„Vláda naďalej cieli na postupný pokles deficitu k trom percentám HDP, ktorý by sa však vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory mal udiať v roku 2028, teda o rok neskôr,“ upozorňuje ministerstvo financií v dokumente Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025.
Nové odhady hovoria o tom, že rozpočtový schodok v tomto roku bude 4,9 percenta HDP, čo je hodnota, ktorú štát dosahoval už v roku 2023. V ďalších rokoch sa bude diera v rozpočte zmenšovať pomalšie, ako Kamenický pôvodne sľuboval. V roku 2026 deficit podľa aktualizovaných odhadov dosiahne 4,1 percenta HDP a v roku 2027 to bude 3,5 percenta HDP. Pokles na cieľové tri percentá HDP je tak naplánovaný až na rok 2028.
Čítajte viac Nižšie dávky či penzie? Ľudí čaká ďalšie bolestivé šetrenie, aké má vláda možnosti?
Pre najbližšie dva roky avizuje konsolidáciu za viac ako päť miliárd eur. Bez nich sa rozpočtový schodok na kľúčovú cieľovú hranicu nedostane. „Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy eur v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027,“ upozorňuje rezort financií.
Kľúčová časť konsolidácie je posunutá na obdobie tesne pred termínom riadnych parlamentných volieb. Pre rok 2027 kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) avizuje rádovo väčší balík ako ktorýkoľvek z tých, ktoré doposiaľ vláda predstavila. V predvolebnom období vlády skôr míňajú, ako šetria. Ak by neboli nachystané aj ďalšie masívne balíky, schodok rozpočtu by opäť začal rásť a do roku 2028 by sa dostal na 5,5 percenta HDP.
Napriek tomu vláda počíta s tým, že kľúčovú časť dodatočného ozdravenia zvládne práve v poslednom roku aktuálneho mandátu. „Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 na úrovni pod 63 percent HDP a pri pokračovaní v tempe konsolidácie by následne začal od roku 2028 klesať,“ píše sa v dokumente.
Je jasné, že občania si od šetriacich opatrení neodpočinú. „Aktualizované ciele aj naďalej zodpovedajú potrebe prijať ambiciózny konsolidačný balíček už v budúcom roku. Viacero doteraz prijatých konsolidačných opatrení má presah aj do budúcich rokov. A preto je potrebná konsolidácia na budúci rok ešte mierne nižšia. Naopak, od roku 2027 sa už potreba úspor výraznejšie navýši, keďže sa začína významnejšie prejavovať pomalší rast daňovo-odvodových príjmov, ale aj ďalší nárast úrokových nákladov,“ hovorí dokument.
To, že sa vládnemu kabinetu nepodarí splniť pôvodné ciele, kritizuje opozičná strana Progresívne Slovensko (PS). „Tento dokument je v skutočnosti ironickým priznaním Ficovej vlády, že nezvláda svoju hlavnú ekonomickú úlohu – konsolidáciu verejných financií. Vláda dnes otvorene priznala, že sľúbené zníženie deficitu pod kritickú hranicu troch percent HDP do roku 2027 nebude splnené, a deficit zostane najmenej na úrovni 3,5 percenta. Fakticky sa vláda vzdáva svojej zodpovednosti a všetko presúva na budúcu vládu,“ povedal predseda PS Michal Šimečka.
Komplikované výdavky na obranu
Vláda vo svojom pláne počíta s rastom obranných výdavkov, no potrebuje na to výnimku od Európskej komisie (EK). Zjednodušene sa dá povedať, že EK stráži tempo nárastu výdavkov jednotlivých krajín. Zároveň existuje možnosť míňať viac – to sa týka práve výdavkov na obranu. Tie sa môžu v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 1,5 percenta HDP ročne.
Čítajte viac Dlh aj deficit stúpajú. Môžu za to aj nové ministerstvo športu a vyššie trináste dôchodky, odkazujú experti
„Výdavky na obranu Slovenska v roku 2021 predstavovali 1,4 percenta HDP. V rokoch 2025 až 2028 by podľa odhadov ministerstva financií mali dosiahnuť priemerne 2,1 percenta HDP. Navrhovaná úniková doložka umožňuje takýto nárast oproti 2021 dočasne vyňať z trajektórie výdavkov. Dočasne voľnejšie posudzovanie plnenia fiškálnych pravidiel sa však netýka zaznamenania do deficitu a dlhu,“ píše sa v správe. S výraznejším zvýšením výdavkov na obranu tak vláda nepočíta. Slovensko sa zaviazalo, že ako člen Severoatlantickej aliancie bude dávať na obranu dve percentá HDP ročne, no túto povinnosť si neplní.
Bez vyšších daní to nepôjde
Rezort financií zároveň naznačil, čo bude súčasťou ďalšieho balíka ozdravných opatrení. Ministerstvo ale opäť hovorí len o krokoch, ktoré už v predchádzajúcom období avizovalo. „Ide najmä o pokračovanie hľadania úspor na prevádzke štátu, vyššie dane z nehnuteľností či externalít, kam patrí aj oblasť hazardných hier,“ upozornil rezort. O tom, ako majú úspory vo fungovaní štátu, teda kľúčová časť konsolidácie, vyzerať, dokument do detailov nehovorí. Štát má pri škrtaní výdavkov veľké množstvo možností.
Čítajte viac Kamenický odmieta okresanie transakčnej dane, Danko na ňom trvá
Napriek tomu, že tento druh škrtov by v balíku opatrení pre rok 2026 mohol dominovať, budú opäť rásť aj dane. Občania viac zaplatia za nehnuteľnosti. „So samosprávami sa rokuje o viacerých zmenách v zdaňovaní nehnuteľností, napríklad o vyššej dani z investičných bytov, a to vyšším zdanením druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Ďalšou oblasťou by mohlo byť spravodlivejšie zdanenie nehnuteľností viacpodlažných budov. Uvažuje sa aj nad automatickou indexáciou dane cez infláciu, aby daň z nehnuteľností aspoň čiastočne držala krok s rastom ich cien a zároveň sa predišlo skokovým rastom sadzieb,“ hovorí rezort financií s tým, že ďalšie opatrenia sú v štádiu úvodných rokovaní.
Dlhodobá udržateľnosť sa zlepšuje
Konsolidačné balíky Ficovej vlády z dlhodobého hľadiska zlepšujú stav verejných financií. Ukazujú to prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prispel k tomu najmä balík opatrení na rok 2025. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií klesol medziročne o viac ako dva percentuálne body na aktuálnych 4,1 percenta HDP a dostal sa tak z pásma vysokého do stredného rizika. Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte nad rámec doteraz prijatých opatrení. V absolútnej sume aktuálne predstavuje 5,7 miliardy eur.
Čítajte viac Vinou transakčnej dane nezamestnáme brigádnikov, možno zavrieme, odkazuje majiteľka kaviarne
Napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti zostávajú slovenské verejné financie podľa rady pod značným tlakom. „Osobitne znepokojujúci je rast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 percenta HDP. Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti,“ zhodnotila rada. Vysoký deficit v dôchodkovom systéme sa časom bude ešte prehlbovať a v budúcnosti bude tvoriť kľúčovú hrozbu pre verejné financie.
Aj predseda rady Ján Tóth upozorňuje, že vláda už nemá veľký priestor na ďalšie zvyšovanie daní. „Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní, ozdravovanie verejných financií by malo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov,“ zdôraznil Tóth.