Asociácia v tlačovej správe zdôrazňuje, že jej cieľom je zníženie deficitu bez zvyšovania daňového zaťaženia. Zároveň chcú chrániť podnikateľské prostredie. „Bez zodpovedných krokov dnes hrozí, že sa táto nerovnováha ešte prehĺbi a ohrozí schopnosť financovať verejné služby v budúcnosti. Zníženie deficitu je rozhodne kľúčové aj preto, aby sme dokázali čeliť budúcim ekonomickým výzvam a udržali dôveru investorov a medzinárodných inštitúcií,“ povedal v tejto súvislosti prezident asociácie Rastislav Machunka.
Zamestnávatelia hovoria, že podľa nich je pre dosiahnutie skutočne efektívnej konsolidácie nevyhnutné, aby vláda sama na sebe demonštrovala šetrenie a zefektívnila svoju vlastnú prevádzku.
Ministerstvo financií už skôr naznačilo, čo bude súčasťou ďalšieho balíka ozdravných opatrení. Rezort opäť hovorí len o krokoch, ktoré už v predchádzajúcom období avizoval. „Ide najmä o pokračovanie hľadania úspor na prevádzke štátu, vyššie dane z nehnuteľností či externalít, kam patrí aj oblasť hazardných hier,“ upozornil rezort. O tom, ako majú úspory vo fungovaní štátu vyzerať, dokument pod názvom Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025 do detailov nehovorí.
Čítajte viac Kamenického tlačia do kúta problémy. Škrtiť v roku 2026 bude musieť viac ako pôvodne sľuboval
Podľa nových odhadov bude v tomto roku rozpočtový schodok na úrovni 4,9 percenta HDP, čo je číslo, ktoré sme dosahovali už v pred dvoma rokmi. Počas nasledujúcich rokov sa bude diera v rozpočte zmenšovať pomalšie, ako Kamenický pôvodne sľuboval. V roku 2026 deficit podľa aktualizovaných odhadov dosiahne 4,1 percenta HDP a v roku 2027 to bude 3,5 percenta HDP. Pokles na cieľové tri percentá HDP je tak naplánovaný až na rok 2028.
Na najbližšie dva roky avizuje minister Kamenický konsolidáciu za viac ako päť miliárd eur. Bez tejto sumy sa rozpočtový schodok na kľúčovú cieľovú hranicu nedostane. „Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy eur v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027,“ upozorňuje ministerstvo financií.
Čo sa týka úspor v rámci prevádzky štátu, asociácia zamestnávateľských zväzov dlhodobo upozorňuje na prebujnenosť verejnej správy. Navrhuje preto zrušenie či zlúčenie niektorých ministerstiev či príslušných inštitútov a príspevkových organizácií. „Sme toho názoru, že pri súčasnom počte pracovníkov sú inštitúty zbytočné. Ich personálne a režijné náklady zaťažia štátny rozpočet omnoho viac, než keby rovnaké odborné úlohy zabezpečovali priamo zamestnanci ministerstiev. Taktiež v tejto súvislosti navrhujeme zrušenie Vyšších územných celkov, prípadne ich značnú redukciu,“ hovorí generálny sekretár asociácie Oto Nevický.
V oblasti sociálneho systému firmy navrhujú aj motivujúce zmeny pre ľudí, ktorí sú na úrade práce. Ide napríklad o postupné znižovanie dávok v nezamestnanosti, čo by podľa asociácie podporilo rýchlejší návrat nezamestnaných na trh práce. Medzi ďalšie navrhované možnosti, ako by mohol štát ušetriť, zamestnávatelia zaradili aj zrušenie jedného zo štátnych sviatkov.
Na návrhy asociácie reagoval na sociálnej sieti Facebook premiér Robert Fico (Smer). „Vážim si zamestnávateľov. Ale som ľavičiar a zrušenie 13. dôchodku alebo obedov a vlakov zadarmo pre žiakov a študentov je pre mňa neprijateľné… A zo zlúčenia ministerstiev zarobíme „pinac“ a zrušenie VÚC je nemožné politicky dosiahnuť," napísal predseda vlády s tým, že konsolidácia nemôže ísť iba na úkor najslabších a podieľať sa na nej musia aj zamestnávatelia.
Drahé 13. dôchodky
„Medzi naše hlavné návrhy patrí zrušenie opatrení ako napríklad zrušenie 13. dôchodkov, či ukončenie plošného dotovania obedov a vlakov „zadarmo“," píšu zamestnávateľské zväzy.
Pre lepšiu predstavu, ako to vyzerá v konkrétnych číslach – zatiaľ čo vláda potrebuje v najbližších rokoch ušetriť miliardy eur, na 13. dôchodky ročne dáva stovky miliónov eur. Iba v minulom roku smerovalo na ich vyplácanie 830 miliónov eur, v tomto roku by to podľa odhadov malo byť viac ako 900 miliónov eur. Zatiaľ čo každý starobný penzista dostal na konci minulého roka na svoj účet 606 eur, tento rok by to už malo 667 eur.
Čítajte viac Kamenický naznačil, ako bude vyzerať ďalšia konsolidácia. Musíme ušetriť miliardy eur, aké budú nové opatrenia?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že zvýšenie 13. penziíí zhorišlo dlhodobú udržateľnosť verejných financií na horizonte 50 rokov o 0,38 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V praxi to znamená, že by musel každý rok násť takmer pol miliardy eur navyše, aby zvýšené výdavky kompenzoval a nezadlžoval krajinu viac, ako je únosné. Výrazným spôsobom sa tak zvyšuje tlak na verejné financie.
Výdavky Sociálnej poisťovňe na dôchodky tak výrazne rastú, v roku 2024 sa vyšplhali na viac ako 12,6 miliardy. Nemalým dielom sa pod to podpísali aj spomínané „vianočné darčeky" pre penzistov.
Okrem zamestnávateľov o neudržateľnosti tejto dávky hovoria aj odborári. „Dôstojný dôchodok a život ľudí po ukončení aktívneho pôsobenia na pracovnom trhu je témou, ktorá by sa mala riešiť systémovo," komentovala pred niekoľkými mesiacmi prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Podľa Uhlerovej je potrebné seniorom zabezpečiť dôstojný život bez dodatočných dávok alebo dočasných riešení. „Dôchodkový systém bude musieť prejsť reformou. Aktuálne je otázne, čo sa bude diať s peniazmi, ktoré si ľudia sporia na dôchodok v druhom pilieri, hoci minister práce uviedol, že vláda sa nechystá siahnuť na tieto úspory, rovnako ani znižovať doň odvody," zdôrazňujú odborári.
Adresná pomoc namiesto plošnej
Ďalšou oblasťou, kde sa dá podľa zamestnávateľov ušetriť, je zmena plošnej pomoci s vysokými účtami za energie na adresné dotácie. Od roku 2022 do roku 2024 štát na tejto pomoci pre všetky domácnosti zaplatil viac ako štyri miliardy eur. Tento rok by to mohlo stáť ďalších viac ako 370 miliónov eur.
„Sme presvedčení, že pomoc zo strany štátu má byť adresná, nie plošná – a to bez ohľadu na to, či ide o sociálne dávky, „dopravné zľavy“ alebo podporu v oblasti cien energií. Iba cielená pomoc zabezpečí efektívne využívanie verejných zdrojov, skutočnú podporu pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú, a zároveň nezvýši tlak na verejné financie," píše asociácia.
Čítajte viac Ľudia vedia, že príde predraženie o tisíce eur. Preto reagujú a snažia sa kúpiť si bývanie, tvrdia odborníci
Vláda však uvažuje, že od 1. januára 2026 by dotácie na plyn, elektrinu a teplo už nemuseli byť pre každého, ale nepre ľudí, ktorí sú na hranici energetickej chudoby. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom. Áno, stojí to peniaze a musíme nájsť tie peniaze v rozpočte. Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná,“ povedal ešte pred niekoľkými mesiacmi Kamenický.
Problémom je, že stále nevieme, ako by malo toto opatrenie vyzerať. Isté je len to, že ak by ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) prišlo s funkčným návrhom ako domácnostiam sprostredkovať peniaze adresne, štát rozpočet by mohol ušetriť stovky miliónov eur.
Rezort hospodárstva zatiaľ prišlo iba s návrhom, ktorý mu zjednoduší zber informácií o domácnostiach z viacerých inštitúcií. Zber sa má podľa ministerstva neskôr transformovať na „komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci."
Asociácia zamestnávateľských zväzov navrhuje, aby sme sa inšpirovali systémom, ktorý funguje v susednej Českej republike, kde funguje takzvaný príspevok na bývanie. Ten je v praxi nastevný tak, že vlastník alebo nájomca bytu môže za určitých okolností požiadať o uhradenie časti nákladov spojených s jeho výdavkami na bývanie.
Čítajte aj Štátu na nelegálnom hazarde unikajú veľké peniaze. Môže ísť o vyššiu sumu, akú chce ušetriť Kamenický
Týka sa to prípadov, keď náklady domácnosti presiahnu 30 percent jej príjmu. Do nákladov sa započítavajú okrem nájomného aj platby za plyn, teplo, vodu a podobne. Domácnosť môže podľa výšky príjmu a nákladov dostať dotáciu od 40 až do 280 eur mesačne. Podľa odhadov bude toto opatrenie tamojšiu vládu stáť tento rok asi 679 miliónov eur.