Z dát Eurostatu vyplýva, že jedna kilowatthodina (kWh) elektrickej energie stála na Slovensku roku 2024 približne 18 centov. Pre lepšiu predstavu – túto sumu zaplatíme asi za 10 hodín svietenia žiarovkou, ktorá má výkon 100 wattov.
Čítajte viac Účty za plyn a elektrinu by mohli pre časť ľudí výrazne stúpnuť. Štát plánuje pomáhať už iba energeticky chudobným
Menej ako my zaplatili minulý rok za kWh elektriny Maďari (10 centov), Bulhari (12 centov), obyvatelia Malty (13 centov) a Chorváti (takmer 15 centov). Na Slovensku sme zároveň platili asi o 11 centov menej, ako je priemer štátov EÚ, a s výnimkou spomínaného Maďarska máme najlacnejšiu elektrinu spomedzi okolitých krajín. Kilowatthodina stála v Rakúsku 24 centov, v Poľsku asi 25 centov a v Česku 33 centov.
Ak by sme sa na to, koľko za elektrickú energiu platíme, pozreli z hľadiska parity kúpnej sily – teda porovnania hodnoty peňazí medzi rôznymi krajinami – vychádza to pre nás v štatistikách podobne dobre. Po zohľadnení kúpnej sily má Slovensko deviatu najlacnejšiu elektrinu. Susedná Česká republika je na tom v tejto štatistike v rámci EÚ suverénne najhoršie a Poľsko sa v rebríčku nachádza na štvrtom mieste od konca.
Keďže ceny komodity zostali u nás v priebehu posledných rokov zmrazené, má to aj ďalší pozitívny efekt. Priemerná mzda stúpla z 1 430 eur roku 2023 na 1 520 eur roku 2024. Platy nám rastú, no cena elektriny nestúpa – medziročne si jej tak môžeme dovoliť minúť viac.
To by sa však malo už od budúceho roka zmeniť. Vláda totiž avizuje, že chce po rokoch skončiť s energopomocou pre všetky slovenské domácnosti. Dotácie by už od 1. januára 2026 mali dostať len tie, ktoré sa nachádzajú na hranici energetickej chudoby. Ako by to však celé mohlo v praxi vyzerať a ako sa bude pomoc rozdeľovať, zatiaľ nie je jasné.
Nízke ceny, vysoké poplatky
Silová zložka elektriny bola pred dvoma rokmi zastropovaná na úrovni 61 eur za megawatthodinu (MWh) – znamená to, že dodávatelia ju nakupujú za túto cenu. Ministerstvo financií na čele s Igorom Matovičom (hnutie Slovensko) podpísalo s elektrárňami memorandum o stabilných cenách elektriny už roku 2022. Podľa vtedajšieho vedenia rezortu mali domácnosti a koneční odberatelia ušetriť jednu miliardu eur.
Čítajte viac Za energie si už čoskoro môžeme poriadne priplatiť. Je to samovražda, komentuje Fico plán Bruselu
Dohoda mala platiť len do konca roka 2024 – vláda totiž od roku 2025 plánovala zaviesť namiesto plošnej adresnú energopomoc. Napokon sa však kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) koncom novembra minulého roka s elektrárňami dohodol, že cena silovej zložky elektriny nestúpne od začiatku tohto roka. Štát elektrárňam ako protihodnotu sľúbil, že nebude iniciovať ani podporovať zavádzanie nových daní či regulácií, ktoré by mali negatívny vplyv na ich podnikanie.
Ešte koncom augusta 2022 sa jedna MWh elektriny predávala na trhu za rekordných 984 eur – na začiatku ďalšieho roku stále prekonávala hranicu 200 eur. Aj toto bol dôvod, pre ktorý sa štát rozhodol dohodnúť na zmrazení cien pre ľudí so Slovenskými elektrárňami.
Do hry však potom vstupuje viacero zložiek, ktoré majú vplyv na to, aký vysoký účet dostanú zákazníci na konci mesiaca. Približne 35 percent koncovej ceny elektriny tvorí silová zložka – teda samotná vyrobená elektrina. Ďalšou najväčšou položkou na elektrickom „menu" sú potom straty pri distribúcii. Tie tvoria približne až 25,5 percenta z celkovej ceny a sú zapríčinené fyzikálnymi vlastnosťami elektrických sietí – elektrina sa vyrába v elektrárňach a potom cestuje cez veľké prenosové a distribučné vedenia. Keď prechádza vodičmi, časť energie sa premieňa na teplo – v tomto prípade hovoríme o strate.
Konečná cena sa potom skladá aj z poplatkov za distribúciu či tarify za prevádzkovanie systému. Podľa Eurostatu patrilo Slovensko ku krajinám, kde najväčšiu časť nákladov na elektrinu tvorila distribúcia. Bavíme sa o samotnom zabezpečovaní prenosu energie, riadení sústavy a distribučných stratách.
Takmer 30 percent z finálneho účtu, ktorý každý mesiac za používanie svojich spotrebičov platíte, smeruje na dane a poplatky. Z dát Európskeho štatistického úradu vyplýva, že podiel daní a poplatkov z celkovej ceny elektriny je na Slovensku spomedzi všetkých krajín EÚ piaty najvyšší. Na porovnanie – najviac na daniach, takmer 50 percent z celej sumy, odvádzajú Poliaci.
Treba však pripomenúť, že sa to začiatkom tohto roka mierne zmenilo. Vláda v rámci prvého konsolidačného balíka upravila daň z pridanej hodnoty (DPH) pri viacerých položkách. V prípade elektriny platí, že sadzba DPH klesla z 20 percent na aktuálnych 19 percent. Ceny komodity tak mierne klesnú.
Čítajte viac Elektrina aj plyn na trhoch zdraželi. Analytik vysvetľuje, čo stojí za rastom cien
Elektriny budeme potrebovať viac
Bez pomoci štátu, ktorá vrátane dotácií na plyn, teplo a elektrinu stála v priebehu posledných rokov vyše štyroch miliárd eur, by domácnosti teraz za energie platili oveľa viac. Čo sa týka elektriny cena jej silovej zložky mala od tohto roku stúpnuť na 67 eur, čo by znamenalo, že ľudia žijúci v menších domoch by si za rok priplatili približne 140 eur a tí, čo majú väčšie domy, až 200 eur. Samozrejme, záleží na tom, na čo všetko tento energetický zdroj používate.
Slovenská inovačná a energetická agentúra spresňuje, že spotreba elektriny v domácnosti, ktorá ju nepoužíva na ohrev vody a kúrenie, je približne 2 200 kWh za rok – za 12 mesiacov je to asi 390 eur. Najviac energie pritom míňame pri používaní elektroniky (televízor či počítač) a na varenie.
Čo sa týka celkovej spotreby elektriny v krajine, za minulý rok sme jej minuli 27,33 terawatthodiny (TWh). Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, priblížme si to v iných jednotkách. Jedna TWh obsahuje milión megawatthodín a miliardu kilowatthodín. Vráťme sa k nášmu príkladu so žiarovkou, ktorá má výkon 100 wattov. Aby sme pri jej používaní minuli jednu TWh elektrickej energie, museli by sme ju nechať svietiť približne 1,14 milióna rokov.
Porovnanie z posledných rokov nám ukazuje, že naša spotreba zatiaľ klesá – výroba sa však zvyšuje. Roku 2024 sme ako menšia krajina vyrobili 30,27 TWh elektrickej energie. Susedná Česká republika s vyše dvojnásobným počtom obyvateľov minulý rok vyprodukovala takmer 69 a spotrebovala 58 TWh elektriny.
Podľa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze by sa však spotreba elektrickej energie mohla v priebehu najbližších desaťročí takmer zdvojnásobiť. Do roku 2050 by sme mohli každý rok míňať približne 45 TWh elektriny. „Zvýšený dopyt po elektrine spôsobí postupná elektrifikácia vykurovania, dopravy aj priemyslu, napríklad výroby ocele. Nad rámec uvedenej spotreby si viac elektriny vyžiada napríklad aj výroba vodíka, ktorý má v priemysle nahradiť fosílne palivá. Príkladom je náhrada zemného plynu pri výrobe hnojív," píšu experti.
Odborníci predpokladajú, že rast spotreby elektriny bude v najbližších desaťročiach súvisieť s najmä elektrifikáciou priemyslu (napríklad pri výrobe ocele), vykurovania aj dopravy.
Čítajte viac Elektrina na trhoch znova prekonala magickú hranicu, výrazne zdražel aj plyn
Slovensko pritom pri výrobe elektriny stavilo na jadro – vyrábame z neho až 62 percent z celkového objemu elektrickej energie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku malo Slovensko po Francúzsku roku 2023 dokonca druhý najvyšší podiel energie vytvorenej z atómových reaktorov. Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy dodáva, že po spustení štvrtého bloku v jadrovej elektrárni Mochovce by mal u nás podiel elektriny z jadra prekonať 70 percent.
Na Slovensku aktuálne elektrinu vyrába päť jadrových blokov – v Jaslovských Bohuniciach máme dva a v Mochovciach tri. K tomu, aby sme si udržali miesto medzi svetovými lídrami vo využívaní energie z tohto zdroja, nám môže pomôcť aj výstavba nového reaktora. Ten by mal stáť v Jaslovských Bohuniciach a s jeho spustením sa predbežne počíta v roku 2040.