Nejde o malú sumu. Za vlaňajšok predstavuje vyše pol miliardy eur ( 589,5 mil. eur), ktoré bezprostredne ovplyvňujú tak prevádzku, ako aj hospodársky výsledok poľnohospodárskych podnikov. Z tejto sumy prišlo v rámci prvého piliera na účty farmárov 377,4 milióna eur, čo je historicky najlepšie plnenie.
V druhom pilieri bolo zatiaľ vyplatených 67 percent podpôr. Do konca júna, keď vyprší termín, treba vyplatiť 78 miliónov eur. Výsledok plnenia druhého piliera, ako povedal minister Takáč, ovplyvnili podpory za dobré životné podmienky zvierat – bezmála 50-miliónová suma sa bude vyplácať až po prvom máji tohto roku.
Nebola to náhoda, že minister pôdohospodárstva pozval na rekapituláciu výsledkov vyplácania priamych podpôr celé samosprávne spektrum. Keďže ide o peniaze, otázka podpôr sa vlani rýchlo spolitizovala. Napokon Takáč po personálnych rošádach v Pôdohospodárskej platobnej agentúre dosiahol jej sfunkčnenie a oživenie tokov peňazí. Pri tejto príležitosti ocenil úsilie stoviek zamestnancov, ktorí sa pričinili o to, že poľnohospodári dostali peniaze, na ktoré mali nárok.

Priznal, že veci môžu, samozrejme, fungovať lepšie. V spolupráci s Európskou komisiou sa rezort aj Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) usilujú procesy zjednodušiť a znížiť byrokraciu. Takáč vyslovil optimistické presvedčenie, že o rok by mnohé malo ísť v automatickom režime. Minister zároveň pripomenul viacero zmien, ktoré súvisia s uchádzaním sa o priame podpory v roku 2025.
Generálna vyššia moc
Z tohtoročnej obálky priamych podpôr sa bude rozdeľovať 600 miliónov eur. Takáč zdôraznil, že všetci poľnohospodári musia splniť posledný termín podania tzv. jednotných žiadostí, ktorý vyprší 15. mája tohto roku. Tak ako vlani ich bude možno podávať až do konca mája, ale všetci, ktorí sa oneskoria, musia na rozdiel od minulého roku rátať s pokutou, ktorá ich oberie o časť dotácií. Skrátka, ľudia musia pochopiť, že termíny sú na to, aby sa dodržiavali.
Nejde však iba o termíny, ale o množstvo zmien, ktoré musia žiadatelia splniť. Ako pripomenul generálny riaditeľ PPA Marek Čepko, jednou z nových podmienok je tzv. sociálna kondicionalita. Preložené do ľudskej reči to znamená, že podnikatelia na pôde musia dodržiava Zákonník práce, inak môžu prísť o časť podpôr.
Veľmi vítanou novinkou je, že možno žiadať o podpory aj na pôdu – lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v lyžiarskych strediskách. Dovedna ide o nemalú výmeru – až o 800 hektárov pôdy, ktorá slúži na obživu dobytka a oviec.
Šéf platobnej agentúry Marek Čepko ubezpečil, že sa zjednoduší AMS systém, ktorý monitoruje obrábanie pôdy. Snímky, ktoré satelity vyhotovia, budú v takom rozlíšení, že poľnohospodári nebudú nútení polia ešte raz fotografovať a dokladovať, čo na nich pestujú. Celkovo systém kontrol sa má zjednodušiť, a to aj vďaka tomu, že sa bude viac využívať snímkovanie dronmi.

Poľnohospodári, do ktorých života zasiahla slintačka a krívačka, môžu rátať s generálnou vyššou mocou, ktorá by mala priniesť zjednodušené zdokladovanie žiadosti o podporu. Ako v tejto súvislosti povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš, z titulu zakázaných presunov zvierat medzi chovmi môžu niektorí farmári prísť o časť peňazí. Nedokážu totiž splniť podmienku zaťaženia zvierat na plochu, čo by ich mohlo vyradiť z nárokov napríklad na rôzne agroenviromentálne platby.
Neznalosť podmienok neospravedlňuje
Ako vidieť pri detailnejšom posúdení, európsky dotačný systém je stále dosť komplikovaný. Po minuloročných mohutných protestoch v celej Európe z neho síce vypadli niektoré byrokratizmom presiaknuté požiadavky, ale sú to farmári, ktorí ak chcú podpory, musia stanovené nároky plniť. Andrej Gajdoš preto vyzval poľnohospodárov, aby si v predstihu naštudovali podmienky, lebo zmien, ktoré prináša kampaň priamych podpôr 2025, je veľa. Ku kráteniu dotácií dochádza aj vtedy, ak žiadateľ zabudne podpísať prílohy. V niektorých prípadoch ide o detaily, ale práve tie sa môžu vypomstiť, zmenil sa napríklad aj termín 1. agrotechnickej operácie.
Marián Glovaťák, ktorý stojí na čele Združenia mladých farmárov – ASYF a je súčasne poradcom ministra, povedal, že oceňujú všetky zjednodušenia, ktoré prinášajú posledné úpravy jednotných žiadostí o priame podpory. Pripomenul však, že oneskorené podávanie žiadostí väzí o. i. v tom, že mnohí farmári vyčkávajú do posledného momentu preto, lebo nevedia, či sa niektorý zo susedov nebude uchádzať o pozemok, ktorý obhospodarujú.
„Pokiaľ neprejde poľnohospodárstvo zásadnou reformou zjednodušujúcou prístup k pôde, dovtedy sa budú podávať žiadosti v poslednej chvíli,“ myslí si Glovaťák. Upozornil tiež na to, že pri kontrolách niektorí kontrolóri bazírujú na slovíčkach a nevedia rozlíšiť podstatu veci, vyrubujú pokuty aj za to, za čo by nemuseli, čo potom farmárov znechucuje.

Podľa Glovaťáka snaha zlepšiť veci je evidentná, ale bude to ešte dlhý zápas, aby poľnohospodárstvo bolo kvalitné. „V tejto súvislosti Maroš Kminiak, predseda Zväzu ekologických poľnohospodárov, ocenil, že dostali "historicky najviac peňazí, ale stále je čo zlepšovať“. „Chodím na rokovania s úradníkmi rezortu pôdohospodárstva 20 rokov a konečne tam prihliadli na naše pripomienky“. Dodal, že treba popracovať na systéme kontroly, napríklad pri farmároch hospodáriacich v agrolesníckych systémoch. Kontrolóri nestíhajú a platby potom prichádzajú s veľkým oneskorením.