Kažimírovi súd uložil peňažný trest vo výške 200-tisíc eur. V prípade jeho nesplnenia mu uložil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Taktiež dostal aj trest zhabania veci vo výške 48-tisíc eur. Obžalovaný si rozsudok vypočuť neprišiel. Už vopred avizoval, že sa voči verdiktu odvolá. Rozhodovať v celom prípade teraz bude Najvyšší súd.
Obhajoba navrhla súdu trestné stíhanie exministra zastaviť a pre premlčanie alebo ho oslobodiť. Žalobca pre Kažimíra, ktorý vinu v prípade odmietol, trest väzenia.
Čítajte viac Kažimír je druhýkrát vinný z korupcie, dostal peňažný trest. Ak nezaplatí, pôjde do väzenia. Voči verdiktu sa odvolá
Podozrenia z korupcie
Bývalému ministrovi financií sa na čele NBS končí mandát 1. júna tohto roku. Čo sa týka možnosti jeho prípadného znovuzvolenia, zdá sa, že končiaci guvernér nemá podporu svojej bývalej strany. Podľa premiéra totiž zohral dôležitú úlohu pri trieštení strany Smer, ktoré nastalo po vražde Jána Kuciaka. „Nemyslím si, že by Kažimír mal podporu Smeru, nemyslím si to, pokiaľ ide o našich kolegov poslancov,“ povedal Fico. Návrh vlády na post guvernéra NBS musí schváliť parlament a do funkcie ho napokon menuje prezident. Guvernérom by sa ale teoreticky mohol stať ešte na jedno funkčné obdobie.
Čítajte viac Za dverami máme obchodnú megavojnu, hovorí guvernér Kažimír. NBS zhoršila odhad rastu ekonomiky
Čo je dôležitejšie – už od roku 2021 nad exministrom visí tieň podozrenia z korupcie. Známym sa stal prípad vily vo Francúzsku, ktorý kupovala jeho partnerka. „Na účet cyperskej spoločnosti, v ktorej pôsobí známy pána Kažimíra, prišli opakovane milióny eur z firiem prepojených na podnikateľov, ktorí profitovali z jeho rozhodnutí. Časť týchto prostriedkov mohla byť následne použitá na kúpu luxusnej vily vo Francúzsku, ktorú vlastní partnerka pána Kažimíra,“ vysvetľovala v decembri 2024 riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Nadácia v súvislosti s týmito podozreniami podala trestné oznámenie. Guvernér sa k tejto téme po celý čas vyjadroval vyhýbavo.
Trestné oznámenie sa týka podozrivých finančných operácií, ktoré sa odohrali v čase, keď Kažimír pôsobil na ministerstve financií a hospodárstva (pozn. red. v roku 2015). Transakcie podľa nadácie odhaľujú sieť firiem a osôb, ktoré môžu byť zapojené do korupčnej schémy súvisiacej s výkupom pozemkov pre automobilku Jaguar či kúpou luxusnej vily na Azúrovom pobreží.
Meno končiaceho guvernéra figuruje aj v ďalšej kauze, ktorá sa už dostala pred súd. Bývalý šéf Finančnej správy, kajúcnik František Imrecze podľa obžaloby dostal od Kažimíra úplatok 48-tisíc eur. Kažimír mal od Imreczeho v roku 2016 žiadať informácie o daňových konaniach viacerých spoločností. Zároveň mal žiadať zabezpečenie vyplatenia nadmerných odpočtov DPH vo výške tri milióny eur. V tejto veci mu hrozí väzenie.
Súd už v roku 2023 uznal exministra za stranu Smer trestným rozkazom za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest 100-tisíc eur. Po podaní odporu zo strany obhajoby sa však tento prípad pojednáva na súde. Prokurátor pre Kažimíra žiada nepodmienečný trest, ktorý by mohol byť vo výške od jedného do piatich rokov. Obhajoba je presvedčená, že skutok je po novele trestných kódexov premlčaný. S týmto tvrdením ale neuspela.
Postupný vzostup
Odchádzajúci guvernér sa do verejného života výraznejšie zapojil po roku 2006, kedy na kandidátnej listine strany Smer získal poslanecký mandát a stal sa súčasťou vtedajšej koalície. Do parlamentu sa prebojoval ako relatívne málo známy politik, vo voľbách získal zhruba dvetisíc preferenčných krúžkov.
V spomínanom roku sa Robert Fico (Smer) stal prvýkrát premiérom po tom, ako vytvoril koalíciu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom a s SNS, ktorú v tom čase viedol Ján Slota.
Pred takmer 20 rokmi, v čase, keď Slovensko prijalo euro, sa Kažimír stal štátnym tajomníkom na ministerstve financií, kde bol dvojkou za ministrom Jánom Počiatkom.
Čítajte viac Šefčovič má obrovskú reputáciu, s Trumpom môže vyrokovať lepšie podmienky. Prezident USA improvizuje, hovorí bývalý guvernér NBS
Po konci prvej Ficovej vlády nastala zmena politickej garnitúr. Premiérkou sa stala Iveta Radičová, ktorá sa k moci dostala v čase, keď svet čelil vážnej hospodárskej kríze. Tá sa neskôr preliala do dlhovej brzdy a problém nastal najmä s Gréckom. Pre nestabilnú koalíciu to bol posledný „klinec do rakvy“ a v októbri 2011 sa rozpadla.
Kažimír bol v tom čase už podpredsedom Smeru a spolu s ostatnými poslancami strany zohral mocenskú hru. Hlasovanie o eurovale, ktoré sa odohralo 11. októbra 2011. bolo spojené s dôverou vláde. Strana t hlasovala proti schváleniu záchranného mechanizmu.
Spor vo vnútri koalície, ktorého tvárou bol Richard Sulík, vtedajší predseda SaS, spôsobil, že parlament euroval neschválil. Znamenalo to pád vlády a euroval aj s podporou strany Smer v parlamente prešiel o dva dni neskôr. Smeru tak napätá medzinárodná situácia pomohla k rozbitiu pravicovej koalície a po voľbách v roku 2012 vytvoril jednofarebnú vládu.
Vláda bez partnerov, no s dvíhaním daní
Do týchto parlamentných volieb už Kažimír išiel ako výrazná tvár Smeru – získal viac ako 71-tisíc preferenčných hlasov a patril medzi kľúčových ľudí v strane, ktorá zostavila vládu bez koaličných partnerov.
Prichádzalo obdobie konsolidácie. Počas prvej Ficovej vlády sa diera v štátnom rozpočte výrazne zvyšovala a prispela k tomu aj finančná kríza. Na konci roku 2006 bol rozpočtový deficit na úrovni 3,5 percenta HDP a do roku 2009 stúpol na takmer 8,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Ku koncu roka 2010 deficit mierne klesol na približne 7,4 percenta HDP a Radičovej vláda ho počas roku 2011 znížila na približne 4,4 percenta HDP. V roku 2012 ho druhá Ficova vláda udržala na približne rovnakej úrovni a pre rok 2013 stála aj pred Kažimírom v novej úlohe ministra financií stála výzva v podobe „upratovania“ verejných financií.
Na rok 2013 vláda naozaj konsolidáciu pripravila. Rok predtým tak vznikli viaceré veľmi kontroverzné opatrenia. Išlo napríklad o kritizovanú bankovú daň, dvíhanie odvodových stropov či výrazné zásahy do druhého piliera. Nastalo aj výrazné znižovanie príspevkov do druhého piliera z deväť percent vymeriavacieho základu na štyri.
Opatrenia, ktoré vláda pripravila v roku 2013 prispeli k poklesu rozpočtového deficitu. Schodok rozpočtu klesol pod tri percentá HDP.
Okrem opatrení, ktoré mali výrazný vplyv na slovenskú ekonomiku, musel šéf rezortu financií v tom čase riešiť aj problémy Grécka – dlh krajiny sa pohyboval na úrovni okolo 180 percent HDP. Kažimír teda prakticky počas celého mandátu druhej Ficovej vlády musel riešiť hrozbu trieštenia eurozóny. Situácia sa vyostrila v lete roku 2015. Vtedy patrilo k alternatívam riešenia gréckej krízy dočasné vylúčenie Grécka z eurozóny aspoň na päť rokov. Predstavitelia eurozóny sa napokon pre toto riešenie nerozhodli.
V tomto období stál nielen na čele ministerstva financií, ale nakrátko sa stal aj zatupujúcim šéfom rezortu hospodárstva. Bolo to v čase, keď ho predčasne opustil minister za Smer Pavol Pavlis.
Po nasledujúcich voľbách v roku 2016 strana Smer síce získala slabší mandát, no Kažimírovi jej výsledok stačil na to, aby opäť zaujal pozíciu financmajstra. Mohol pokračovať v práci, no vláda nevyužila ekonomicky priaznivé obdobie na to, aby vytvárala rozpočtové prebytky. Kabinet v každom roku hospodáril deficitne a prispel k súčasnému stavu verejných financií. V roku 2016 sa deficit dostal na 2,5 percenta HDP a v ďalších rokoch sa pohyboval na úrovni okolo jedného percenta. To platilo až do pandemického roka 2020.
Čítajte viac Inflácia sa zvýši, hospodársky rast sa zhoršuje: NBS zverejnila prognózy ekonomiky
Predčasná výmena na čele národnej banky
V roku 2018 sa objavili špekulácie o tom, že vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch, ktorý mal mandát do roku 2021, opustí svoju pozíciu predčasne – nahradiť ho mal práve Kažimír. To kritizovala vtedajšia opozícia s tým, že Makúch prepúšťa pozíciu guvernéra nezávislej centrálnej banky vtedajšej koalícii.
„Je smutné, že guvernér svoj možný skorší odchod podložil pred novinármi tvrdením, že sa obáva o stabilitu politického prostredia v budúcnosti. Pýtame sa, aká politická stabilita je dnes, keď štát je doslova prerastený organizovaným zločinom?“ komentovala v septembri 2018 ešte len špekulácie o zmene na poste guvernéra NBS strana Sloboda a solidarita (SaS).
„Je vari takýmto stabilným kandidátom minister financií Peter Kažimír, ktorý drží vo funkcii prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho? Toho Imreczeho, ktorý ututlával kauzu daňových podvodov Ladislava Bašternáka i stámiliónových colných únikov pri dovoze čínskeho textilu,“ poznamenal vtedajší poslanec a tím líder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca. Liberáli pritom Kažimíra označovali za „skorumpovaného“.
Makúch napokon naozaj v novembri 2018 oznámil svoj odchod z funkcie. Kažimír sa funkcie ujal 1. júna 2019. NBS v tom čase riešila problém nadmerného zadlžovania ľudí, keďže úrokové sadzby boli dlhodobo relatívne nízke.
Tento problém sa ešte viac znásobil po tom ako Európska centrálna banka poslala ekonomike stimul v podobe ďalšieho uvoľňovania svojej politiky po prepuknutí pandémie. Ekonomika bola takzvane „na steroidoch“, teda ju ešte od čias veľkej finančnej krízy podporovali nízke úrokové sadzby.