Ako rástol dlh?
Fico opäť oprášil argumenty, podľa ktorých predchádzajúce vlády zadlžovali krajinu omnoho rýchlejšie ako jeho vláda. Poznamenal, že v roku 2019 bol dlh na úrovni 45 miliárd eur a do roku 2024 stúpol na 70 miliárd eur. Opäť teda upozorňuje na to, že tri predchádzajúce vlády zvýšili dlh o vyše dvadsať miliárd eur.
Rozklad tohto čísla už v minulom roku urobili odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Medzi prvým štvrťrokom 2020 a koncom roka 2023 sa dlh zvýšil o 22,5 miliardy eur. To, čo Fico už nehovorí, je, že v tomto období prepukla a trvala pandémia koronavírusu a túto krízu striedala energetická kríza a vojna, ktorú na Ukrajine rozpútal agresívny ruský režim.

Všetky tieto okolnosti si vyžiadali jednorazové výdavky. Navyše znížený výkon ekonomiky znamenal aj nižšie príjmy štátu. Jednorazové výdavky tvoria podľa RRZ až 9,2 miliardy eur. Je to suma, ktorá zvýšila dlh počas vládnutia predchádzajúcej garnitúry, no trvalá udržateľnosť verejných financií tým ohrozená nie je. Medzi takéto jednorazové výdavky patrí zastropovanie cien energií, podporné programy pre ekonomiku počas pandémie a aj pomoc odídencom z Ukrajiny.
Ďalších šesť miliárd z celkovej astronomickej sumy sa skladá z nákladov na obsluhu dlhu z minulých období. Už predchádzajúce vlády teda vytvorili dlh, ktorý bolo treba splácať. „Pretrvávajúci rozpočtový deficit, ako aj záväzky súvisiace s týmto dlhom, teda úrokové náklady, bolo potrebné financovať aj v rokoch 2020 až 2023,“ upozornila RRZ v novembri.

Štát zároveň budoval v tom čase hotovostnú rezervu, teda peniaze, ktoré štát neminul, no výšku dlhu zvyšujú. Budovaniu rezervy RRZ pripísala zvýšenie dlhu celkovo o 4,7 miliardy eur.
Zvyšok celkovej sumy RRZ prisudzuje jednotlivým politickým rozhodnutiam vlád. Ide o sumu zhruba 2,6 miliardy eur a v tejto sume je napríklad rozhodnutie o takzvanom rodinnom balíčku, ktorý obsahoval dramatické navýšenie prídavkov na deti.