Aké sú iné riešenia?
Zatiaľ je jasné, odkiaľ konkrétne chce vláda peniaze získať. Ladislav Kamenický hovorí zatiaľ o prísnejšej regulácii hazardu, ktorá by mohla do konsolidačného balíka prispieť sumou okolo sto miliónov eur ročne. Viac by štát mohol získať aj zvýšením dane z nehnuteľností. Detaily vláda predstaví pravdepodobne ešte v apríli.
„Z nášho pohľadu by „dobrá“ konsolidácia mala stáť na troch pilieroch. Prvým je zníženie vládnych výdavkov cez rast efektivity a využívaním princípu hodnoty za peniaze, ale aj prostredníctvom lepšieho cielenia opatrení či zlučovania činností úradov. Druhým pilierom je využitie potenciálu na príjmovej strane, napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach. Tretím pilierom, na ktorý nesmieme zabúdať ani pri upratovaní vo verejných financiách, je konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, a to prostredníctvom deregulácie, znižovania byrokracie či zlepšenia e-governmentu,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Kamenický odmieta okresanie transakčnej dane, Danko na ňom trvá
Vláda skutočne hovorí o tom, že viac bude šetriť na výdavkoch. Je jasné, že pomoc s cenami energií bude adresnejšia. Vláda zatiaľ neukázala kľúč, podľa ktorého chce krátiť pomoc s cenami energií, no už pripravuje informačný systém, ktorý má vytvoriť podklady pre rozhodnutie o adresnej pomoci.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) zverejnila špekulácie, že vláda zníži rodinné prídavky. Rádovo stovky miliónov eur by štát ušetril, ak by sa prídavky znížili zo 60 eur na tridsať. Minister financií to odmietol. „MF SR žiadne rušenie rodinných prídavkov nepripravuje,“ uviedol rezort.
Bývalý minister financií Igor Matovič (Slovensko) zase zverejnil prepočty, podľa ktorých by vláda mohla skrátiť obdobie, počas ktorého občania majú právo na podporu v nezamestnanosti. Toto obdobie by sa mohlo skrátiť zo šiestich na tri mesiace.
Bývalý premiér zverejnil nástrel aj ďalších opatrení, medzi nimi napríklad zrušenie prvej valorizácie dôchodkov. Matovič hovoril aj o krátení ďalších dávok a predĺžení obdobia, počas ktorého bude náhradu mzdy počas práceneschopnosti platiť zamestnávateľ.
Čítajte viac Rôzne piliere, rôzne riziká. Ako funguje dôchodkový systém?
Analytici z Dát bez pátosu navrhujú, aby vláda oprášila opatrenia, ktoré už v minulosti uplatnila. Ide o zrušenie štátnych sviatkov. Je to opatrenie, ktoré podporí výkon ekonomiky a prispeje k tomu, že Slovensko by mohlo z dlhov vyrásť. Analytici zároveň upozorňujú, že verejné financie si 13. dôchodky v súčasnej podobe nemôžu dovoliť. „Ak by sme mali čarovný prútik, tak by sme ako prvé zrušili štyri štátne sviatky, polovicu z 13. dôchodkov, dali limit na výsluhové penzie aj zmrazili platy ústavným činiteľom,“ navrhujú.
Vláda už zo zoznamu dní pracovného pokoja v prvom konsolidačnom balíku škrtla 1. september. Trináste dôchodky budú štát tento rok stáť vyše deväťsto miliónov eur.
Štát by sa tiež mohol zamerať na lepší výber daní, ktoré už zaviedol. Daňová medzera, teda rozdiel medzi sumou, ktorú by štát vybrať na dani z pridanej hodnoty (DPH) mal, a ktorú naozaj vyberie, sa trvalo pohybuje nad úrovňou desiatich percent. Iba pri vyberaní DPH tak štátu uteká vyše miliarda eur.