„Berúc do úvahy kontext vnútorného trhu Európskej únie (EÚ) a globálny energetický priestor Asociácia odmieta návrh opatrení, ktoré zverejnila Európska komisia 6. mája 2025 v Pláne na ukončenie dovozu ruských palív. Asociácia neakceptuje takýto postup EÚ, kedy je zverejnený Plán na úrovni Európskej komisie, bez relevantných analýz. Opatrenia navrhované v Pláne, vzhľadom na ich možný mimoriadny dopad na energetickú bezpečnosť členských štátov EÚ, je nevyhnutné prijímať na úrovni členských štátov prostredníctvom jednohlasnosti," píšu v liste zamestnávatelia.
Podľa asociácie sa zdá byť plán EK v rozpore so záujmami členských krajín v oblasti bezpečnosti dodávok energií a bude mať negatívny dopad aj na celý podnikateľský sektor a slobodu podnikania. Zamestnávatelia tvrdia, že zámer Bruselu môže pokriviť hospodársku súťaž na trhu s energiami a ohroziť ich dodávku vo viacerých regiónoch EÚ.

„Ako zástupcovia zamestnávateľov na Slovensku sa obávame, že navrhovaná legislatívna iniciatíva Európskej komisie, bez adekvátneho zváženia špecifík regiónu strednej Európy a vnútrozemských krajín, poškodí viac vlastné členské krajiny ako samotnú Ruskú federáciu," zhŕňa svoje obavy asociácia.
Sme závislí na ruských energiách?
Podľa zamestnávateľov je potrebné prijať také opatrenia, ktoré posilnia strategických cieľ znižovania závislosti na dovoze strategických energetických surovín do EÚ z tretích krajín. Čo sa týka energií z Ruska, asociácia hovorí, že v tomto prípade nie možné hovoriť o závislosti. „Práve naopak, dovoz energetických komodít z Ruska predstavuje jednu z mála alternatív ako zabezpečiť energetické zdroje EÚ a zákaz jednej alternatívy by znamenal iba väčšiu závislosť od iného zdroja," píše sa v otvorenom liste.
Čísla hovoria, že Moskva pred tromi rokmi zabezpečovala 40 percent dodávok plynu do EÚ, aktuálne je už len približne 19. To hovorí o tom, že sa nám v priebehu posledných rokov podarilo odstrihnúť od väčšej časti ruských palív. Zároveň však platí, že za tento objem budeme musieť po roku 2027 nájsť náhradu.
Nesúhlasí ani Saková
Nesúhlasné stanovisko s Cestovnou mapou k ukončeniu dovozu ruských energií vyjadril aj rezort hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas). „Sme zásadne proti tomu, aby EK pripravovala opatrenia, ktoré poškodzujú nielen naše národné záujmy a kúpyschopnosť slovenských domácností, ale aj celú Európu. S predstaveným návrhom preto ministerstvo hospodárstva zásadným spôsobom nesúhlasí a v tomto duchu budeme komunikovať aj na pôde EK,“ vyjadrila sa ministerka.
Premiér Robert Fico (Smer) rovnako zámer na odrezanie sa od energií z Ruska rázne odmietol. Podľa neho ide by to znamenalo, že by Únia „spáchala samovraždu".

Von der Leyenová plány komisie odôvodnila hrozbou vydierania, hospodárskeho nátlaku, ale aj cenových šokov zo strany Moskvy. Rusko označila za dodávateľa, ktorý je nespoľahlivý a Európa podľa nej nemôže financovať vojnu proti Ukrajine, ktorú už viac ako tri roky vedie Vladimir Putin. Navyše zámer, ktorý počítal s úplným odstrihnutím sa od ruských fosílnych palív, je na stole už od polovice roka 2022.
O plyn neprídeme
Otázkou je, odkiaľ budeme komoditu dovážať, ak budeme odrezaní aj od komodity prepravovanej cez Čierne more, odkiaľ k nám prostredníctvom TurkStreamu teraz prúdi ruský plyn. Čo sa týka Slovenska, podľa analytika Jána Pištu z JPX môžeme plyn nakupovať z Česka aj Rakúska, no bude to drahšia alternatíva ako v súčasnosti. Zdôrazňuje ale, že aj po odstrihnutí sa od ruských energií bez plynu nezostaneme.

„Na kompletné nahradenie ruského plynu a prípadné pokrytie zvýšenej spotreby bude nevyhnutné dovážať viac skvapalneného plynu. Perspektívou by však mohla byť aj vlastná produkcia, ak by sa podarilo nakopnúť ťažbu plynu v EÚ. Tá môže pokrývať aj viac než súčasných 10 percent spotreby, hoci štáty únie určite sebestačné nebudú," priblížil expert na energie Radovan Potočár z webu energie-portal.sk.