Do konca tohto roka by mal podľa návrhu EK platiť zákaz podpisovania nových zmlúv, ktoré by mali zabezpečiť dodávky ruského plynu a do konca roka 2027 by sa mal tok tejto kľúčovej suroviny do Európy úplne zastaviť.
Ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) hovorí, že Slovensko s týmto plánom súhlasiť nebude. Rezort argumentuje tým, že ceny energií pre domácnosti stúpnu a zhorší sa aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Zároveň pripomína, že návrh zatiaľ neprešiel riadnym posúdením dosahov tohto kroku a neobsahuje ani analýzu následkov úplného odstrihnutia sa od ruských zdrojov.
„Sme zásadne proti tomu, aby EK pripravovala opatrenia, ktoré poškodzujú nielen naše národné záujmy a kúpyschopnosť slovenských domácností, ale aj celú Európu. S predstaveným návrhom preto ministerstvo hospodárstva zásadným spôsobom nesúhlasí a v tomto duchu budeme komunikovať aj na pôde komisie,“ povedala šéfka rezortu hospodárstva.
Čítajte viac Fico žiada Európsku komisiu, aby desaťkrát merala a raz strihala: Návrh úplne zastaviť dodávky energií z Ruska je neakceptovateľný
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) budeme patriť ku krajinám, ktoré na cestovnú mapu k ukončeniu dovozu ruských energií doplatia najviac. „Jedna vec je znižovanie závislosti, druhá je úplné zastavenie toku energií,“ hovorí predseda vlády, podľa ktorého môže byť týmto krokom Európska únia (EÚ) poškodená viac ako samotné Rusko.
Fico hovorí, že síce uznáva smer, ktorým sa Brusel vybral – teda strategické znižovanie závislosti od energetických zdrojov z krajín mimo únie – no odmieta „páchanie samovraždy“, v podobe úplného odrezania sa od palív z Ruska.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová plány odôvodnila hrozbami vydierania, hospodárskeho nátlaku či cenových šokov. Rusko označila za nespoľahlivého dodávateľa a starý kontinent podľa nej nemôže financovať vojnu proti Ukrajine, ktorú už viac ako tri roky vedie Vladimir Putin.
Navyše zámer, ktorý počítal s úplným odstrihnutím sa od ruských fosílnych palív, je na stole už od polovice roka 2022. Moskva v tom čase EÚ zabezpečovala 40 percent dodávok plynu. Práve tento objem budeme musieť nahradiť zvýšeným dovozom suroviny napríklad zo Spojených štátov, Nórska či Azerbajdžanu.
Pre pripomenutie – aktuálna vláda sa ešte pred rokom pokúšala dohodnúť na prísune plynu práve z Azerbajdžanu. Postsovietska krajina k nám mala komoditu dodávať po tom, ako sa začiatkom roka 2025 skončí zmluva medzi Kyjevom o Moskvou o preprave ruského plynu cez Ukrajinu. Z dohody však napokon nič nebolo. Cez územie nášho východného suseda k nám už niekoľko mesiacov netečie žiadna surovina. Aktuálne sa spoliehame najmä na maďarskú infraštruktúru a turecký plynovod TurkStream, odkiaľ tečie ruský plyn od Gazpromu.
Súboj o jadrové palivo
Pred Slovenskom však stojí možno ešte náročnejšia výzva. Plán EK totiž počíta aj s odstrihnutím sa od jadrového paliva z Ruska. Fico varuje, že na Slovensku máme reaktory, ktoré boli vytvorené v Sovietskom zväze – ide o reaktory ruského typu VVER. Podľa slov premiéra sú prispôsobené na konkrétny typ paliva.
„Buď investujeme 20 miliárd eur do technológií na obohacovanie uránu, čo bude trvať osem rokov, alebo zatvoríme elektrárne, či budeme s ruskými partnermi rokovať o ďalších dodávkach paliva,“ položil premiér na stôl možnosti, ktoré podľa neho máme.
Podľa odborníka na energetiku Radovana Potočára z webu energie-portal.sk sa ale Slovenské elektrárne na odstrihnutie od ruských zdroj pripravujú prostredníctvom nových kontraktov s Francúzmi a Američanmi. V polovici roku 2024 podpísali zmluvu o dodávkach paliva pre Jaslovské Bohunice a Mochovce s francúzskou spoločnosťou Framatome. Prvé dodávky neruského paliva by na naše územie mali doraziť v roku 2027.
Čítajte viac Takto prázdne zásobníky sme nemali už roky. Ceny plynu prudko padajú, budeme mať nižšie faktúry?
Analytik Ján Pišta z poradenskej firmy JPX pre Pravdu v tejto súvislosti povedal, že ruské jadrové palivo je pre naše bloky oveľa kvalitnejšie ako americké či francúzske. Tie sú navyše ešte vo vývoji.
Ceny stúpnu
Slovenské zásobníky s plynom sú momentálne plné na približne 38 percent, podobne ako je priemer v celej EÚ. Platí však, že menej uskladnenej suroviny sme mali naposledy počas energetickej krízy v roku 2022. Nemalým dielom k tomuto stavu prispelo aj zastavenie toku komodity cez ukrajinské územie. Zároveň nás tlačí čas. Európska legislatíva totiž nariaďuje, že do novembra musíme mať zásoby plné minimálne na 90 percent. Na konci vykurovacej sezóny, a pred začiatkom novej pred nami stojí výzva – musíme ich začať plniť.
V náš prospech teraz hrajú nízke ceny. Na holandskej burze TTF sa komodita aktuálne predáva za niečo vyše 34 eur za megawatthodinu (MWh). Ešte na konci minulého týždňa to bolo 32 eur za MWh. Na začiatku februára pritom MWh plynu stála 56 eur. Odborníci preto hovoria, že aktuálne tarify nám môžu výrazne uľahčiť plnenie zásobníkov.
To ale platí iba pre tento rok. To, čo sa s cenami udeje v ďalších rokoch, bude okrem iného závisieť aj na rozhodnutiach Bruselu. Odborníci sa zhodujú na tom, že ak sa odtrhneme od Moskvy, priplatíme si. Slovenský rezort hospodárstva v tejto súvislosti priblížil, že počas minulého roka štáty únie doviezli celkovo 52 miliárd kubických metrov ruského plynu, 13 miliónov ton ropy a vyše 2 800 ton obohateného uránu ako paliva. „Desať členských štátov dovážalo v roku 2024 ruský plyn, tri členské štáty stále dovážali ruskú ropu a sedem členských štátov dovážalo z Ruska obohatený urán alebo služby súvisiace s uránom,“ píše ministerstvo a dodáva, že tento výpadok bude mať „zásadný dopad na ceny energií v Európe“. Podiel ruského plynu z celkových dodávok do EÚ je 19 percent.
Všetko ale nestojí iba na tom, či budeme alebo nebudeme v nasledujúcich rokoch dovážať lacnejšie energie z Ruska. Môžeme si to ilustrovať na plyne. „Od polovice februára vidíme na európskom trhu s plynom hlboký cenový prepad, hoci tranzit plynu cez Ukrajinu sa neobnovil. Zastavenie akýchkoľvek dodávok plynu z Ruska by samo osebe bolo určite silným dôvodom na rast cien plynu, ale na trh vždy pôsobí viacero faktorov. V ostatných rokoch do hry pravidelne vstupuje množstvo nepredvídateľných aspektov, čo sťažuje akúkoľvek kalkuláciu,“ hovorí Potočár.
Na konečné ceny má vplyv geopolitická situácia, aktuálne ceny na spotovom trhu, ponuka a dopyt, možné technické poruchy na infraštruktúre či počasie. Napríklad v prípade extrémne chladnej zimy sa zásoby rýchlejšie vyprázdňujú, stúpa dopyt a to má vplyv na to, za akú sumu si štát či firma môže surovinu kupovať. Ak do Európy o dva a pol roka skutočne ruský plyn nepotečie, nebude to jediný prvok, ktorý ovplyvní to, za koľko budeme nakupovať.
Čítajte viac Bude k nám ruský plyn opäť tiecť cez Ukrajinu? Američania si budú chcieť odtrhnúť svoj podiel, hovorí expert
Bez plynu nezostaneme
Podľa prepočtov komisie budú celosvetové dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) rýchlo stúpať, čo by malo znížiť dopyt po surovine v najbežnejšej forme. Eurokomisia počíta s tým, že do roku 2027 sa potreba plynu zníži o 40 až 50 miliárd kubických metrov (teda skoro o toľko, koľko suroviny sme za celý minulý rok doviezli z Ruska). Do roku 2028 sa zároveň majú kapacity LNG zvýšiť o 200 miliárd kubických metrov – to je päťkrát viac kľúčového energetického zdroja, ako ho teraz do Európy prúdi z východu.
Odborník na energie Potočár hovorí, že v EÚ počas posledných rokov pribudlo viacero nových LNG terminálov, ale aj nových plynových prepojení. Spomína napríklad Baltic Pipe, čo je plynovod smerujúci naprieč Severným morom z Dánsko až do Poľska, a taktiež prepojenie na poľsko-slovenskom pohraničí, ktoré nám v prípade potreby môže poslúžiť.
Otázkou však zostáva, odkiaľ budeme komoditu dovážať, ak budeme odrezaní aj od komodity prepravovanej cez Čierne more, odkiaľ k nám prostredníctvom TurkStreamu teraz prúdi ruský plyn. Čo sa týka Slovenska, podľa Pištu z JPX môžeme plyn nakupovať z Česka aj Rakúska. To ale bude drahšia alternatíva ako v súčasnosti. Zdôrazňuje však, že aj po odstrihnutí sa od ruských energií bez plynu nezostaneme.
Podstatné je, že dodávky smerujúce z Nórska, Azerbajdžanu či severnej Afriky sa dajú zvýšiť len v malom objeme. „Na kompletné nahradenie ruského plynu a prípadné pokrytie zvýšenej spotreby bude nevyhnutné dovážať viac skvapalneného plynu. Perspektívou by však mohla byť aj vlastná produkcia, ak by sa podarilo nakopnúť ťažbu plynu v EÚ. Tá môže pokrývať aj viac než súčasných 10 percent spotreby, hoci štáty únie určite sebestačné nebudú," priblížil Potočár.
Čítajte viac Ceny elektriny opäť rastú, plyn zostáva lacný
Nádej pre nás môžu predstavovať nové ložiská v rumunskej časti Čierneho mora, kde sa plánuje začať s ťažbou už v roku 2027, a pomôcť s pokrytím spotreby plynu by mohla aj domáca produkcia biometánu. Podľa odborníka z webu energie-portal.sk by to v kombinácii s podporou energetickej efektívnosti, teda s technológiami či postupmi umožňujúcimi čo najlepšie využitie energií (napríklad zatepľovanie budov), mohlo znamenať aspoň mierne zníženie závislosti od dovozu ako takého.