Dôvodov na obavy majú slovenskí výrobcovia potravín viac ako dosť. V priebehu posledných troch rokov sa úplne obrátilo saldo v obchode s Ukrajinou, keď z 500-tisíc eur stúplo na 108 miliónov eur, teda narástlo 217-krát. Ukrajina zasypáva nielen Slovensko, ale celú EÚ svojou poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou. Tu je niekoľko údajov, ktoré uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš na štvrtkovom stretnutí s novinármi.
Ak pred vojnou ukrajinskí poľnohospodári vyvážali priemerne ročne do Európy 631-tisíc ton pšenice, po zrušení kvót roku 2022 stúpol vývoz na šesť miliónov ton. Na porovnanie, slovenská produkcia pšenice je okolo 1,5 milióna ton. V dôsledku exportu prišlo Slovensko o tradičné exportné trhy v Rakúsku, Nemecku či Poľsku. Na slovenský trh prichádzajú aj hotové výrobky, napríklad múka povedzme z Poľska, ktorá však bola vyrobená z lacnej ukrajinskej pšenice.
Zhoršila sa pozícia pestovateľov kukurice aj repky. Len na porovnanie, tohto roku Ukrajina zasiala repku na ploche 1,5 milióna hektárov, čo je takmer celá výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (1,8 milióna hektárov).
Čítajte viac Europarlament zvýšil clá na ruské hnojivá a agroprodukty. Farmári varujú pred zdražovaním
Tromfy východného suseda
V čom sú hlavné výhody Ukrajiny ako producenta potravín? Spočívajú predovšetkým vo veľkej výmere kvalitnej pôdy, ktorej podstatnú časť tvorí najkvalitnejšia čiernozem. Plocha poľnohospodárskej pôdy východného suseda je vyše 41 miliónov hektárov. Po prípadnom vstupe do EÚ by sa tak plocha obrábanej pôdy rozšírila o viac ako jednu štvrtinu. Napriek tomu, že v porovnaní s Francúzskom dosahuje Ukrajina len 67-percentnú výnosnosť, technologicky z roka na rok rastie.
Jej konkurenčná výhoda však podľa Andreja Gajdoša nespočíva len v kvalite pôdy či v nízkych mzdách ukrajinských poľnohospodárov, ktorí mesačne zarábajú len 410 eur oproti 1 000 až 1 200 eurám slovenských poľnohospodárov. Ukrajina nemusí uplatňovať v rastlinnej ani v živočíšnej výrobe prísne legislatívne normy, ktoré musia dodržiavať európski poľnohospodári. Tak pri pestovaní poľných plodín používajú 29 chemických látok zakázaných v EÚ. Ukrajina celkovo prijala do svojej poľnohospodárskej a potravinárskej praxe len 40 percent z európskej legislatívy. Inými slovami povedané, na jej území vyrobené potraviny nezodpovedajú prísnym štandardom EÚ.
Veľkou konkurenčnou výhodou Ukrajiny je veľkosť poľnohospodárskych podnikov. Na jednej strane tu síce majú 4 milióny malých fariem s výmerou do jedného hektára, čo sú v podstate samozásobiteľské rodinné podniky, a na druhej strane tu nie je núdza o gigantické farmy, aké možno nájsť len v Brazílii či Argentíne. Ukrajinské agroholdingy majú bežne výmeru okolo 100-tisíc hektárov, čo je veľkosť jedného slovenského okresu, ale sú tu aj spoločnosti, ktoré majú pod kontrolou 300– až 400-tisíc hektárov pôdy. Práve tieto firmy chovajú milióny kurčiat a s ľahkosťou vyvážajú na Slovensko tak hydinu, ako aj vajcia za bezkonkurenčné ceny.
Čítajte viac Farmári vyrazia do ulíc, aby protestovali proti návrhu Bruselu: potravinová bezpečnosť EÚ je v ohrození, tvrdia
Jeden meter pre všetkých
"Pamätáme si, ako si pri vstupe Slovenska do EÚ Poľsko vyrokovalo niektoré výnimky, z ktorých dodnes ťaží. Požadujeme, aby pre Ukrajinu platil rovnaký legislatívny meter, aký Brusel uplatňuje na všetky členské krajiny,“ povedal Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Podpredseda SPPK Emil Macho v tejto súvislosti povedal, že do EÚ sa snažia vstúpiť aj balkánske krajiny. "Ak ony musia bezpodmienečne plniť podmienky EÚ, potom je férové žiadať, aby ich plnila aj Ukrajina.“
„Čo sa nedá na Ukrajine vyrobiť, aby nás to nezničilo? Takú plodinu tam nenájdeme. Ak chcú s nami obchodovať, nemôže to mať zničujúce dôsledky pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo,“ povedal Robert Kovács, ktorý stojí na čele Zväzu pestovateľov cukrovej repy. Uviedol, že vývoz ukrajinského cukru stúpol za posledné tri roky z predvojnových 20-tisíc ton na súčasných 400-tisíc ton. Slovensku, ktoré bolo v cukre sebestačné, to prinieslo zníženie pestovateľských plôch o jednu tretinu.
Otázka nielen podľa Kovácsa, ale aj ostatných predstaviteľov najväčšej samosprávnej organizácie v poľnohospodárstve a potravinárstve stojí tak, čo vlastne budú robiť slovenskí poľnohospodári, keď Ukrajina je schopná hravo nahradiť celú slovenskú produkciu od obilia po zeleninu.
„Pre nás je najlepšia alternatíva v rámci ciel taká, aby platili také obchodné pravidlá, aké platili pred vypuknutím vojny na Ukrajine. V hre je skutočne veľa, od cenových turbulencií, straty trhov až po dovoz potravín, ktoré sú vyrobené za iných výrobných a bezpečnostných pravidiel,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Čítajte viac Farmári starnú a mladým sa nechce robiť s hnojom. Bude mať kto pestovať slovenské potraviny?
Situácia okolo vývozu ukrajinských agrokomodít zatiaľ nemá definitívne rozuzlenie. Na jednej strane sa hovorí o tom, že EK sa plánuje vrátiť k niektorým opatreniam spred roku 2022, na druhej strane je silná tendencia vytvoriť pre Ukrajinu určitý bezcolný systém s kvótami. Až po ich prekročení by sa zaviedli clá.