V systéme máme množstvo rôznych dávok, pričom niektoré z nich sú viazané na príjem a aktivitu. Medzi ne patrí napríklad daňový bonus na dieťa. Iné sú naviazané na zdravotný stav, ide napríklad o rôzne kompenzačné príspevky určené hendikepovaným ľuďom. Treťou kategóriou je systém plošných podpôr – sem je možné zaradiť napríklad 13. dôchodky či prídavky na deti.
Štát vypláca niektoré druhy podpôr bez ohľadu na príjem a tieto peniaze sa preto dostávajú aj k dobre zarábajúcim ľuďom. Na tridsať percent rodín, ktoré majú najmenej peňazí, podľa odborníkov vynakladáme 1,4 miliardy eur. Na 40 percent rodín, ktoré sa nachádzajú v strede príjmovej distribúcie, potom smeruje celkovo 1,7 miliardy eur. Zostáva nám 30 percent rodín s najvyššími príjmami, ktorým štát dáva na dávkach asi 1,1 miliardy eur.
Čítajte viac Hlas je pripravený odložiť opätovné hlasovanie o covidových amnestiách. Rozumie výhradám prezidenta, chce počkať na Kotlárovú správu
Pre spresnenie – za nízkopríjmové sa považujú tie, pri ktorých na jedného člena pripadá ročný príjem do asi 6 400 eur. Za domácnosti so stredným príjmom môžeme považovať tie, kde má jeden člen k dispozícii ročne sumu do takmer 14-tisíc eur.
„Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky,“ upozorňuje RRZ.
Súčasný systém sa tak podľa odborníkov zdá byť menej adresný vzhľadom na príjmy rodín a pomerne významne zohľadňuje „plošne“ samotnú existenciu životnej okolnosti, teda napríklad vek a počet detí.
Málo adresné dávky
Príkladom neadresnej pomoci rodinám je podľa RRZ tehotenská dávka. Rodiny s vysokým príjmom poberajú o osemdesiat percent vyššiu dávku ako rodiny so stredným príjmom a dostávajú o sto percent viac peňazí ako rodiny s nízkym príjmom. „Je to dané konštrukciou dávky, ktorá odráža predchádzajúcu výšku príjmov, pričom ľuďom nebráni pokračovať v práci ani počas jej poberania,“ upozorňuje rada.
Pokiaľ ide o adresnosť, podobne problematický je aj trinásty dôchodok. Ten najviac pomáha domácnostiam so stredným príjmom. Najpočetnejšou skupinou poberateľov 13. penzií sú starobní dôchodcovia, pričom táto skupina občanov nepatrí medzi úplne najnižšie príjmové kategórie. Tento typ dávky poberajú napríklad aj ľudia, ktorí majú nárok na sirotský a invalidný dôchodok.
Čítajte viac Náš dlh prudko rastie, vytŕčame aj v medzinárodnom porovnaní. Brzdia nás 13. dôchodky či slabé investície
Každá z kategórií má vlastnú priemernú výšku dôchodku – starobní penzisti dostávajú najvyššiu sumu – v decembri 2025 to bolo 667,30 eura. V prípade sirotských dôchodcov je trinásty dôchodok na úrovni garantovaného minima 300 eur.
„Súčasný sociálny systém relatívne plošne priznávaných sociálnych transferov dokáže čiastočne rozlišovať nízkopríjmové rodiny, ale takmer vôbec nerozlišuje rodiny so strednými a vyššími príjmami,“ upozorňuje RRZ.
Šetriť treba, nielen na energiách
Znamená to, že miliardy vo forme pomoci dáva štát bez ohľadu na výšku príjmu a celkovú ekonomickú silu. Plošne vyplácané trináste dôchodky budú tento rok stáť takmer miliardu eur. Tieto peniaze budú vyplatené v čase, keď vládny kabinet zvyšuje dane a hľadá aj škrty vo výdavkoch. Stav verejných financií totiž nie je dobrý a vláda musí hľadať miliardy, aby zastavila rast dlhu. Už teraz vláda avizuje, že sa jej dlh do konca riadneho mandátu nepodarí skrotiť.
„Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať počas najbližších rokov opatrenia rádovo v sume takmer päť miliárd eur. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, keď sa využívalo najmä zvyšovanie daňových príjmov, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov,“ uviedla RRZ. Vzhľadom na veľkosť konsolidácie bude musieť vláda okrem odporúčaného zefektívňovania bežnej prevádzky verejnej správy a výdavkov v zdravotníctve zvážiť aj šetrenie v sociálnej oblasti.
Čítajte viac Štát v najbližších rokoch výrazne ušetrí. Dôchodky už nebudú rásť tak ako doteraz
Štát zatiaľ o väčšom zacielení pomoci hovorí v prípade dotovaných cien energií. Táto plošná pomoc by mala od budúceho roka skončiť. Štát chce naďalej pomáhať najslabším, no zatiaľ nepovedal, ako bude systém adresnej pomoci fungovať.
Zatiaľ vláda pripravila len informačný systém, ktorý jej má poskytnúť potrebné informácie na to, aby adresná pomoc mohla fungovať.