Princíp co-livingu, teda zdieľaného bývania, funguje jednoducho. Prenajmete si zariadený byt, ktorý obývajú ďalší ľudia. Máte vlastnú izbu, no spoločne sa delíte o kúpeľňu a kuchyňu. Znie to ako študentské bývanie? Takmer.
Výhodou zdieľaných bytov je solídne vybavenie, nájomca doň nemusí nič investovať a výdavky rozrátava medzi všetkých členov posádky. Súčasťou môže byť dokonca upratovanie, či Wifi v cene prenájmu, ale aj rôznorodé, neraz nadštandardné spoločenské priestory.
Nedávno sa prvá lastovička objavila v ikone Bratislavy – budove Metropol na Americkom námestí. Pre co-living sa skôr rozhodujú ľudia, ktorí si chcú užiť bývanie so svojimi susedmi a vyhnúť sa tak anonymite individuálneho bývania, opisujú výhody zdieľaných apartmánov autori projektu BEEF Architekti. Co-living rešpektuje súkromie, ale zároveň podporuje socializáciu. Výhodou je aj delenie nákladov medzi všetkých obyvateľov bytu.
Prenajmete si zariadený byt, ktorý obývajú ďalší ľudia a získate prístup aj k plne vybavením spoločným priestorom. Navyše, apartmány ponúkajú viac socializácie, ako bežný prenájom.
V bývalej “Metropolke” vzniklo 19 co-livingových apartmánov, pričom súčasťou sú aj spoločné priestory, rovnako tak zariadené – práve tým sa odlišuje od bežného bývania v podnájme. Najväčší apartmán má 35 m2, a najmenší 16 m2.
Zdieľané bývanie ponúka súkromný investor. Projekt podľa jeho autorov ukazuje, ako adekvátne využiť historické stavby a zrecyklovať ich pre potreby ľudí aj v súčasnosti. Okrem toho, takéto koncepty pracujú s plochou mesta, ktorá už je zastavaná a nevytvára novú výstavbu. Tvorcovia taktiež spolupracovali s architektmi, aby sa zachoval hlavný odkaz aj podobu domu na rohu Amerického námestia.
Apartmány v bývalom Metropole ukazujú, ako využiť historické budovy v súčasnosti
Ako sa žije v Metropolke?
Zdieľané bývanie prinieslo veľkú dávku flexibility, praktickosti aj rozvoj komunitného života. Co-living v Metropolke má šesť podlaží, jeho srdcom je spoločenský priestor na druhom poschodí. S plochou 81 m2 sa delí na niekoľko častí, podľa použitia. Oddychová zóna je centrom diania, pričom ju dopĺňa kuchynka s jedálenským kútom a sedením. Samozrejmosťou je spoločná práčovňa.
Apartmány ako také majú samostatné hygienické zázemie – kúpeľnu, toaletu aj kuchyňu na jeden byt. Nachádzajú sa na štyroch poschodiach Metropolky. Sumy nájmu sa líšia podľa orientácie bytu do átria alebo ulice, ale aj dĺžky prenájmu. Najväčšie byty stoja pri prenajatí na 2 až 3 mesiace 990 eur mesačne, pri ročnom nájme je cena nižšia, 840 eur za mesiac. Tri mesiace bývania v najmenšom apartmáne vyjdú na 695 eur, rok na 615 eur mesačne.
„Konverzia budovy vracia do objektu bývanie a spoločenskú funkciu v modernom kontexte. Vytvára co-living, ktorý zachováva autentickú atmosféru miesta a myšlienku sociálnej interakcie v podobe bývania, ktoré dokáže spájať rôzne vrstvy obyvateľstva,“ dodávajú autori zo štúdia BEEF.
„Dôležitá bola tiež stratégia pri voľbe veľkosti apartmánov a s tým súvisiaca priestorová flexibilita, ktorá je dnes pre mnohých ľudí v čase, keď sa rodinné štruktúry a spôsoby bývania menia, kľúčová,” približujú architekti fakt, že pri spoločnom bývaní je dôležité, aby sa priestor dokázal premeniť podľa toho, akú aktivitu idete robiť.
Zmena funkcie Metropolu na bývanie je podľa nich aj zásluhou toho, že konštrukcia domu je veľmi flexibilne navrhnutá. Aj v tom je výhoda funkcionalizmu. Pôdorysy tak mohli upraviť bez ťažkých zásahov. Interiér sa snažili očistiť od nánosov vrstiev socializmu a tým priniesť do apartmánov autentickú atmosféru.
Foto: Lenka Németh
Trendom sú aj družstevné byty
Trh má stále možnosť ďalších takýchto projektov, keďže podľa BEEF môže mať zdieľané bývanie rôzne podoby. „Hlavne v západnej Európe je napríklad čím ďalej tým viac obľúbené tzv. kooperatívne bývanie (na Slovensku je známe skôr pomenovanie družstevné bývanie), teda forma bývania, pri ktorej obyvatelia spoločne vlastnia, spravujú a často aj vytvárajú svoj obytný priestor,” uvádzajú autori s tým, že najviac to funguje v Zürichu, kde je viac ako 20% tejto formy bývania.
V Bratislave sa družstevné bývanie iba rozbieha, pričom ho rieši hlavne súkromný sektor – developeri. Problémom je, že byty v centre či Starom Meste sú tak drahé, že veľakrát ani forma kúpy cez družstvo nie je pre mladých ľudí úplne reálna. Družstevné bývanie sa odlišuje od co-livingu formou vlastníctva. Zdieľané byty sa totiž nedajú odkúpiť. Byty družstva umožňujú ľuďom bývať bez hypotéky, čo je výhodou pre skupiny, ktorým nedajú úver. Takéto bývanie možno získať vstupom do družstva, ktoré vyžaduje poplatok.
Predstavuje alternatívu aj k bežnej kúpe nehnuteľnosti cez hypotéku. Byt v tomto prípade totiž vlastní bytové družstvo, od ktorého ho jednotlivec postupne odkupuje. Obyvatelia sú jeho členmi a byt po kúpe, respektíve splatení, prejde do ich vlastníctva. Vstup do družstevného bytu je finančne dostupnejší, pretože nie je potrebné kupovať nehnuteľnosti za trhovú cenu.
V čom sú finančné výhody? Pozrieme na to na konkrétnom príklade: v ponuke je družstevný byt v Bratislave za cenu 200-tisíc eur. Záujemca by mal zaplatiť prvú splátku 20-tisíc eur, čo je zároveň vstupným poplatkom do družstva. Následne zaplatí 20% z ceny bytu, v tomto prípade ďalších 20-tisíc eur. V mesačných splátkach bude uhrádzať zvyšok ceny (160-tisíc).
Splácaním mesačnej splátky si obyvateľ byt postupne odkupuje do svojho vlastníctva a získava aj jeho dedenie. Bývanie v zdieľanom apartmáne nevyžaduje členstvo, ani vysoké prvotné investície, no nájomca sa nemôže stať ani jeho majiteľom – platí akoby za cudzie.
Foto: Lenka Németh
Čím bola známa budova Metropol?
Budova Metropolu na Mickiewiczovej ulici je významným funkcionalistickým pokladom hlavného mesta. Podľa návrhu ikonického architekta Juraja Tvarožka v spolupráci s jeho bratom, obchodníkom Tomášom, bola postavená v roku 1928. Stavba dominujúca rohu ulíc zostáva dôležitou pripomienkou ako skúšaných osudov rodiny, tak architektúry 30. rokov minulého storočia. Dokonca o jej výnimočnosti písali noviny v Taliansku či Fínsku.
„Išlo o jeden z prvých slovenských developmentov v Bratislave od vzniku Československa po prvej svetovej vojne. Z bývania a kina s vyhlásenou kaviarňou, sa v roku 1996 stala banka, ktorá pôvodnú funkciu takmer celú vymazala. Naša konverzia vracia do objektu bývanie v modernom kontexte,” zdôrazňujú architekti z BEEF.
Fasáda je typicky pre toto obdobie rozdelená farebne, kedy je prízemie tmavé a podlažie nad ním svetlejšie s pravidelným, až matematickým usporiadaním okien. Jej vzhľad tak vychádza ako z jej využitia, tak z možností dostupnej plochy, ktorej sa plne prispôsobila. Má dve krídla, každé po šesť poschodí. Spájajú sa v zaoblení nárožia.
Foto: Lenka Németh
Pôvodne bol Metropol sídlom spolkov, bolo tu kino v prízemí, ktorého súčasťou bola hra na organe počas premietania nemých filmov, ale aj ateliér, kaviareň a niekoľko bytov. Práve kaviareň bola známa svojou dekoratívnou výzdobou z čias secesie. Počas prvorepublikového obdobia bola jadrom stretávania sa intelektuálov – maliarov či architektov.
Neskôr sa stala v období II. svetovej vojny symbolom odboja proti Hitlerovi, aj ľudáckemu režimu. Rodina Tvarožkovcov sa spája s prvým odporom proti vzniku štátu, pod tlakom Hitlera. Ako bývalí vojaci, ktorí bojovali za Československo, napísali list nesúhlasu, pričom v Metropole tlačili letáky proti násilným udalostiam. Bratia spolu s budovou tiež boli priamou súčasťou SNP. Dianie si vtedajší režim rýchlo všimol a Metropol zatvorili.