Americký prezident v minulosti dal nereálny sľub o tom, že konflikt na Ukrajine ukončí do dvadsaťštyri hodín po zvolení. Agresívny režim ruského prezidenta Vladimira Putina pokračuje vo vojnovom ťažení aj naďalej a Trumpovi sa dlhodobo nedarí konflikt vyriešiť.
Americká administratíva už mesiace tlačí na Ukrajinu. Svedčí o tom aj februárová hádka v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, ktorého podporoval aj viceprezident JD Vance. Trump neskôr pripustil, že napätie počas rokovania vyvolala americká strana zámerne. Cieľom mal byť práve tlak na Ukrajinu, aby sa boje na jej území skončili čím skôr.
Čítajte viac Analytik: Spôsob, akým Trump clá vypočítal, je úsmevný. Musíme k nim ale pristúpiť s plnou vážnosťou
USA chystajú sankcie proti Rusku
Aktuálne chce Trump donútiť k mieru aj Rusko. S prípravou sankčného balíka mu pomáha senátor za Severnú Karolínu Lindsey Graham. Práve on hovorí o tom, že prekážky k uzavretiu mieru sú na ruskej strane. „Myslím si, že Donald Trump je najlepšou osobou, ktorá môže dosiahnuť tento cieľ (ukončenie vojny). Sankcie reprezentujú presvedčenie amerického Senátu, že tou zlou stranou je predovšetkým Rusko,“ povedal Graham. Zároveň tvrdí, že má pre tento balík sankcií dostatočnú politickú podporu.
Súčasťou balíka je aj uvalenie ciel vo výške 500 percent na dovoz do USA zo všetkých krajín, ktoré od Ruska kupujú ropu, zemný plyn a ďalšie energetické nosiče. Cieľom tohto opatrenia by mohlo byť odradenie krajín od obchodovania s Ruskom. To by tak stratilo kľúčovú časť príjmov, pomocou ktorých financuje svoje vojnové ťaženie.
Čítajte viac EÚ chystá odvetné clá voči USA, chce sa ale dohodnúť. Slovensku hrozia masívne škody
Problém je v tom, že energetické zdroje od Ruska berie v podstate každá globálne významná ekonomika. Ak by USA prijali takéto enormne vysoké clá, v podstate by sa odstrihli od svetového obchodu. Je preto otázne, či sa americká administratíva pre takýto krok skutočne rozhodne. „Návrh ciel vnímame primárne ako tvrdý vyjednávací nástroj, a preto ho zatiaľ hodnotíme ako hypotetický scenár s nízkou pravdepodobnosťou realizácie. Neistota sa však stáva novým normálom,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Od začiatku otvorenej plnoformátovej vojny získalo Rusko predajom rôznych druhov energií do zahraničia takmer 900 miliárd eur. Vyše dvesto miliárd prišlo z EÚ, ktorá na začiatku otvoreného konfliktu bola najväčším odberateľom ruských palív. Vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch (CREA).
Čítajte viac Nižšie dávky či penzie? Ľudí čaká ďalšie bolestivé šetrenie, aké má vláda možnosti?
EÚ sa však postupne odrezáva od ruských zdrojov a aktuálne najväčším odberateľom je Čína. Tá od začiatku vojny nakúpila od Ruska energie takmer za 250 miliárd eur. Veľkým odberateľom je aj India a Turecko. Slovensko kúpilo za obdobie od začiatku horúcej fázy konfliktu od Ruska ropu a plyn zhruba za 14 miliárd.
Odberateľov ruských energií je teda veľa a na produkty z týchto krajín by USA podľa senátora Grahama uvalili clo. Je otázne, ako bude tento balík vyzerať. „Primárnym cieľom týchto takzvaných sekundárnych sankcií sú však najmä veľké ekonomiky ako Čína či India, ktoré majú geopolitickú a ekonomickú váhu na ovplyvnenie krokov prezidenta Putina. Návrh ciel neinterpretujeme ako zameraný proti EÚ ako celku, ale voči jednotlivým krajinám. Aktuálne by sa tak mohli dotýkať napríklad Slovenska, ale nie Nemecka či Francúzska. Podmienky návrhu nie sú známe a je pravdepodobné, že v praxi by existovali výnimky, ktoré by zmierňovali dosahy na americkú ekonomiku,“ hovorí Kočiš.
Čítajte viac Pomoc Ukrajincom stála zhruba pol miliardy. Utečenci sú však pre ekonomiku výrazný prínos
Zároveň upozorňuje, že Rusko je pod tlakom už teraz. „Ruská ekonomika je už dnes pod tlakom, pretože ceny ropy sú približne o dvadsať percent nižšie ako pred rokom a zároveň sa rubeľ posilnil voči doláru, čo znižuje reálne príjmy ruského štátneho rozpočtu,“ dopĺňa.
Veľké straty pre Slovensko
V prípade Slovenska by takýto režim znamenal katastrofu. Exportéri by zaznamenali obrovské škody. „Návrh na zavedenie 500-percentných ciel ide do takých čísel, že prestáva byť podstatné, či hovoríme o sto, dvesto, alebo tisíc percentách. Od určitého bodu je to jedno, takéto clo znamená fakticky koniec obchodu. A ak by sa naozaj zaviedlo, výrazne by zasiahlo slovenský priemysel,“ upozorňuje vo svojom stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
„Najviac by utrpeli firmy z automobilového sektora a ich dodávatelia – výrobcovia pneumatík, káblových zväzkov, prevodoviek, strojov, elektrických zariadení, chemických produktov, plastov a logistických služieb. Časť z nich exportuje priamo do USA, ďalšie sú súčasťou dodávateľských reťazcov európskych výrobcov, ktorých finálne produkty smerujú na americký trh,“ dodáva APZD.
Čítajte viac Nižšie dávky či penzie? Ľudí čaká ďalšie bolestivé šetrenie, aké má vláda možnosti?
S tým súhlasí aj Marián Kočiš. „Z pohľadu Slovenska by najväčší dosah pocítil automobilový priemysel – až 87 percent nášho exportu do USA tvoria dopravné prostriedky a stroje. V prípade zavedenia 500 percent ciel by sa autá vyrobené na Slovensku stali na americkom trhu prakticky nepredajné,“ potvrdzuje.
„Týkalo by sa to približne desať percent celkovej slovenskej produkcie, ktorú by automobilky museli umiestniť na iných trhoch, alebo by došlo k poklesu výroby. Slovenský export do USA predstavuje zhruba štyri percentá HDP. Potenciálny výpadok v ekonomickej aktivite by sme preto odhadovali v rozsahu stoviek miliónov až jednotiek miliárd eur ročne,“ hovorí analytik k negatívnym dôsledkom, ktoré by hospodárstvo pocítilo.