Kedysi bežné ovocie je pre Slovákov čoraz vzácnejšie. Čerešne už lacné nikdy nebudú

„Ceny by v nasledujúcich dňoch mali výrazne spadnúť, pretože komerčným pestovateľom sa podarilo uchrániť sady pred výčinmi počasia,“ hovorí prezident Únie ovocinárov Marián Varga. Čerešňových sadov má však Slovensko málo, ich výmeru by bolo treba strojnásobiť, aby ovocie ešte viac zlacnelo.

Prvé čerešne sa predávajú za ohromujúco vysoké ceny. Čo je za drahotou ovocia, ktoré kedysi rástlo v každej dedinskej záhrade?

Slovenské ovocinárstvo aj vidiecka krajina sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Z produkcie vypadávajú malí pestovatelia, rady tzv. samozásobiteľov rednú z roka na rok a ponuku čerešní ako-tak zachraňujú väčší profesionálni pestovatelia. Krajina na obnovenie sebestačnosti v ovocí potrebuje tak malých, ako aj veľkých komerčných producentov ovocia. Ceny, ktoré ohromili ľudí, treba brať s rezervou. V úvode sezóny ceny vybičovali podnikavci, lebo na trhu je málo čerešní. Hlavná ponuka príde o pár dní a aspoň trochu ju posilnia aj drobní ovocinári.

Čítajte viac Farmári vyrazia do ulíc, aby protestovali proti návrhu Bruselu: potravinová bezpečnosť EÚ je v ohrození, tvrdia

Máme rátať, že celkovo si za ovocie priplatíme?

Nazdávam sa, že len čo sa zvýši ponuka, ceny pôjdu dole. Veľkí pestovatelia očakávajú pomerne úspešný rok, a to pri všetkých ovocných druhoch. Napríklad marhuľové sady boli dobre ochránené pred mrazmi aj chorobami. To isté je aj pri čerešniach a jahodách. Pravda, výmera plantáží sa nezvýšila, naopak, klesla.

Je za stagnáciou plôch vysoké riziko podnikania v ovocinárstve?

Určite. Štruktúra pestovateľov, ktorá je dôsledkom historického vývoja slovenského poľnohospodárstva, má vplyv takmer na všetko, čo súvisí s výrobou, finalizáciou a moderným obchodom ovocia. Okrem toho už najmenej desať rokov čelíme extrémom počasia, a to nielen na jar, ale aj počas ostatných ročných období. Počasie sa vymyká z obvyklého dlhodobého rázu typického pre 20. storočie, klimatická zmena je realitou. Ukazuje sa, že eliminovanie nepriaznivých klimatických vplyvov celkovo lepšie zvládnu profesionálni pestovatelia, napospol ide o väčších ovocinárov.

Prečo?

Je to vec ekonomiky. Ochrániť v záhrade jeden strom proti mrazom si vyžaduje 3–4 kahance, na tisíc stromov ich treba nie tritisíc, stačí 300 až 400. Väčšie plochy sa skrátka efektívnejšie chránia aj zavlažujú. Tohto roku sme mali veľmi nepriaznivé počasie, mrazy síce neboli také silné, ale stačili na to, aby poškodili kvalitu plodov. A keď je poškodená kvalita plodov, v obchodoch nie je o ne záujem. Nikto už dnes nebude pestovať ovocie na pálenku, neopláca sa to. Ovocinárstvo dáva zmysel, len ak sa predáva čerstvé a zdravé ovocie, a to vedia spravidla dorobiť väčší pestovatelia skôr a ľahšie ako menší.

Čo sa vlastne stalo so starými čerešňovými sadmi a alejami, ktoré lemovali poľné aj štátne cesty? Prečo zmizli čerešne zo záhrad?

Ako som vravel, krajina sa zmenila. Voľakedy sa čerešňové stromy dožívali 50 aj 70 rokov, dnes dostávajú porážku, vysychajú a miznú nám z očí. Keby sme porovnali slovenské dediny pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi so súčasnými, všimli by sme si, že z nich vypadli predovšetkým čerešne a orechy. Máme oveľa menej rodiacich stromov ako pred 40–50 rokmi. Rapídny pokles je vidno u drobnopestovateľov a takisto medzi záhradkármi. Úbytok by mala vyrovnať produkcia veľkopestovateľov, ale tam sa z rôznych príčin tiež nedarí napredovať.

Prečo sa sady neobnovujú žiaducim tempom?

Pretože roky si štát nevie poradiť s pozemkovými úpravami. Vlastníctvo k pozemkom je roztrieštené, založiť sad na vlastnícky nevysporiadanej pôde nedáva zmysel. Do toho prišla v dôsledku ekonomickej krízy reštrukturalizácia ovocinárskych podnikov a ani podpory pestovateľov nie sú také razantné, ako by si žiadala obnova domácej produkcie ovocia. Výsledok je ten, že v krajine nám ubúda ovocných stromov.

Čítajte viac Farmári dostali historicky najviac peňazí, na ich účtoch pristáli stámilióny eur. Kedy bude slovenské poľnohospodárstvo kvalitnejšie?

Zažili ste 20. aj 21. storočie. Aké skóre v ňom mali a majú čerešne?

Minulosť sa veľmi riadila rajonizáciou, teda odporúčaniami, kde má zmysel čerešne pestovať. Staré mapy z polovice 20. storočia ukazujú, že stromy sa vysádzali tam, kde naozaj patrili. Nevieme doložiť úrody čerešní, lebo sa v minulosti neevidovali. Pomerne vysoké však bolo samozásobenie, ktoré sa dnes významne znížilo. Odhadujeme, že súčasná produkcia je oproti druhej polovici 20. storočia o 40 percent nižšia. Je za tým aj zmena spôsobu života. Ľudia majú neraz dve zamestnania, nezostáva im čas ani sily na to, aby sa starali o ovocné stromy. Preto možno neurobia protimrazovú ochranu, k veslu prišla generácia, ktorá sa v ovocinárstve neveľmi vyzná. Marhule tohto roku nepoškodil len mráz, ale aj hubová choroba monilióza. Sú tu nové veci z ochrany a výživy stromov, dnes už naozaj nestačí strom len zasadiť a čakať na úrodu, ale treba mu poskytnúť komplexnú starostlivosť. Každý strom by mal mať svojho majiteľa, ak ho nemá, chradne.

Veľkou témou je ozelenenie krajiny? Prečo sa nám nedarí vysádzať ovocné aleje? Nepomohla by tu spolupráca obcí, poľnohospodárov a rôznych iniciatív, aby sa zjednotili na konkrétnom programe užitočnom pre celú obec?

Každá aktivita je vítaná, ale zdôrazním, strom musí mať svojho majiteľa, a keď ho bude mať, musí si aj majiteľ stromu – ovocinár – zvyšovať úroveň svojho poznania, lebo darmo bude mať vlastníka, keď sa ten stromu nebude venovať. Tam, kde nie je starostlivosť, mení sa výsadba na extenzívnu. Aby ovocné stromy neboli vyhodenou investíciou, treba sa o ne riadne starať. Myslím si, že treba podporiť profesionalizáciu ovocinárstva.

Vysoké ceny čerešní môžu inšpirovať podnikavých mladých ľudí k tomu, aby sa dali na pestovanie. S čím všetkým však musia rátať, aby sa dočkali úspechu?

Pri čerešniach platí zásada preverená praxou západnej Európy. Pokiaľ pestuješ jadroviny, napríklad jablká, cinkajú ti vo vrecku mince, ak dobre pestuješ čerešne, šuštia ti vo vrecku bankovky. Pravda, pri pestovaní čerešní treba rátať s vysokými nákladmi na založenie sadu, ale keď sa všetko urobí, ako má, dajú sa čerešne dobre zhodnotiť, kilogram v závislosti od kvality v minulých rokoch stál na pulte od 4 do 6 eur za kilogram, extra kvalita bola ešte za vyššiu cenu.

Ako stlačiť cenu čerešní?

Pokiaľ je tu len pár pestovateľov čerešní, potom je konkurenčné prostredie nedostatočné, keď ich bude 20–30, bude to iné, navzájom sa budú sledovať, usilovať sa robiť veci efektívnejšie a cena pôjde dole. veľmi stúpajú

Čítajte viac Nejde iba o živobytie farmárov, v hre je záchrana živočíšnej výroby na Slovensku. Robíme čo je v našich silách, hovorí šéf veterinárov o slintačke

Koľko máme dnes komerčných pestovateľov, akých nájdeme povedzme v Dunajskej Lužnej?

Dovedna je ich sedem a bolo by dobré, aby ich bolo trojnásobne viac. Výmera čerešňových sadov je okolo 200 hektárov. Potrebovali by sme zvýšiť plochu aspoň na 500 hektárov a rozšíriť počet pestovateľov na 20 až 30 .

Koľko stojí založenie jedného hektára čerešní?

Vyjde to na dvojnásobok toho, čo stojí hektár sadu jadrovín. Pri výsadbe jabloňového sadu treba rátať s nákladmi 50– až 70-tisíc eur na hektár a pri čerešniach je to okolo 120– až 130-tisíc eur. Najdrahšie nie sú výpestky, ale veľké technické prvky. Okrem kvapôčkovej závlahy alebo mikropostrekov, ktoré sú potrebné na zvlhčovanie prostredia, keď kvitnú čerešne, treba mať aj siete proti krúpam plus fóliu proti dažďu, aby plody nezmokli a nepraskali. Nehovoriac o protimrazovej závlahe. Nečudo potom, že založenie čerešňového sadu je veľmi drahé.

Ako má odštartovať mladý farmár s podporou dákych 50-tisíc eur?

Normálne je, keď zisky sú budúce investície, čo u nás neplatí. Obyčajne, ako sa vraví, chýba dobrý strýko, ktorý by pomohol založiť sad, alebo, a to je ešte dôležitejšie, chýba banka, ktorá by bola ochotná financovať založenie sadu. Objavuje sa iný trend. Sady môže do budúcnosti zakladať odbytové združenie pestovateľov. Môže sa tiež presadiť spoločnosť, ktorá skúpi akcie ovocinárskych spoločností, čo sa ocitli v problémoch. To, pravda, môže viesť k tomu, že sa ovocinárstvo skoncentruje do spoločností, ktoré disponujú potrebným kapitálom a ktoré budú pestovať ovocie napriek rastúcim klimatickým rizikám. Toto podnikateľské riziko sa premietne do ceny ovocia. Treba totiž zaplatiť množstvo technologických "vychytávok“. Čerešne ihneď po zbere v sade putujú do chladiarenského auta, potom plody so stopkami prechádzajú v závode kúpeľom vody ochladenej na 4 stupne Celzia. V chlade skladované plody, vytriedené na atraktívnu veľkosť 26, 28, 30, 32 milimetrov, sú pre zákazníka dostupné 4–6 týždňov.

Ako vrátiť čerešne do obyčajných záhrad? Na aké stromy sa orientovať? Veď mnohé deti už nevedia po stromoch ani loziť.

Prechádza sa na slabo rastúce podpníky (Gizela 5), ktoré redukujú rast stromu, no len čo sa zníži veľkosť stromu, náklady na starostlivosť o stromy veľmi stúpajú. Nemožno ich ponechať samé na seba.

Aká je výhoda vysokého kmeňa?

Nuž takýto strom hlbšie korení, nahradí až 5 čerešní na slabo rastúcich podpníkoch, ale tu sa nerobí prebierka plodov, skrátka, čo príroda dá, to sa zje.

Náš spôsob života sa v priebehu jednej generácie veľmi zmenil. Ako sa vrátiť k ovocinárstvu?

Spoločnosť sa vyvíja. Už ani jahody nepestujeme, ale ponechávame to profesionálom a chodíme na samozbery. Ale ten, kto má rád ovocie dopestované vlastnoručne a má záhradu, môže začať. Informácií, ako na vec, je plný internet, médiá majú pravidelné ovocinárske rubriky s videonávodmi. Odchádza nám stará generácia, ktorá sa s radosťou venovala pestovaniu ovocných stromov, lebo vyrástla v iných podmienkach. Vidíme, že nám chýba kontakt s prírodou, zisťujeme, že práca v záhrade je skvelým relaxom pre telo aj dušu. Premýšľajme, ako povedzme cez program Školské ovocie dostať deti nielen ku konzumácii ovocia, ale aj k tomu, aby sa aspoň tam, kde sa dá, obnovili školské záhrady a deti v nich získali lásku k pôde a s dobrým učiteľom aj základy ovocinárstva.