Na rozdiel od minuloročných zimných štrajkov poľnohospodári nedorazia do centra Bruselu na traktoroch ani sa nechystajú páliť balíky slamy, ale na Schumannovom námestí strhnú symbolický päťmetrový domček z kariet, na ktorý by spoločnú politiku mohol premeniť tzv. „superfond“. Práve doň by sa mali sústrediť prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, kohézneho a klimatického fondu.

V polovici februára publikovala Európska komisia (EK) cestu k Viacročnému finančnému rámcu. Z neho, ako aj z informácií uniknutých z rôznych zdrojov vyplýva, že komisia sa chystá zjednotiť dovedna 530 fondov a vytvoriť pre členské štáty jeden „superfond“. Na stretnutí s novinármi to povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Menej peňazí a záruky nijaké
Háčik tejto novinky spočíva podľa Andreja Gajdoša okrem iného v tom, že peniaze budú uvoľnené, len ak daná krajina bude plniť vopred stanovené podmienky – politické. A v tom môže byť problém, pretože financovanie sa môže premeniť na bič, ktorým budú biť politikov neposlušných krajín, napríklad by mohol zasiahnuť premiéra Viktora Orbána a ním vedené Maďarsko, odznelo na tlačovke. Strach zo superfondu majú aj farmári v pobaltských krajinách, kde sa obávajú, že peniaze určené pre poľnohospodárov by mohli byť presmerované na zbrojenie.
Copa-Cogeca medzitým listom požiadala o stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Na list 28 samosprávnych organizácií však neprišla nijaká odpoveď, preto sa farmári rozhodli 20. mája usporiadať flash action na Schumannovom námestí, v ktorého blízkosti sa nachádzajú hlavné európske inštitúcie. Vytvorenie jedného superfondu by znamenalo veľké ohrozenie financovania poľnohospodárstva a v podstate zánik Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
„Toto je pre európskych producentov potravín absolútne nepredstaviteľné a neprijateľné. Pokiaľ Európska komisia nepripraví silný, samostatný a udržateľný rozpočet pre agropotravinárov, tak v čase globálnych svetových hrozieb pôjde o ohrozenie potravinovej bezpečnosti Európskej únie,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš. Dodal, že poľnohospodári nemajú žiadne záruky, ako nové zmeny posilnia ich konkurencieschopnosť voči farmárom z tretích krajín, ktorí nemusia dodržiavať také prísne ekoštandardy, ako vyžaduje EÚ od svojich producentov potravín.

Potraviny nie sú zadarmo
Najväčšia samosprávna organizácia slovenských poľnohospodárov a potravinárov žiada spoločne s Copa-Cogeca obnovenie záväzkov, počnúc vyhradenou a zabezpečenou rozpočtovou položkou a rozpočtom poľnohospodárskej politiky upraveným o infláciu v budúcom viacročnom finančnom rámci. Žiadny rozpočet totiž znamená žiadnu Spoločnú poľnohospodársku politiku, a teda žiadnych poľnohospodárov a žiadnu potravinovú bezpečnosť.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je najdlhšie fungujúcou politikou únie. Vznikla roku 1962. Z rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 na ňu pripadá 386,6 miliardy eur, čo je 30 percent z rozpočtu EÚ alebo 0,34 eura na občana EÚ a deň. Spoločná poľnohospodárska politika pomáha poskytovať cenovo dostupné, bezpečné a vysokokvalitné potraviny 447 miliónom občanov EÚ. Od čias vzniku, keď na ňu šlo až 70 percent, podpory pre farmárov klesajú. Aktuálne ich poberá okolo 7 miliónov poľnohospodárov. Významným cieľom poľnohospodárskej politiky je tiež zachovávať prírodné zdroje a prispievať k opatreniam v oblasti klímy prostredníctvom 40 percent svojho rozpočtu.