Pod pokles sa podpisuje aj tlak, ktorý vytvára americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Ten žiada od členov ropného kartelu, aby sa ceny znižovali. To by malo prispieť k tomu, aby sa USA situáciu dostali pod kontrolu. Významnú úlohu na trhu hrajú aj clá, ktoré USA voči obchodným partnerom striedavo zavádzajú a odkladajú.
Brent sa v máji tohto roku dostal už aj pod hranicu 60 dolárov za barel. Pokles na svetových trhoch sa už prejavuje aj na čerpacích staniciach na Slovensku. Na začiatku tohto roka stál liter benzínu Natural 95 podľa dát štatistického úradu v priemere 1,561 eura. V týždni do 27. apríla tohto roku stál liter týchto pohonných hmôt 1,482 eura. Nafta klesla z 1,501 eura na začiatku roka na 1,410 eura v závere apríla. Ide o najnižšie hodnoty za posledných šesť mesiacov. Oproti minulému roku boli palivá lacnejšie v priemere o desať percent.
Podobne klesli v závere apríla medzitýždňovo aj ceny plynov. Skvapalnený zemný plyn (LNG) zlacnel o skoro 2 centy na 1,662 eura za kilogram. Skvapalnený ropný plyn (LPG) sa dostal na úroveň 0,729 eura za liter.
Ťažba ide hore
Krajiny rozšíreného zoskupenia OPEC+ avizujú, že budú navyšovať ťažbu od budúceho mesiaca o 411-tisíca barelov denne. O navýšení ťažby pritom ťažiari rozhodli už v apríli a ťažia viac od mája. To prispieva k aktuálnemu poklesu pohonných hmôt.
Analytik za tým vidí niekoľko dôvodov. „Prvým oficiálnym je rastúca nespokojnosť členov zoskupenia OPEC+ s jeho dvoma členmi – Kazachstanom a Irakom. Tieto krajiny nerešpektovali predchádzajúce dohody a ťažili nad dohodnutý limit,“ upozorňuje Lukáš Kovanda z Trinity Bank. Obmedzenie ťažby, ktoré rešpektovali ostatní členovia, zvyšovalo cenu suroviny, Kazachstan a Irak ťažili za vyššiu cenu viac, ako bolo dohodnuté a podľa Kovandu sa správajú ako čierny pasažier. Znamená to, že Astana a Teherán jednoducho využili vyššie ceny, aby predávali viac.
Čítajte viac EÚ chystá odvetné clá voči USA, chce sa ale dohodnúť. Slovensku hrozia masívne škody
Kazachstan už v apríli avizoval, že pri rozhodnutiach o objeme ťažby dostane prednosť národný záujem pred dohodou s ostatnými ťažiarmi. Napríklad v marci sa ťažba v Kazachstane zvýšila na 1,85 milióna barelov denne, kým celoročný priemer za rok 2024 bol 1,74 milióna barelov denne. Kvóta v rámci ropného kartelu pre Kazachstan je 1,468 milióna barelov denne. Reakciou na toto správanie je navýšenie ťažby, a to tlačí ceny pohonných hmôt nadol.
Na pokles cien tlačí aj Donald Trump, ktorý vyzýva členov OPEC, aby zabezpečili nižšie ceny pohonných hmôt. „Tie pomôžu USA tlmiť vlastné inflačné tlaky. Rijád, ktorý má v zoskupení OPEC+ silnú pozíciu, sa môže snažiť nakloniť si Trumpa v čase, keď americký prezident vyjednáva o možnej novej jadrovej dohode s Iránom, ktorý je ,arcirivalom‘ Saudskej Arábie na Blízkom východe,“ poznamenal Kovanda.
Významnú rolu hrajú aj clá
Ponuka ropy teda stúpa, čo tlačí na pokles cien. Kovanda upozorňuje, že klesá aj dopyt. Dôvodom sú dôsledky obchodnej vojny, ktorá sa vyostrila medzi USA a Čínou. Práve Čína je významným dovozcom ropy a americké clá tlmia aktivitu.
„Okrem obchodných vojen ovplyvnili trh aj revízie prognóz. Rusko znížilo tohtoročný odhad priemernej ceny Brentu z 81,7 dolára na 68 dolárov, čo reflektuje obavy z dlhodobého prebytku ponuky. Na globálnej scéne pokračuje nervozita okolo disciplíny v OPEC+: Kazachstan otvorene signalizuje, že uprednostní vlastný ťažobný plán pred kvótami, a Saudská Arábia hrozí cenovou vojnou s ,podvodníkmi‘,“ poznamenal Jaroslav Ton, CEO spoločnosti Malcom Finance.
Čítajte viac Pomoc Ukrajincom stála zhruba pol miliardy. Utečenci sú však pre ekonomiku výrazný prínos
Clá jednoducho vytvárajú neistotu, ktorá sa premieta do poklesu záujmu o ropu. „Tieto kroky zvyšujú riziko globálneho hospodárskeho spomalenia, čo sa okamžite premietlo do slabnúceho dopytu po rope a aj energetických komoditách všeobecne,“ pripomína Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Saudská Arábia navyše signalizuje, že chce zvýšiť svoj podiel na ťažbe ropy. To znamená určitú zmenu postoja za uplynulých päť rokov, keď predstavitelia tejto arabskej krajiny skôr vytvárali určitú rovnováhu na trhu.
Od júna 2025 bude Saudská Arábia produkovať 9,3 milióna barelov denne, kvóta napríklad pre Rusko bude 9,1 milióna barelov denne. Kazachstan bude mať k dispozícii kvótu 1,5 milióna barelov denne a Irak zhruba štyri milióny barelov.
Veľká neistota
To, ako sa bude situácia na trhu ďalej vyvíjať, je v tejto chvíli nejasné aj preto, že situáciu na trhoch ovplyvňujú práve clá, ktoré nepredvídateľne zavádza a následne odkladá americká administratíva. V apríli ceny ropy stúpli skokovo o štyri percentá v reakcii na to, že Donald Trump rozhodol o 90-dňovej prestávke v uplatňovaní ciel. Toto rozhodnutie zároveň sprevádzalo sprísnenie ciel voči Číne.
Čítajte viac Dlh aj deficit stúpajú. Môžu za to aj nové ministerstvo športu a vyššie trináste dôchodky, odkazujú experti
Jaroslav Ton predpokladá, že v nasledujúcom období by sa mohli ceny stabilizovať. „V nasledujúcom období pravdepodobne dôjde k stabilizácii cien palív s možným ďalším poklesom o 0,5 centa za liter. Budúci cenový trend bude primárne ovplyvnený vývojom cien ropy a možnosťami ich návratu k predchádzajúcim hodnotám,“ uzatvára.