„Základným princípom navrhnutých opatrení je, že sa sústredia na redukciu výdavkov verejného sektora a nezvyšujú daňové zaťaženie aktivity v ekonomike. Každé zvyšovanie daní má negatívny dosah na výkon ekonomiky a čisté príjmy domácností. Je nevyhnutné urobiť hrubú čiaru za doterajším zvyšovaním a sústrediť sa na systémové znižovanie výdavkov,“ konštatuje na margo navrhovaných riešení a prístupu štátu ku konsolidácii prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia zostavili zoznam tak, aby štát šetril na vlastnej prevádzke. Biznissektor sa vyhýba zvyšovaniu daní, no nechce rušiť ani sociálne dávky. Hovorí však o ich efektívnejšom čerpaní. Znamená to, že štát by peniaze mohol ušetriť adresnejším poskytovaním dávok a podpôr. O podobný systém sa vláda pokúša pri energetických dotáciách.
Návrhy RÚZ počítajú s tým, že by zostal zachovaný napríklad trinásty dôchodok, teda vlajková loď tejto vlády. Na trináste dôchodky bude štát v tomto roku potrebovať vyše 900 miliónov eur.
Zamestnávatelia sú presvedčení, že štát by mohol prepustiť tisíce ľudí a v tomto opatrení vidia potenciál na úsporu miliárd eur. Práve prepúšťanie je kľúčové opatrenie spolu s významnými zmenami vo fungovaní sociálneho systému.
Čítajte viac Zamestnávatelia poslali vláde návod ako ušetriť. Fico: som ľavičiar, je to pre mňa neprijateľné
Rozsiahle prepúšťanie
Najrozsiahlejšia skupina opatrení nesie označenie „Zefektívnenie prevádzky verejnej správy“. Tento balík opatrení by mohol priniesť úsporu až tri miliardy eur a tvorí ho štrnásť návrhov.
Opatrenia, ktoré únia predstavila, odrážajú presvedčenie firiem, že vo verejnej správe jednoducho pracuje príliš veľa ľudí. RÚZ navrhuje viacero spôsobov, ako znižovať zamestnanosť vo verejnom sektore. „Vidíme priestor na zníženie zamestnanosti vo verejnej správe postupne až približne o 15 percent. Spôsoby dosiahnutia cieľa: diferencované prepustenie zamestnancov ústrednej správy vo vybraných kategóriách o 5 až 25 percent,“ hovoria zamestnávatelia.
Ďalší spôsob, ako škrtať pracovné miesta vo verejnom sektore vidia v tom, že počas najbližších desiatich až pätnástich rokov by sa nenahrádzala polovica pracovníkov, ktorí odídu do dôchodku. Nie je to síce prepúšťanie, no počet ľudí vo verejnom sektore by sa znížil. Menej ľudí by podľa zamestnávateľov malo pracovať vo vysokom školstve a takisto pri práci s eurofondmi. „Do úvahy prichádza aj zmrazenie miezd vo verejnej správe na tri roky, čo je žiaduce, pretože verejný sektor začína výrazne predstihovať platy v súkromnom sektore,“ upozorňuje RÚZ. Celkovo by mohlo prepúšťanie podľa únie priniesť úsporu až vo výške dvoch miliárd eur.
Dosiaľ sa počet ľudí v štátnej správe skôr zvyšoval. Za posledných 15 rokov sa totiž zvýšil počet zamestnancov vo verejnej správe o 100-tisíc pracovníkov. V tomto roku celkovo vo verejnej správe pracuje približne 442-tisíc ľudí, vyše dvestotisíc z tohto počtu pracuje však v samosprávach. RÚZ vidí priestor aj na zníženie počtu inštitúcií, ktoré sa zaoberajú rovnakým obsahom. To by znamenalo automaticky aj zníženie počtu pracovných miest.
Zacielenie dávok
Druhou najväčšou oblasťou je súbor opatrení označený ako „Adresnosť pomoci štátu“. Únia zamestnávateľov vyzýva vládu na zacielenie pomoci vo všetkých oblastiach sociálneho systému.
„Namiesto toho, že sa snažíme pomáhať každej domácnosti so všetkým, je potrebné zaviesť plnú adresnosť do sociálneho systému, kde sa bude skúmať príjem, majetok a základné výdavky a štát bude doplácať na pokrytie stanovených základných výdavkov. S rastúcim príjmom a majetkom bude suma pomoci postupne klesať,“ vysvetľuje únia.
Zacielenie sociálnych dávok by mohlo podľa prepočtov zamestnávateľov priniesť úsporu vo výške dvoch miliárd eur. Ak sa k tomu pridá zacielenie energetických dotácií a zrušenie pomoci so zvýšenými splátkami úverov, hodnota tejto častí opatrení sa šplhá nad hranicu 2,4 miliardy eur.
Čítajte viac Zamestnávatelia píšu otvorený list do Bruselu: váš plán môže poškodiť slobodu podnikania, viac zasiahnete vlastné krajiny ako Rusov
Zamestnanosť a práca
Zamestnávatelia navrhujú zmeny aj v oblasti pracovných a zamestnaneckých vzťahov. V tomto prípade zamestnávatelia ponúkajú vláde možnosť zrušiť dva štátne sviatky a získať tak v prospech ozdravenia verejných financií 300 miliónov eur.
Ešte výraznejšie by podľa RÚZ verejným financiám pomohlo zrušenie predčasných starobných dôchodkov. Ak by táto možnosť zanikla, znamenalo by to úsporu 400 miliónov eur. V súčasnosti existuje možnosť odísť do predčasného dôchodku dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. „Na situácie, v ktorých už zamestnanec nie je schopný pracovať tesne pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku, slúžia dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky. Predčasný dôchodok nemá riadne opodstatnenie a je jedným z dôvodov nedostatku pracovnej sily,“ vysvetľujú predstavitelia únie.
Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a ďalších podobných opatrení by mohlo priniesť 40 miliónov eur. Tieto opatrenia však v minulosti plnou silou presadzovala Slovenská národná strana, ktorá je aktuálne takisto súčasťou koalície.
Čítajte viac Účty za plyn a elektrinu by mohli pre časť ľudí výrazne stúpnuť. Štát plánuje pomáhať už iba energeticky chudobným
Revízia výdavkov
Posledná oblasť je v podstate výčitka smerujúca k tomu, že sa nedostatočne škrtajú výdavky, ktoré už sú označené ako zbytočné. Existuje už niekoľko revízií výdavkov, ktoré už možnosti úspor ukázali. „Len potenciál vládou schválených opatrení za päť rezortov predstavoval v minulom roku viac ako 250 miliónov eur. Vysoký a nevyužitý potenciál vykazujú okrem iných rezorty vnútra či zdravotníctva, ale aj oblasti informatizácie či zamestnanosti vo verejnej správe,“ píšu analytici RÚZ. Dôsledné využitie už nájdených rezerv by mohlo priniesť od 250 miliónov eur až po miliardu eur.
Biznissektor už návrhy prezentoval rezortu financií a predstavitelia zamestnávateľov sú spokojní s tým, ako ich ministerstvo prijalo. „Prijatie našich návrhov vnímam veľmi pozitívne. Pri tvorbe konsolidačného balíčka sme neboli prizvaní k akejkoľvek diskusii a dozvedeli sme sa to až na zasadnutí hospodárskej a sociálnej rady a bol nám odprezentovaný hotový balík. Je tu pozitívny krok minimálne v tom, že sme predložili naše návrhy, že sme boli vyzvaní, aby sme to odprezentovali a odpovedali na prípadné otázky,“ hovorí Kiraľvarga.
Samotní zamestnávatelia pripúšťajú, že rozsah konsolidačných opatrení môže byť odlišný, ako to v súčasnosti prezentujú. „Keď my hovoríme, že tento náš balík predstavuje zhruba 6,5 miliardy eur, tak na ministerstve financií poukázali na to, že niektoré opatrenia sa podľa nich prekrývajú a celkovo to nebude 6,5 miliardy eur. My sa nesporíme, môže to byť šesť miliárd, môže to byť 5,5 miliardy, no niekde treba začať,“ dodáva Kiraľvarga.
Podľa RÚZ však nie je spor o to, že napríklad sociálny systém je potrebné zacieliť na ľudí, ktorí pomoc potrebujú. „V minulosti sa písalo o tom, že z dotovanej elektrickej energie sú vykurované veľké bazény, tu nie je rozpor v tom, že by sa to malo zaviesť. Otázka je skôr o tom, aká je politická vôľa na to, aby sa to začalo čo najskôr implementovať,“ hovorí Jozef Špirko, viceprezident únie. Upozorňuje na to, že štát na niečo také potrebuje kvalitné informačné systémy. Niečo podobné vzniká v prípade energetickej pomoci, no podľa Špirka sú potrebné podobné nástroje v prípade všetkých sociálnych dávok.
