Plošná pomoc, s ktorou počas energetickej krízy pred tromi rokmi po vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu prišla vláda Eduarda Hegera (Demokrati), ušetrila domácnostiam stovky eur ročne. V prípade plynu ešte v októbri 2024 šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík odhadoval, že ľudia, ktorí surovinu používajú na kúrenie, ohrev vody aj varenie si od januára tohto roka priplatia vyše 450 eur za celý rok.
Podobne to malo byť aj s elektrinou. Cena za silovú zložku, teda časť bez ostatných poplatkov a taríf, je aktuálne „zmrazená“ na úrovni 61 eur za megawatthodinu. Pôvodne sa počítalo s tým, že má táto suma od začiatku tohto roka vzrásť na 67 eur. To by podľa prepočtov ministerstva hospodárstva znamenalo, že ľudia žijúci v menšom rodinnom dome si mali priplatiť okolo 140 eur ročne a tí, ktorí žijú vo väčšom dome, až 200 eur.
Čítajte viac Za energie si už čoskoro môžeme poriadne priplatiť. Je to samovražda, komentuje Fico plán Bruselu
Otázkou teda je, ako to bude s cenami energií vyzerať od 1. januára 2026. O adresnej forme energopomoci sa totiž medzi vládnymi politikmi hovorilo aj minulý rok – to, že bude napokon opäť pre každého, oznámili až na poslednú chvíľu. Nešlo pritom o lacné rozhodnutie. Už sme spomenuli, že daňových poplatníkov tieto dotácie v posledných rokoch stáli miliardy eur.
Tratili na tom aj Slovenské elektrárne, s ktorými vláda podpísala memorandum o porozumení. Generálny riaditeľ Branislav Strýček sa vyjadril, že tento krok bude stáť elektrárne 36 miliónov eur. Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu spoločnosť prišla medzi rokmi 2023 až 2025 o tržby vo výške asi 2,4 miliardy eur.
Pomoc znižuje infláciu
Dotácie na vysoké ceny energií nepomáhajú len domácnostiam, ale, minimálne opticky, aj štatistikám. Vlády používajú rôzne formy kompenzácií aj na to, aby skresali infláciu.
Odborníci z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) približujú, že slovenská domácnosť minie priemerne 10,3 percenta zo svojho príjmu na energie. Ak vezmeme do úvahy aj počet členov domácnosti, toto číslo stúpne na 19 percent. Rovnica je potom jednoduchá – ak ľuďom nebudú stúpať výdavky na platenie účtov za plyn, elektrinu či teplo, inflácia porastie pomalšie.
Zdražovanie začalo prudko rásť po začiatku vojny na Ukrajine – inflácia sa na konci roka 2022 vyšplhala na 15,4 percenta. V ďalších mesiacoch nastal pokles a Inštitút finančnej politiky upozornil na to, že za ním z veľkej časti stála práve pomoc s cenami energií. Napokon, aj samotný minister financií Ladislav Kamenický (Smer) priznal, že dotácie pomohli štátu pri zmierňovaní zdražovania.
Čítajte viac Nemci si sami strelili do nohy a Rusi dostali do rúk zbraň. Európa sa vracia ku kľúčovému zdroju, v jeho výrobe patríme medzi lídrov
„Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom. Áno, stojí to peniaze a musíme nájsť tie peniaze v rozpočte. Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná,“ povedal ešte v marci šéf rezortu financií.
Inšpirácia zo zahraničia?
Podobne to vyzeralo aj u našich susedov v Českej republike. Ekonóm Peter Bartoň počas nedávnej konferencie inštitútu INESS pod názvom „Free Market Road Show: Adresná energetická pomoc domácnostiam“ upozornil na „čudné započítavanie kompenzácií do inflácie“ v Česku. V posledných troch mesiacoch roka 2022 tam, na rozdiel od Slovenska, tempo zdražovania namiesto prirodzeného zrýchlenia začalo spomaľovať.
Aby sa do tohto bodu dostali, naši západní susedia použili hneď niekoľko nástrojov. Na konci roka 2022 tamojšia vláda začala dodávateľom elektriny posielať peniaze, aby ich rozdelila na tretiny, ktoré potom mali odpočítať z celkovej ceny faktúry. V praxi to vyzeralo tak, že domácnosti, ktoré spotrebovali menej energií, dostali od októbra do decembra pomoc vo výške 140 eur. Tým, ktorí minuli viac elektriny, štát pomohol sumou 80 eur. Český rozpočet to podľa Bartoňa celkovo stálo 700 miliónov eur.
Česi v ďalšej fáze zastropovali ceny energií – konkrétne na sume 240 eur za megawatthodiny elektriny a 120 eur za megawatthodinu plynu.
Z pohľadu možných ciest, ktorými by sa Slovensko pri príprave adresnej pomoci pre domácnosti mohlo vybrať, je však oveľa zaujímavejší ďalší krok, s ktorým Česká republika prišla. Tým je príspevok na bývanie. Ten v praxi funguje tak, že vlastník alebo nájomca bytu za určitých okolností môže požiadať o uhradenie časti nákladov spojených s bývaním.
Konkrétne sa to týka prípadov, keď tieto náklady presiahnu 30 percent príjmu domácnosti. Do týchto nákladov sa započítavajú okrem nájomného aj platby za plyn, teplo, vodu a podobne. Domácnosť môže v závislosti od výšky príjmu a nákladov dostať dotáciu vo výške 40 až 280 eur mesačne. Bartoň priblížil, že podľa očakávaní bude toto opatrenie tamojšiu vládu stáť tento rok asi 679 miliónov eur.
V priebehu konferencie INESS vyrukovali s možnosťami, ako nastaviť adresnú pomoc, aj prítomní opoziční politici. Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska v tejto súvislosti podotkol, že by sme sa mohli inšpirovať práve modelom, ktorý funguje v Česku, a domácnostiam poskytovať príspevok na bývanie v prípade, že jej náklady presiahnu určitú vopred stanovenú sumu.
Čítajte viac Elektrinu vyrobia zo slnka, veľké „fény" ju premenia na teplo a vypustia do vzduchu. Je to proti zdravému rozumu, odkazujú odborníci
S týmto riešením súhlasí energetický expert strany SaS Karol Galek, ktorý podotkol, že „slovenské domácnosti dávajú na bývanie a energie viac ako 30 percent svojich platov“.
Nevie sa, kto príspevok dostane
Opoziční politici sa zhodli na tom, že štát by mal energetickú pomoc poskytovať len tým domácnostiam, ktoré to skutočne potrebujú. Stále ale nie je jasné, ako k problému pristúpi vláda Smeru, Hlasu a SNS.
Ministerstvo hospodárstva zatiaľ prišlo s návrhom, ktorý rezortu umožní z viacerých inštitúcií získavať informácie o domácnostiach. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ priblížil rezort, ktorému šéfuje Denisa Saková (Hlas). Zákon už medzičasom stihol podpísať aj prezident Peter Pellegrini.
Zatiaľ ale nevieme ani to, ako budú tieto informácie pri rozhodovaní o pridelení pomoci využité. „Je možné, že tieto informácie vláde ani nepomôžu,“ skonštatoval počas konferencie poslanec za KDH Jozef Hajko.
Okrem toho, problémom bude aj zistiť, ktoré domácnosti sú skutočne ohrozené energetickou chudobou. Tento termín nie je špecifikovaný v zákone. Štúdia Prognostického ústavu SAV pod názvom Energetická chudoba 2024 ale hovorí, že každá tretia domácnosť, ktorá sa nachádza pod hranicou chudoby (60 percent strednej hodnoty národného disponibilného príjmu), si nedokáže vo svojom dome či v byte udržať dostatočné teplo.
Čítajte viac Slovensko bude už onedlho potrebovať dvakrát viac elektriny ako teraz. Načo ju využijeme?
Publikácia tiež definuje, že domácnosť je energeticky chudobná v prípade, keď si nemôže dovoliť udržiavať v dome či byte vhodnú teplotu – Svetová zdravotnícka organizácia špecifikuje, že za príjemnú teplotu v obývacej izbe sa považuje 21 stupňov Celzia a v ostatných miestnostiach by mala byť aspoň 18 stupňov Celzia. Podľa odborníkov z SAV sú energeticky chudobné tie domácnosti, ktorým po uhradení každodenných výdavkov mesačne zostane asi 450 eur, ak zaplatia všetky účty vrátane splátky hypotéky, mesačne domácnosti zostane približne 120 eur.