Vláde sa kráti čas a problém už začala riešiť. V priebehu tohto týždňa schválila všeobecný hospodársky záujem, ktorý má pred blížiacou sa vykurovacou sezónou 2025/2026 zabezpečiť dostatočné zásoby suroviny v našich podzemných zásobníkoch. Štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) bude mať povinnosť k 1. novembru zaistiť plyn v objeme 17,754 terawatthodiny (TWh).
„Zaistenie dostatočných zásob plynu je kľúčové pre zabezpečenie energetickej stability Slovenska a ochrany našich domácností a priemyslu… Tento krok je aj súčasťou nášho úsilia o energetickú nezávislosť, aby sme sa stali odolnejší voči prípadným vonkajším šokovým situáciám,“ vyjadrila sa v tejto súvislosti ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
Čítajte viac Od budúceho roka nebude štát pomáhať s cenami energií každému. Ako to bude v praxi vyzerať a kto dostane dotácie?
Pre lepšiu predstavu – podľa databázy AGSI, ktorá monitoruje stavy zásobníkov v Európe, je celková kapacita našich zariadení na skladovanie plynu vyše 35 TWh. Aktuálne sú slovenské zásoby plné na 38 percent, je v nich tak približne 13,4 TWh plynu. Naposledy sme mali menej komodity v zásobách (31 percent) pred tromi rokmi a rovnaký objem ako teraz v nich bol roku 2021.
Pre Slovákov je pritom plyn skutočne dôležitý – zo sčítania obyvateľov roku 2021 vyplynulo, že ho používa takmer 68 percent domov a na vykurovanie ho používa vyše 66 percent bytov. Z čísel Slovenského plynárenského a naftového zväzu vyplýva, že jeho spotreba medziročne narástla o vyše 11 percent.
Zároveň ide o surovinu, ktorej ceny štát plošne dotuje už od konca roka 2022 a faktúry tak nekopírujú vývoj na trhu. V auguste spomínaného roku sa plyn na holandskej burze TTF, od ktorej sa odvíja väčšina veľkoobchodných cien pre dodávateľov, predával za 240 eur za megawatthodinu (MWh) – v druhej polovici mája tohto roka je to vyše 37 eur za MWh. Ešte na konci apríla boli ceny výrazne nižšie, pohybovali sa na úrovni okolo 32 eur za MWh. Nižšia cena môže v lete pomôcť s rýchlejším dopĺňaním rezerv.
Kde skladujeme plyn?
Zásoby sú pre fungovanie našich domácností a firiem kľúčové. Plynárenský zväz uvádza, že počas zimného obdobia čerpali asi dve tretiny plynu práve zo zásob, zvyšná tretina pochádza z potrubných dodávok. Podzemné zásobníky pritom majú kapacitu až troch štvrtín ročnej spotreby na Slovensku. Podľa databázy AGSI za rok spotrebujeme asi 48 TWh plynu.
Hlavné lokality podzemných plynových zásob sa nachádzajú na Záhorí. Najväčší komplex sa nachádza v obci Láb, do ktorého sa zmestí vyše 28 TWh suroviny, vlastní ho spoločnosť Nafta. Komoditu okrem toho skladuje spoločnosť Pazogas (do jej zásobníkov sa zmestí približne 7 TWh plynu), ktorej hlavným akcionárom je Nafta.
Čítajte viac Zamestnávatelia píšu otvorený list do Bruselu: váš plán môže poškodiť slobodu podnikania, viac zasiahnete vlastné krajiny ako Rusov
Čo sa týka najväčšieho zásobníku v Lábe, ten tvorí sústava podzemných zásobníkov po vyčerpaných ložiskách ropy a plynu – nachádza sa v hĺbke asi 1 800 metrov pod zemou. Jeho primárnym účelom je vyrovnávanie rozdielov pri spotrebe plynu a v prípade výpadkov sa z neho zabezpečujú dodávky pre odberateľov. Na rovnaký účel sa používajú aj ostatné zásobníky, napríklad Gajary – Báden.
Surovina v týchto lokalitách však nie je určená iba pre slovenské domácnosti a firmy. „Podľa posledných dostupných dát za rok 2023 využívali slovenské subjekty necelých 50 percent kapacity zásobníkov, zvyšok pripadal na užívateľov zo zahraničia," priblížil už skôr pre Pravdu analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
Slovensko má tiež svoje strategické zásoby v Česku, konkrétne v obci Dolné Bojanovice. SPP tu skladuje približne šesť TWh plynu. Ide však o núdzové zásoby, ktoré sú určené na použitie napríklad v prípade, že k nám nepotečie žiadny plyn, ktorý by dodávatelia mohli poskytovať svojim zákazníkom.
Dovoz musíme výrazne zvýšiť
Zároveň sa pri dopĺňaní rezerv musíme riadiť nariadením Európskej únie (EÚ), ktoré od roku 2022 určuje, že do začiatku novembra každého roka musia mať členské krajiny rezervy plné na 90 percent. Poslanci Európskeho parlamentu však už začiatkom mája schválili zmenu. Podľa nej by sa mal cieľ plnenia znížiť z 90 na 83 percent a mal by byť splnený kedykoľvek medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Zmeny ešte musí schváliť Rada EÚ.
Čítajte viac Takto prázdne zásobníky sme nemali už roky. Ceny plynu prudko padajú, budeme mať nižšie faktúry?
V porovnaní s minulým rokom, keď sme na konci mája mali zásoby naplnené na 72 percent, tak budeme musieť s ich opätovným napĺňaním poriadne pridať. V roku 2024 boli na vyše 90 percent plné už na konci augusta a čakáme na to, ako to bude vyzerať v tomto roku.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pri súčasnom nastavení pravidiel budeme musieť dovoz suroviny medziročne zvýšiť o 180 percent – teda takmer na trojnásobok toho, čo sme dovážali pred rokom. Ani miernejšie pravidlá, s ktorými prichádza únia, by však podľa odborníka neznamenali, že by sme v nasledujúcich mesiacoch mohli pri dovoze suroviny poľaviť.
Expert z poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta zároveň hovorí, že dopyt po plyne bude počas tohto roka vyšší. Pripomína, že pribudnú kapacity v nových amerických závodoch so skvapalneným zemným plynom LNG. „Ak sa neobjaví ďalší plyn a letná spotreba nevybočí z očakávaní, v októbri by mali byť európske zásobníky plné asi na 80 až 85 percent. A to je úroveň, s ktorou Európa prežije zimu bez väčších problémov a zároveň to zodpovedá novému európskemu cieľu. To by malo znamenať menšie napätie na letnom trhu s plynom a tlmiť rast jeho cien,“ povedal energetický analytik pre agentúru TASR.
Maďarský plynovod je plný
Plynári sa zhodujú na tom, že sa im napriek potrebe zvýšeného dovozu kapacity do určeného dátumu podarí naplniť. Budú to však mať o niečo komplikovanejšie ako v minulých rokoch. Od 1. januára 2025 sa skončila zmluva o preprave plynu medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Komodita sa tak k nám už niekoľko mesiacov cez územie nášho východného suseda nedostáva.
Približne osem miliónov kubických metrov kľúčovej suroviny na naše územie každý deň tečie cez Maďarsko tureckým plynovodom TurkStream. Ďalších asi 1,6 milióna kubických metrov plynu denne priteká z Rakúska. Z týchto zdrojov tak k nám priemerne za mesiac pritečie asi 288 miliónov kubických metrov suroviny. Pre celkový obraz – Slovensko za celý rok spotrebuje približne 4,5 miliardy kubických metrov komodity, ktorú naše domácnosti používajú na vykurovanie svojich obydlí či na varenie. Koršňák z UniCredit Bank dodáva, že plynovod vedúci cez Maďarsko je už kapacitne takmer plný.
Čítajte viac Prípadnú plošnú energopomoc bude musieť štát vymeniť za ďalšie zvyšovanie daní, prípadne iné bolestivé opatrenia. Inak prídu iné problémy
Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský hovorí, že pred budúcou vykurovacou sezónou budeme mať v rezervách dostatok suroviny. „Percento (naplnenia zásobníkov, pozn. red.) je síce výrazne nižšie ako vlani, ale vzhľadom na predikcie do budúcnosti môžeme povedať, že do najbližšej zimnej sezóny budeme opäť pripravení na požadovanej úrovni," vyjadril sa už skôr šéf plynárenského zväzu.
Komodita k nám môže tiecť aj alternatívnymi cestami z neruských zdrojov, o ktorých dlhodobo hovorí SPP. Okrem Gazpromu, s ktorým má Slovensko zmluvu na dodávky plynu do roku 2034, štátna spoločnosť vtláča do zásobníkov aj surovinu od ďalších obchodných partnerov, ktorá k nám priteká zo západu cez Rakúsko či Českú republiku. Spoločnosť má uzatvorené zmluvy napríklad s ropnými podnikmi BP, ExxonMobil, Shell, ENI či RWE.