Analytici Norbert Švarda, Viktor Novysedlák a Zuzana Siebertová upozorňujú na to, že systém dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia tvorí objem asi 4,3 miliardy eur. Slovensko má pritom aktuálne za sebou iba tretinu konsolidácie. To znamená, že potrebujeme trvalo znížiť deficit rozpočtu v priebehu najbližších rokov o asi päť miliárd eur na to, aby sme stabilizovali dlh krajiny.
Čítajte viac Hlas je pripravený odložiť opätovné hlasovanie o covidových amnestiách. Rozumie výhradám prezidenta, chce počkať na Kotlárovú správu
Odborníci preto hovoria, že ak by sme prehodnotili adresnosť sociálneho systému, znamenalo by to vyššiu predvídateľnosť a efektívnejšie nakladanie so zdrojmi. Väčšina z týchto dávok je totiž neadresná. Zvýšená adresnosť by však podľa nich nemusela znamenať radikálne škrty – hovoria o postupnom nastavovaní systému smerom k väčšej adresnosti.
Novysedlák pritom zdôrazňuje, že rodiny s rôznymi príjmami dostávajú od štátu približne rovnakú mieru pomoci. „Na 30percent rodín s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 mld. eur, čo je v relatívnom vyjadrení len mierne viac ako 1,7 mld. eur vynakladaných na 40 percent rodín nachádzajúcich sa v strede príjmovej distribúcie a tiež len o málo viac ako 1,1 mld. eur pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom,“ píše v blogu analytik.
Čítajte viac Štát má problém. Dokedy budeme mať peniaze na dôchodky a sociálne dávky pre ľudí?
Odborník prízvukuje, že väčšina výdavkov, ktorá smeruje k vyššie príjmovým rodinám, ide na prídavky na deti, 13. dôchodok či daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. „Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín a pomerne významne zohľadňuje „plošne“ samotnú existenciu životnej okolnosti, ktorá je tak podstatným kvalifikačným kritériom pre poberanie dávky (status dôchodcu, prítomnosť detí, zdravotný stav),“ dodáva Novysedlák. Podľa experta by adresnejší systém priniesol priestor na znižovanie výdavkov.