Eurostat potvrdil, že deficit verejných financií na Slovensku sa v minulom roku dostal na 5,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) – medziročne stúpol z hodnoty 5,2 percenta HDP. Analytik VÚB banky Michal Lehuta upozorňuje, že vlaňajší slovenský deficit verejných financií bol v Európskej únii (EÚ) podľa aktuálnych informácií Eurostatu štvrtý najväčší. Horšie na tom bolo iba Rumunsko (-9,3 percenta HDP), Poľsko (-6,6 percenta) a Francúzsko (-5,8 percenta).
„Rumunsko so zrejme najrizikovejšími verejnými financiami v únii v krátkodobom horizonte malo dokonca nedávno problém umiestniť svoje nové dlhopisy na trhu, keď v jednej emisii odmietlo všetky ponuky a jeho riziková prirážka sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov,“ upozorňuje Lehuta. Prirážka pre Slovensko je na úrovni okolo sto bodov.
Problémový dlh
Trochu iná je situácia pri pohľade na dlh. U nás sa dostal z 55,6 percenta HDP na 59,3 percenta HDP. Inými slovami, dlh sa počas roku 2024 zvýšil z necelých 68,9 miliardy eur na 77,6 miliardy eur.
Ide o nárast o 3,6 percentuálneho bodu HDP. Výraznejšie sa dlh zvýšil len v Rumunsku, v Poľsku a vo Fínsku. Na opačnom konci spektra je Grécko, tam dlh klesol o viac ako desať percent. Táto krajina sa ale stále spamätáva z dlhovej krízy a grécky dlh aj napriek poklesu presahuje 150 percent HDP. To je stále najviac spomedzi všetkých krajín EÚ.
Čítajte viac Dlh Slovenska prekročil 77 miliárd, strategické riadenie uviazlo v roku 2014. NKÚ volá po reforme systému
Vážnosť situácie dokresľuje aj to, že hodnota dlhu v problémovom Rumunsku je napriek prudkému nárastu nižšia ako na Slovensku. V Bukurešti musia riešiť dlh vo výške 54,8 percenta HDP.
„Česko investuje do železníc, staníc, diaľnic, mostov, štadiónov, letísk, internátov a univerzít: deficit im klesá. Maďarsko investuje tiež: má F1, Giro d’Italia, kopec majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy, síce rastúci dlh, ale aspoň rast HDP,“ ilustrujú situáciu analytici z Dát bez pátosu.
Situácia sa ďalej zhoršuje
Navyše, Michal Lehuta pripomína, že v prvom štvrťroku si vláda masívne požičiavala. V apríli si 500 miliónov eur vláda požičala od bežných ľudí, v závere rovnakého mesiaca pridala viac ako 600 miliónov eur predaných dlhopisov na finančných trhoch. Dlh tak podľa neho stúpa až k hranici 63 percent HDP. Slovensko sa tak dostáva nad kritickú hranicu 60 percent HDP. Dlh pod touto úrovňou vyžaduje od svojich členov EÚ. Pod túto hodnotu by sa opäť mohol podľa Lehutu dostať najskôr v roku 2032.
„Dovtedy totiž ďalšie deficity verejných financií budú najprv dlh ešte zvyšovať, a až keď klesnú pod 2,5 percenta HDP, možno v roku 2029, začne sa verejný dlh v pomere k rastúcemu výkonu ekonomiky postupne znižovať,“ objasňuje Lehuta. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) chce do roku 2027 zmenšiť dieru v rozpočte na tri percentá HDP. Aby sa to podarilo, vláda musí nájsť škrty vo výške viac ako troch miliárd eur.
Celkové zadlženie v porovnaní s inými krajinami rozhodne nepatrí k najvyšším, je dokonca nižšie ako priemer EÚ. Ten je vo výške 81 percent HDP. Problém je ale v tom, že každá krajina si môže dovoliť inú výšku vzhľadom na štruktúru hospodárstva a jeho celkový stav. Situácia v slovenskej ekonomike je tak alarmujúca už teraz.
Rast na úrovni 3,6 percentuálneho bodu je skutočne enormný. V celej EÚ sa za minulý rok výška dlhu v priemere zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu, v tomto svetle je rast, ktorý má na konte Slovensko, skutočne veľký. Znižovať svoj zadlženie pritom dokázalo v minulom roku až jedenásť krajín EÚ.
Čítajte viac Hospodárenie v minulom roku nezlepšilo dlhodobé zdravie verejných financií, vzrástol deficit i dlh
Nepriaznivé čísla v nevhodnom čase
Zlý stav verejných financií má Slovensko navyše v čase, keď je pravdepodobné, že Európa bude musieť viac zbrojiť. Napríklad Poľsko má síce za minulý rok vyšší rozpočtový schodok ako Slovensko, no na obranné výdavky minulo okolo štyroch percent HDP. Na Slovensku politikov skutočná debata o prípadnom zvýšení výdavkov na obranu ešte len čaká. Tiež platí, že do obrany neinvestujeme dve percentá HDP, hoci sme sa k tomu zaviazali. Tento problém má viacero krajín, ktoré tvoria Severoatlantickú alianciu.
Ďalšie problémy vláde môžu spôsobiť aj napäté obchodné vzťahy, ktoré vyostruje administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Znižovaniu privysokých deficitov pritom aktuálne ,fúka protivietor‘ zo spomaľujúcej sa ekonomiky aj vinou obchodnej vojny USA,“ dodáva Lehuta.
Čítajte viac Nové dane a škrty sú už v parlamente. Neteší ma to, musíme to urobiť, obhajuje sa Kamenický
Hospodárenie súčasnej vlády kritizuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Upozorňuje na to, že kabinet Roberta Fica (Smer) nerobí pre zlepšenie verejných financií dosť. Výsledok za minulý rok by bol ešte horší, keby vláda uskutočnila všetky obranné výdavky, ktoré si pôvodne naplánovala. „Úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné, dodávky sa v deficite prejavia v tomto či nasledujúcich rokoch. Celkový dosah plnenia rozpočtu na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné,“ upozorňuje rada.
Schodok sa podľa RRZ nepodarilo zlepšiť aj preto, že vláda zvýšila trináste dôchodky a zriadila nové ministerstvo. Je teda jasné, že vláda musí šetriť. Pripravila už dva balíky opatrení, v súčasnosti pracuje na treťom. Konkrétne opatrenia nie sú známe, no viac chce minister financií získať z hazardných hier, stúpnuť by mohla daň z nehnuteľností. O ostatných opatreniach sa zatiaľ len špekuluje.