Skúsme si najskôr vysvetliť, na čo slúžia clá a čo spôsobujú.
Clá sú nástroj, ktorý majú jednotlivé krajiny alebo spoločenstvo krajín ako Európska únia v rukách a snažia sa ním ovplyvňovať vývoj obchodnej bilancie. Ak nasadia clá na nejaký tovar, ten sa stáva drahším a, samozrejme, tým pádom je aj ťažšie predajný pre toho, kto tovar exportuje. Clá sú teda dodatočné prirážky k cenám, ktoré sa pridávajú k výrobným nákladom, predajným cenám, veľkoobchodným cenám, distribučným nákladom. Clá výrazným spôsobom ovplyvňujú cenu smerom hore alebo dole, podľa toho, ako sa hýbu finálne ceny, za ktoré sa tovar vyváža do tých krajín.
Ľudí neraz fascinujú čísla, ktoré padajú – 50, 70, 90 aj 120 %. Keď si takto krajiny navzájom budú percentá pridávať, kde by sa až mohla zastaviť colná špirála?
Naozaj je veľmi ťažké pochopiť, prečo to tak je, lebo keď som rozmýšľal, ako by sa to dalo nazvať, aby som nemusel použiť slová nevhodné pre verejnosť, tak sa mi najviac páči popis niektorých svetových denníkov, ktoré to nazývajú „ekonomickým vandalizmom“. Ide o spôsob robenia politiky, ktorý je absolútne nepredvídateľný, spôsobuje obrovský chaos a dnes vôbec nevieme povedať, ako sa skončí. Pretože s veľkou pompou bola ohlásená prvá vlna ciel, potom prišla druhá vlna, liberalizačný deň, keď Trump oznámil, že Amerika už je opäť veľká. Nakoniec sa stalo, že to znova posunul o 90 dní. Niektoré aj z tých pôvodných ciel, ktoré boli na dovoz čínskych produktov, takisto zrušil, najmä na technologické veci. Takže je to jeden veľký chaos, ktorý má veľmi negatívny dosah na normálny vývoj, aj na reputáciu Spojených štátov. A nedá sa absolútne predvídať, ako sa to finálne skončí.

Spomenuli ste slová „Amerika je veľká“. Sú clá jediný nástroj, ako by sa to Trump mohol pokúsiť dosiahnuť, alebo sú aj iné možnosti, ako pozdvihnúť ekonomiku Spojených štátov?
Neviem, či to, čo sa deje, je naozaj koncepčná stratégia. Z minulosti poznáme, že keď sa v roku 1971 skončil zlatý štandard napojený na dolár, dolár výrazne posilnil a stal sa naozaj veľmi silnou menou, až tak, že to prekážalo konkurencieschopnosti americkej ekonomiky, tak vznikla v roku 1985 takzvaná Plaza dohoda, ktorá spôsobila, že päť krajín sveta sa dohodlo oslabiť americký dolár. To sa aj podarilo – americký dolár sa oslabil a tým sa konkurencieschopnosť americkej ekonomiky zvýšila. Čiže nielen clá, ale aj menový vývoj je jeden z ďalších nástrojov, ktorý krajine môže pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť. Je to aj jeden z Trumpových argumentov, že iné krajiny používajú nefér menovú politiku na to, aby boli konkurencieschopnejšie ako americká ekonomika. Takže clá nie sú jediný nástroj. Ja to stále vidím skôr ako takú jeho typickú politiku: robiť veľké vyhlásenia, veľké gestá, veľké divadlo. Samozrejme, uvidíme, ako sa to vo finále skončí.
Čo konkrétne môžu znamenať slová „urobiť Ameriku opäť veľkou“, ktoré Donald Trump hovoril už počas kampane a stále v tejto rétorike pokračuje? Nie je Amerika dosť veľká už teraz?
Myslím si, že je. Je to rétorika, ktorou sa snaží ovplyvniť voličov, získať ich na svoju stranu. Amerika veľká je – nielen ekonomicky, ale aj mocensky. Trump sa možno snaží pomáhať predovšetkým domácej ekonomike, ale Amerika bola veľká preto, že bola globálne veľká a mala mnoho iniciatív na celom svete – či už na podporu demokracie, na podporu rozvoja alebo na riešenie niektorých problémov, finančných aj iných. To, čo sa rozhodne dnes deje, je, že Amerika sa zmenšuje v globále. Možno má Trump cieľ, aby sa posilnila najmä domáca americká scéna, ale určite trpí a zmenšuje sa jej vplyv v globálnom priestore.
Donald Trump hovorí napríklad aj o dočasnom zrušením ciel v automobilovom priemysle, aby sa výroba stihla presunúť. Zrejme má na mysli, aby sa nejaká výroba presunula priamo do Spojených štátov. To asi ale nie je krok, ktorý by sa mohol udiať rýchlo…
Začnem z inej oblasti. Neviem, či viete, ale najväčšie colné tarify dostala krajina Lesotho, čo je absolútne malá, z hľadiska obchodu nevýznamná krajina, ktorá jediné, čo robí so Spojenými štátmi, je, že tam 12-tisíc ľudí pracuje v textilnom priemysle a šije americké texasky aj Trumpove golfové tričká, ktoré používa. Je absolútny nezmysel myslieť si, že za podmienok, v ktorých týchto 12-tisíc ľudí šije a robí texasky a tričká, by to bolo možné zopakovať v USA. Ak by to náhodou niekto chcel, znova by to robili len nejakí migranti a aj tak to bude výrazne, výrazne drahšie. Čiže pre samotné Spojené štáty to nebude mať žiaden profit ani žiaden význam. Z toho mi vyplýva, že si Trump uvedomil, že clá nie sú príliš premyslená stratégia. Automobilový priemysel je veľmi citlivý a aj preto sa teda dočasne rušia niektoré clá. Ono vôbec nie je jednoduché presunúť výrobu, pretože nejde len o samotnú výrobu, ale aj o množstvo komponentov, súčiastok, dodávok, z ktorých sa výroba skladá. A tie sú zase z iných zdrojov. Trump síce veľkoryso ohlásil, že už sa im hrnú investície, ale je to otázne. Ak sa nejaká fabrika rozhodne, že chce riešiť automobilovú výrobu v Spojených štátoch, bude to trvať. Vidíme aj u nás, pri Volve, že to trvá zhruba päť rokov, možno viac, takže sa to počas Trumpovho mandátu ani nestihne. Ak by aj tie investície prišli, tak za veľa rokov, ale on nastavil clá tak, aby pôsobili okamžite. Spôsobuje to obrovský problém a už si to uvedomil. Smutné je, že si to neuvedomil na začiatku, ale až vtedy, keď sa to reálne stalo a tým pádom spôsobuje chaos, ktorý je dnes.
Zároveň Trump robí protimigrantskú politiku. Keby sa aj nejaká výroba do Spojených štátov preniesla, mal by tam kto robiť?
Nezamestnanosť nie je problém Spojených štátov, je pomerne nízka. Voľných pracovných síl nie je tak veľa. Navyše, takáto jednoduchá práca nie je pre Američanov vôbec atraktívna. Môže byť slabšie platená, ale najmä si myslím, že túžia robiť sofistikovanejšiu prácu. Čiže naozaj, na takúto veľmi jednoduchú manuálnu prácu asi potrebujú migrantov. Takže aj z tohto pohľadu sa mi to zdá trochu kontraproduktívne.

Čo Donald Trump robí alebo oznamuje, že bude robiť, spôsobilo napríklad, že trhy padli o 20 percent. O mnohé peniaze prišli nielen bežní ľudia na celom svete, ale aj bohatí ľudia okolo prezidenta. Myslíte si, že za odložením opatrení je aj prepad trhov a fakt, že ľudia schudobneli?
Môže byť. Samozrejme, bola výrazná volatilita – ono to na akciových trhoch veľmi padlo, potom zase vyletelo a zase padá. Na každé vyjadrenie, napríklad keď ohlásil, že technologické firmy z Číny nebudú zaťažené pri vývoze do Spojených štátov, tak na to trhy reagovali pozitívne. Ale potom zase povedal, že ide len o krátkodobé opatrenie, nebude platiť stále a trhy reagujú. Podľa mňa až príliš citlivo na hocijaké vyjadrenie. Väčší problém pre Spojené štáty je, že zareagovali aj dlhopisové trhy, najmä štátne dlhopisy, ktoré výrazne vyrástli na cene. Ak budú drahšie, budú musieť platiť väčšie úroky investorom do týchto peňazí. Ak teda vôbec budú, lebo momentálne je výrazne spochybnená celá dôveryhodnosť USA. Americké štátne dlhopisy boli vždy považované za taký bezpečný prístav a celý svet do nich investoval. Je v nich 27 biliónov dolárov, takže ak ďalej budú fungovať, tak budú výrazne drahšie. A to znamená, že dlhová služba, teda úroky, ktoré Spojené štáty za to budú platiť – začnú výrazne rásť. Deficity sú obrovské, dlh je veľký. Deficity sú okolo 7 %, dlh je výrazne nad 100 % HDP. Aj toto ho mohlo nejakým spôsobom upozorniť, že pozor, takýto typ politiky má aj takéto negatívne dosahy.
Objavili sa aj špekulácie, že prepad trhov a potom ich nárast mohol niekto využiť a zarobiť. Mohol to byť plán a má vôbec Donald Trump nejaký plán?
Nemyslím si, že má nejaký strednodobý plán – ja si myslím, že veľa improvizuje. Nechcem špekulovať, že to robil cielene, aby niekto zbohatol. Ak sa to stalo ako nejaký sekundárny efekt, sa nedá vylúčiť. Predpokladám, že Spojené štáty majú dostatočné mechanizmy, aby odhalili, ak niekto využíva insider trading (neverejné informácie, poz. red.) na svoje osobné zbohatnutie. Už v minulosti bolo vidieť, že napríklad Elon Musk veľmi intenzívne ovplyvňoval svojimi verejnými vyhláseniami ceny bitcoinu. Nakoniec z toho nič nebolo, nikto ho nezačal za to perzekuovať, takže nechcel by som špekulovať. Ale nemyslím si, že to bol zámer, že to bol cieľ.
Môžu byť clá akýmsi vydieracím nástrojom pre krajiny, s ktorými Spojené štáty obchodujú?
Ono to tak vyzerá. Aj spôsob, ako sa to uviedlo pre domáce publikum – obrovská šou, silné vyhlásenia. A aj ďalší postup, ktorý momentálne dáva priestor na akože vyjednávanie v 90-dňovej lehote. Neviem, či je slovo vydieranie úplne najpresnejšie, ale môžeme to aj takto charakterizovať.

Donald Trump chce urobiť Ameriku veľkou, ale mnoho odborníkov a ekonómov hovorí o tom, že sa mu to nemusí podariť. Naopak, že na tom budú Spojené štáty horšie. Je to pravda?
Neviem. Jedno je realita, druhé je vnímanie ľudí. Dnes takíto politici dokážu veľmi intenzívne s ľuďmi manipulovať. Keď máte silné vyhlásenia, silné manifestačné gestá a dokážete silno na ľudí pôsobiť, tak oni už nevnímajú ani tak realitu, skôr začínajú vnímať vyhlásenia. Osobne si myslím, že ak v tomto bude pokračovať, tak Spojeným štátom uškodí. Je otázka, nakoľko to bude domáce publikum schopné reálne zhodnotiť a či to ovplyvní ich vzťah k takejto politike negatívne alebo pozitívne. Myslím si, že mnohí vodcovia ako Donald Trump sú dnes extrémne schopní ľudí viesť tým svojím spôsobom bez ohľadu na realitu.
Jedným z cieľov Donalda Trumpa je vraj aj oslabenie dolára. Dá sa to dosiahnuť, a aký by to malo efekt pre Spojené štáty?
Spomenul som, že v roku 1985 uzavreli Plaza dohodu presne na to, aby výrazne nadhodnotený dolár oslabili. A oslabili ho o takmer 50 %. Ale situácia sa výrazne zmenila. Tak ako americké dlhopisy, tak aj dolár bol vždy považovaný za veľmi stabilnú a veľmi serióznu svetovú rezervnú menu. Čiže prílišné oslabenie môže znamenať odklonenie sa investorov od dolára a môže znamenať, že to bude mať negatívny efekt. Na druhej strane, pokiaľ by dolár oslabil, tak by to zlepšilo konkurencieschopnosť americkej ekonomiky a dokázala by úspešnejšie exportovať svoje produkty – či už tovary alebo služby. Takže po tejto stránke by to pomohlo, ale vzhľadom na pozíciu dolára ako svetovej rezervnej meny by bolo pre Spojené štáty rizikom, že investori prestanú doláru dôverovať a prestanú doň investovať.
Slovensko je asi príliš malé na to, aby sa mohlo brániť samo, ale spolu s Európskou úniou asi môže mať nejaké páky na to, ako s Trumpom rokovať a ako sa správať. Čo by podľa vás malo Slovensko a Európska únia spraviť, aby z toho vyšli čo najlepšie?
Toto je jednoznačne v rukách Európskej únie, pretože máme spoločnú najmä colnú politiku. Clá sú dnes v kompetenciách Európskej únie, čiže Slovensko v tom nemôže zohrať individuálnu úlohu. Aj Trump vyslovene povedal, že so žiadnou krajinou nebude rokovať individuálne. Boli nádeje, že možno s Maďarskom áno, z hľadiska dobrých vzťahov, ale on to odmietol. Rokovať musí Európska únia, ktorá je v tomto smere kompetentná. Podľa mňa to, čo doteraz robí, je dobré, pretože nereagovala príliš extrémne – povedzme tak, ako Čína – a nespustila eskaláciu týchto vzťahov. Máme tam mimoriadne skúseného človeka, Maroša Šefčoviča, ktorý si už dokázal vybudovať obrovskú reputáciu pri jeho rokovaniach s Veľkou Britániou po brexite. Šefčovič má vedomosti a skúsenosti na to, aby to vyrokoval. No aj keby tam sedel najväčší génius, ak druhá strana nebude ochotná nájsť riešenie, tak nič nedosiahne. Európska únia naznačila, že ak by teda naozaj dodatočné tarify platili, tak bude recipročne reagovať. To, čo mi dosť prekáža je, že Spojené štáty, alebo ich vyjednávači nie sú celkom nastavení na korektné rokovanie. Ak sa argumentuje, že deficit Spojených štátov voči Únii vôbec nie je taký veľký, ako to pomenoval prezident Trump, oni to proste ignorujú. Oni vybrali len niektoré tovary, a na tých počítajú deficit, ale úplne ignorujú služby, kde sú vo veľkom prebytku ich spoločnosti, ktoré sú veľmi silné – či už sociálne siete, alebo technologické giganty. Tam, samozrejme, majú výrazný prebytok, čiže ten deficit vôbec nie je taký vysoký. A clá nasadil aj pre krajiny, s ktorými majú Spojené štáty prebytok – takže nemá celkom jasnú stratégiu, zámer a jasný cieľ. Ja si myslím, že Únia sa zatiaľ správa zodpovedne, nereaguje príliš, ale jasne hovorí, že ak sa dohoda nedosiahne, tak urobí recipročné opatrenia. Stále treba zdôrazňovať, že Spojené štáty sú spojenec Európskej únie a je veľmi dôležité, aby spolupracovali a kooperovali, a to nielen v oblasti obchodu.

Keby ste vy boli poradcom Donalda Trumpa, kam by ste smerovali jeho kroky?
Ja si ani neviem predstaviť, že by som bol poradcom Donalda Trumpa. Uznávam iný typ politikov. Trump nie je typ politika, s ktorým by som chcel spolupracovať, ale v každom prípade by som odporúčal lepšie sa zamýšľať nad skutočnosťou, nebyť príliš impulzívny, nebyť príliš improvizačný a mať napísanú a prijatú jasnú stratégiu, ktorá má cieľ a ktorá musí byť transparentná. Zvlášť v prípade Spojených štátov, ktoré sú naozaj globálna veľmoc, kde investujú celé svetové trhy, dlhopisy, kapitálové trhy a kde to teda nie je len ich internou záležitosťou. Takže na jeho mieste by som viac vnímal realitu, menej improvizoval a snažil sa nastaviť transparentný a čitateľný strednodobý plán. Aj s cieľmi, ktoré má, ale nerobiť to tak chaoticky, ako sa to momentálne deje.