Problémom je celková neistota, ktorá ohrozuje hospodársky rast a komplikuje aj ozdravovanie verejných financií. Tie sa dostávajú pod tlak, lebo v súčasnosti sa zdá jasné, že vyšším investíciám do obrany sa nevyhneme. Viac investícií si vyžiada aj infraštruktúra, a to všetko v čase nevyhnutnej konsolidácie verejných financií.
Čítajte viac Kažimíra odsúdili, končí sa mu mandát, no na čele NBS pokračuje. Ako je to možné? (otázky a odpovede)
„Zvýšené riziko udržateľnosti platí všeobecne, no špeciálne pre krajiny ako Slovensko, keďže náš deficit zostáva jeden z najvyšších v EÚ. Pre finančnú stabilitu je preto dlhodobo dôležité, aby sa naplnilo deklarované úsilie pokračovať v konsolidácii verejných financií,“ hovorí NBS.
Rast hospodárstva obmedzovala veľká neistota už v minulom roku. Táto nepriaznivá situácia pretrváva. „Ekonomika Slovenska vzrástla v roku 2024 o 2,1 percenta. Po sľubnom nástupe v úvode roka sa však tempo jej rastu postupne spomaľovalo. Výrazná neistota spojená s geopolitickými rizikami, nadchádzajúcou konsolidáciou verejných financií a utlmený zahraničný dopyt bránili ekonomike v zásadnejšom rozlete,“ upozorňuje NBS.
V tomto prípade sa jednotlivé faktory navzájom ovplyvňujú. Ak by ekonomika silnela, Slovensko by sa z dlhu mohlo dostať. Krajina však rastie pomaly a stav verejných financií sa nezlepšuje.
Čítajte viac Zvýši vláda daň z nehnuteľnosti? Fico naznačuje, že by musel byť padnutý na hlavu, aby to urobil. Zvýšte tú daň vy, odkazuje samosprávam
Clá hospodársky rast ešte viac ohrozujú. „Zvyšovanie obchodných bariér a nové výzvy v oblasti verejných výdavkov môžu zvýšiť obavy o udržateľnosť verejných rozpočtov. V prípade pretrvania obchodných bariér a nástupu obchodných vojen budú krajiny čeliť nižším ekonomickým rastom, čo obmedzí ich rozpočtové príjmy,“ upozorňujú analytici NBS.
Viac na obranu
Môže to znamenať, že si budeme musieť viac požičiavať a dokonca drahšie. To bude problém s udržateľnosťou verejných financií zhoršovať. „Zvýšené geopolitické riziká a zmeny v oblasti medzinárodného obchodu navyše vytvárajú tlak na výdavkovú časť rozpočtov, v dôsledku požiadaviek na zvýšené financovanie obrany a transformácie ekonomiky. To v budúcnosti môže vytvárať tlak na potrebu emitovania ďalšieho dlhu a zvýšiť náklady financovania v dôsledku nárastu rizikovej prémie,“ dodávajú.
Napätá geopolitická situácia sa už začína premietať do budúcich masívnych výdavkov. Prezident Peter Pellegrini na stretnutí lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse v pondelok poznamenal, že súhlasí so zvýšením výdavkov na obranu.
Čítajte viac Tomáš chce opäť otvárať druhý pilier, hovorí o nízkych dôchodkoch. Nie je to vhodné pre každého, kto by mal o tom uvažovať?
„Toto stretnutie je veľmi dôležité, keďže o pár dní je pred nami dôležitý summit v Haagu. Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO. SR preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP),“ uviedol prezident. Suma vo výške 3,5 percenta HDP by predstavovala priamo obranné výdavky, 1,5 percenta by boli ďalšie výdavky súvisiace s obranou.
Slovensko dlhodobo nedáva na obranu ani dve percentá HDP – teda 2,8 miliardy eur, ktoré sú záväzkom už v súčasnosti. Ak by sme mali 3,5 percenta HDP dať na obranu v tomto roku, išlo by takmer o 4,9 miliardy eur. V prípade piatich percent by už išlo takmer o sedem miliárd eur.
Čítajte viac Niekto má výplatu 800 eur, iní majú tisícky eur. V platoch Slovákov sú obrovské rozdiely, v ktorých odvetviach sa zarába najviac?
Vzhľadom na súčasný stav verejných financií je absolútne nereálne, aby Slovensko skokovo zvýšilo výdavky na obranu, jedinou možnosťou je postupné zvyšovanie. Aktuálne nedáva päť percent na obranu žiadny z členov Severoatlantickej aliancie, najbližšie má k tomu podľa odhadu za rok 2024 Poľsko, ktoré vynakladá viac ako štyri percentá HDP.
Clá sú problém
Clá, o ktorých hovorí americká administratíva, ohrozujú najmä automobilový priemysel. Až 70 percent vývozu do USA zo Slovenska tvoria hotové vozidlá, ďalších 17 percent tvorili iné stroje a dopravné prostriedky.
Celkovo do USA v minulom roku smerovali tovary za 4,4 miliardy eur. Sú to štyri percentá celkového exportu a 1,6 percenta celkových tržieb podnikov.
„V roku 2024 exportovali do USA len dvaja zo štyroch producentov automobilov na Slovensku. Prípadný výpadok tržieb u dvoch výrobcov automobilov pravdepodobne zásadne neohrozí ich finančnú situáciu, mohol by však viesť k implementácii opatrení zameraných na redukciu nákladov,“ hovorí NBS.
Čítajte viac Pomoc Ukrajincom stála zhruba pol miliardy. Utečenci sú však pre ekonomiku výrazný prínos
Okrem áut je slovenský export do USA málo významný. „Odhliadnuc od vývozu hotových automobilov má export do USA výraznejší podiel len vo veľmi malej časti podnikového sektora. Vývoz do USA tvorí viac ako tridsať percent tržieb pri menej ako 50 firmách, pričom tieto firmy spolu predstavujú len 0,1 percenta celkových tržieb podnikového sektora a 0,05 percenta celkových úverov poskytnutých podnikom,“ upozorňuje NBS.
Už skôr NBS vyčíslila, že ak by USA a EÚ zaviedli vzájomné clá vo výške 25 percent, Slovensko by výrazne utrpelo. Do konca roku 2027 by Slovensko mohlo z rastu HDP stratiť 2,7 percentuálneho bodu a ekonomika by v podstate prestala rásť. To by prinieslo stratu pracovných pozícii, slovenské hospodárstvo by prišlo o 20-tisíc miest.