Podľa Fica na Slovensku máme „jeden z najväčších počtov sviatkov na svete“ a zrušenie jedného by znamenalo, že do štátnej pokladnice pritečie 150 miliónov eur. O rovnakom čísle hovorila v roku 2023 aj úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom, ktorá v rámci konsolidačného menu v podobe „lego kociek" naservírovala novej vláde viacero možností, ako ušetriť.
Napokon s týmto návrhom prišli v priebehu minulého týždňa aj predstavitelia biznis sektora. Republiková únia zamestnávateľov spolu s inými opatreniami, ktoré by mohli do rozpočtu priniesť až 6,5 miliardy eur, vláde navrhla aj to, aby zrušila dva sviatky. „Počet sviatkov, počas ktorých sa nepracuje, je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zrušením dvoch z nich by sme sa posunuli viac k stredu a benefitovali by sme z hľadiska produktivity, konkurencieschopnosti a dodatočných daňových príjmov," napísala únia. Okrem Republikovej únie zamestnávateľov ešte skôr o tejto možnosti hovorila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Predseda vlády zamestnávateľom odkázal, že ich návrhy na iný prístup ku konsolidácii prijal s rešpektom. Zdôraznil však, že ide o opatrenia, ktoré sa nedajú zrealizovať do konca roka. Okrem rušenia sviatkov totiž na stôl položili aj možnosť zlučovania úradov či znižovania počtu zamestnancov vo verejnej správe o 15 percent.

Časť sviatkov rušiť nemôžeme
Pre spresnenie – vládna koalícia nehovorí priamo o rušení sviatkov, hovorí o tom, že niektoré z nich už nebudú zároveň dňami pracovného pokoja. Naposledy bol podobný postup aplikovaný pri zrušení voľného dňa počas štátneho sviatku Dňa ústavy, ktorý je každoročne pripomínaný 1. septembra. „Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť," vysvetlila na konci roka 2023 vláda.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pred dvoma rokmi vypočítal, že takýto krok by štátu priniesol úsporu vo výške 130 miliónov eur. To, koľko peňazí to naozaj bude, si však overíme až tento rok – v roku 2024 totiž sviatok Deň ústavy vyšiel na nedeľu.
V každom prípade platí, že Slovensko má aktuálne 14 sviatkov, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja. Medzinárodné porovnania ukazujú, že tak oddychujeme o niečo viac ako ľudia v ostatných krajinách Európskej únie (EÚ). Podľa webu Európskych služieb zamestnanosti EURES má najviac sviatkov v únii Litva. Tamojší obyvatelia sa môžu tešiť až na 16 dní voľna navyše za rok – samozrejme, pokiaľ niektorý zo sviatkov nepripadne na víkend.
Naša krajina je v rámci tohto porovnania na horných priečkach. Viac sviatkov máme aj v porovnaní s našimi susedmi. V Rakúsku a Česku ich majú zhodne 13, v Maďarsku 11 a v Poľsku iba 10. Ako to vyzerá vo zvyšných krajinách, si môžete pozrieť v priloženom grafe.
Otázne teda je, ktoré z existujúcich dní pracovného pokoja by mohli zaniknúť. Zatiaľ vieme len o úvahách vlády, ktoré sa týkajú štátnych sviatkov. „Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu nebude teda zrušený,“ zaznelo vo vyhlásení vládnych strán.
Podľa opozície týmto ústupkom premiér, ktorý doposiaľ hovoril, že transakčnú daň nie je možné meniť, priznal čiastočnú kapituláciu. „Aj tu však v sebe nezaprel autoritára, výpadok príjmu chce kompenzovať rušením dňa pracovného pokoja a neomylne si vybral práve 17. november,“ povedal predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.

Väčším problémom bude kategória cirkevných sviatkov, o ktorej hovoril premiér Fico. Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák v tejto súvislosti uviedol, že poslanci nemajú dosah na sviatky, ktoré sú viazané na medzinárodné zmluvy – konkrétne ide o takzvanú Vatikánsku zmluvu, teda Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou.
Zoznam sviatkov na Slovensku
Štátne sviatky
- 1. január Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august Výročie SNP
- 1. september Deň ústavy Slovenskej republiky (nie je dňom pracovného pokoja)
- 28. október Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (nie je dňom pracovného pokoja)
- 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja
- 6. január Zjavenie Pána
- Veľký piatok (pohyblivý sviatok)
- Veľkonočný pondelok (pohyblivý sviatok)
- 1. máj Sviatok práce
- 8. máj Deň víťazstva na fašizmom
- 15. september Sedembolestná Panna Mária
- 1. november Sviatok všetkých svätých
- 24. december Štedrý deň
- 25. december Prvý sviatok vianočný
- 26. december Druhý sviatok vianočný
Zdroj: Úrad vlády
„Už v roku 2000 boli v tlači publikované upozornenia, že z dôvodu uvedenej medzinárodnej dohody parlament nebude môcť do stanoveného výpočtu zasahovať. Podobná diskusia prebiehala aj v roku 2012, pričom jej záver bol, že zrušenie niektorého z dní pracovného pokoja uvedeného v medzinárodnej zmluve by bolo možné vtedy, ak by sa táto medzinárodná zmluva po dohode oboch zmluvných strán upravila. Pokiaľ by preto Národná rada vypustila zo zákona taký deň pracovného pokoja, ktorý je dnes uvedený v medzinárodnej zmluve, konala by v rozpore s jej článkom 9,“ vysvetlil Bujňák.
Ak by predsa len nastala široká politická zhoda na vypustení jedného z cirkevných sviatkov, do hry by vstúpil Ústavný súd. Ten rozhoduje aj o súlade zákonov s medzinárodnými zmluvami. Aktuálne plány tak koalícii môže skrížiť práve cirkev. Vláda však má stále k dispozícii sviatky, ktoré pripadajú na 1. mája, 8. mája a 29. augusta.
Odborári sú proti
Opatrenie, na ktorom sa teraz zhodla koalícia, by podporila aj časť opozície. Napríklad Progresívne Slovensko (PS) hovorí, že si v rámci ďalšieho konsolidačného balíka dokáže predstaviť aj rušenie niektorých štátnych sviatkov. „Za PS hovorím, že my nevylučujeme, že v nejakom teoretickom mixe opatrení by mohli byť zahrnuté aj štátne sviatky alebo štátny sviatok, ale to má byť tá posledná vec, na ktorú sa pozeráme, lebo to zabolí ľudí, zamestnancov,“ podotkol líder hnutia Michal Šimečka.
Nie každý však toto riešenie považuje za schodné. Napríklad Konfederácia odborových zväzov upozorňuje na to, že pre mnohých zamestnancov nebolo najlepšou správou. Prišli by totiž o možnosť získania príplatku za prácu počas voľných dní.

Menej sviatkov bude podľa odborárov znamenať väčší počet odpracovaných hodín. „Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ priblížila konfederácia.
Podľa odborárov by sa mal štát namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia viac sústrediť na udržateľné riešenia zamerané na zlepšovanie pracovných podmienok. „Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Investícia do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov má oveľa väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych," uzatvára konfederácia.