Najhoršie zarábajúci sú pracujúci v reštauráciách a pohostinstvách. Údaje štatistického úradu dokonca hovoria, že priemerný zárobok je pod hranicou minimálnej mzdy, na úrovni 805 eur mesačne. Často ide o rôzne skrátené úväzky, navyše práve pohostinstvá sú často subjektom kontrol inšpektorátu práce v súvislosti s nelegálnou prácou.
Úrady Inšpektorátu práce odhalili v roku 2024 najviac nelegálne pracujúcich osôb v stavebníctve, za ním nasledovala práve oblasť ubytovacích a stravovacích služieb. Kontroly objavili 212 nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Môže to znamenať, že časť miezd sa jednoducho v štatistikách neobjavuje.
Na opačnej strane spektra sa nachádzajú pracovníci v oblasti IT. To je dlhodobo perspektívna oblasť a navyše IT konzultanti sú v silnom Bratislavskom kraji zamestnaním s nedostatkom pracovných síl. Priemerná mzda sa tak v prvom kvartáli dostala na 2 656 eur, v samotnom marci to bolo takmer 2 900 eur.
„V súhrne za prvé tri mesiace roka 2025 medziročne vzrástli nominálne mzdy vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach, reálny rast dosiahlo osem z nich. Reálny rast sa pohyboval v rozpätí od 4,3 percenta v ubytovaní do 0,3 percenta v priemysle. Mzdy po zohľadnení vplyvu inflácie boli nižšie ako vlani o jedno percento vo vybraných trhových službách a o 0,4 percenta vo veľkoobchode,“ upozorňuje Štatistický úrad SR.
To, že tempo rastu miezd sa spomaľuje, nie je prekvapivé. „V tomto roku očakávame, že nominálne tempo rastu miezd sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi spomalí. Z tohto pohľadu ide o očakávaný vývoj,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Pomoc Ukrajincom stála zhruba pol miliardy. Utečenci sú však pre ekonomiku výrazný prínos
„Na rast miezd bude tlačiť nižšia miera inflácia, najmä v porovnaní s rokmi 2022 a 2023, keďže oproti roku 2024 bude o približne jedno percento vyššia. Zároveň konsolidačné opatrenia na strane vyšších daní znížia aj priestor na rast miezd. Mzdové inflačné tlaky tak budú povoľovať. Očakávame, že rast miezd v celej ekonomike v tomto roku dosiahne v nominálnom vyjadrení úroveň okolo 5,5 percenta. Reálne mzdy v slovenskej ekonomike porastú na úrovni okolo 1,5 percenta, čo je nižšie tempo ako v roku 2024,“ dodáva. V minulom roku mzdy posilnili o 3,7 percenta.
Rast platov podľa Kočiša bude vyšší ako rast cien v obchodoch. „Hoci rast miezd bude stíhať za infláciou, priestor komfortu sa pre domácnosti zníži, čo bude tlmiť aj rast ich celkovej spotreby. Vývoj rastu reálnych miezd v jednotlivých odvetviach môže na rozdiel od minulého roka byť rôzny, keďže v minulom roku rástli reálne mzdy vo všetkých odvetviach. Priemysel ostane pod tlakom, pričom bude čeliť viacerým výzvam, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj na tempe rastu miezd,“ hovorí.
Ľudí bez práce nie je veľa
Trh práce je na Slovensku silný, nezamestnaných je relatívne málo. „Slovenské domácnosti pritom aktuálne nezažívajú nijaké extra zlé časy, ktoré by vyžadovali míňať takmer každé zarobené euro. Miestny trh práce je extra silný a reportuje najnižšiu mieru nezamestnanosti vo svojej novodobej histórii od roku 1993. Podľa úradov práce bolo z ekonomicky aktívneho obyvateľstva koncom marca schopných okamžite nastúpiť do práce len 4,84 percenta nezamestnaných pracovných síl,“ upozorňuje analytický tím VÚB banky.
Čítajte viac Nižšie dávky či penzie? Ľudí čaká ďalšie bolestivé šetrenie, aké má vláda možnosti?
Napriek tomu počet pracujúcich ľudí v prvom kvartáli klesol. „Zamestnanosť v súhrne od januára do marca 2025 medziročne poklesla v 7 z 10 odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,5 percenta vo veľkoobchode až po rast o 3,2 percenta v ubytovaní,“ ukázali dáta, ktoré v utorok taktiež zverejnil štatistický úrad. Miera zamestnanosti je údaj, ktorý sa metódou výpočtu líši od miery nezamestnanosti a vyjadruje podiel počtu pracujúcich osôb z obyvateľstva vo veku od 15 do 89 rokov. Miera nezamestnanosti hovorí o podiele ľudí bez práce vzhľadom na aktívne obyvateľstvo.
Ekonomika stráca
Problémom slovenskej ekonomiky je, že do určitej miery sa zdroje ďalšieho rastu miezd vyčerpávajú. Dôvodom je to, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť. „Slovenská ekonomika dlhodobo stráca svoju konkurencieschopnosť. Bez nej však nemôžeme očakávať prosperitu Slovenska, vyššie mzdy pre zamestnancov, kvalitné školstvo a zdravotníctvo ani fungujúci sociálny systém,“ upozornil Jozef Špirko, viceprezident RÚZ.
Čítajte viac Dlh aj deficit stúpajú. Môžu za to aj nové ministerstvo športu a vyššie trináste dôchodky, odkazujú experti
Ekonomický model Slovenska bol v minulosti postavený na lacnej pracovnej sile. V súčasnosti už tento model nefunguje. Porovnanie na základe zárobkov z roku 2023, ktoré zostavil Eurostat, ukazuje, že nižšie priemerné zárobky ako na Slovensku sú v Poľsku, Rumunsku, v Grécku, v Maďarsku a aj v Bulharsku. Mzdy na Slovensku tak zostávajú nízke, no určitá výhoda, ktorá z toho v minulosti vyplývala, sa v súčasnosti už stráca.
Najvyššie mzdy sú v Luxembursku, tam sa mzdy pohybujú nad úrovňou 6 700 eur mesačne, Slovensko pre rok 2023 vykázalo mzdu nad hranicou 1 500 eur. V Bulharsku, kde sú mzdy najnižšie, sa platy nedostali na 1 200 eur mesačne.