujeme viac hodín týždenne, než je priemer EÚ. Zároveň pracujeme za nižšiu mzdu, ako je európsky priemer. Znižovanie počtu voľných dní tak len ďalej zhorší situáciu zamestnaných na Slovensku. Dni pracovného pokoja sú nevyhnutnou súčasťou ochrany práv pracujúcich. Konsolidácia nesmie prebiehať na úkor ľudských práv,“ zdôraznil v tomto kontexte riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Čítajte viac Mimoriadna schôdza k transakčnej dani bola presunutá, k návrhu sa vrátia až po lete. Smer vysvetľuje dôvody
Konfederácia odborových zväzov rovnako upozornila na to, že mnohí zamestnanci by po zrušení sviatkov prišli o možnosť získania príplatku za prácu počas voľných dní. Menej sviatkov bude znamenať väčší počet odpracovaných hodín. „Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ priblížili odborári.
Podľa konfederácie by sa mal štát namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia viac sústrediť na udržateľné riešenia zamerané na zlepšovanie pracovných podmienok. „Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Investícia do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov má oveľa väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych," uzatvára konfederácia.
Náhrada za transakčnú daň
Návrh na zrušenie viacerých dní pracovného pokoja má vláde pomôcť s konsolidáciou verejných financií. Povedané presnejšie – má nahradiť časť výdavkov, o ktoré štátna pokladnica príde po úprave kritizovanej transakčnej dane. Tá spustila búrku aj vnútri koalície.
Po sťažnostiach podnikateľov prišla SNS s viacerými úpravami v rámci novej dane. „Pre malých živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur chceme zrušiť transakčnú daň. Finančné výpadky budú relatívne marginálne a účinnosť zákona by mala byť najskôr v októbri," priblížil už skôr pre Pravdu poslanec za SNS Roman Michelko.
Po viacerých diskusiách a verejných odkazoch, ktoré si posielali predstavitelia vlády, napokon v tejto veci padla dohoda. Zmeny, tak ako ich navrhujú národniari, majú byť v parlamente schválené v septembri.
To však bude znamenať, že do pokladnice štátu nebude prostredníctvom tohto opatrenia pritekať plánovaných 700 až 800 miliónov eur ročne. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už skôr vyčíslil, že úprava by mohla priniesť výpadok vo výške asi 200 miliónov eur. Michelko však hovorí, že by to číslo malo byť výrazne nižšie – podľa neho by sa mohlo pohybovať na úrovni okolo 50 miliónov eur.