„Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 7,15 miliardy eur, čo predstavovalo mierne zvýšenie oproti roku 2023, kedy hospodárila s mínusom 6,78 miliardy eur,“ priblížili štatistici.
Miestna samospráva vlani hospodárila s deficitom takmer 130 miliónov eur, čo bol horší výsledok ako v roku 2023, kedy naopak dosiahla prebytok 81,3 milióna eur. Fondy sociálneho zabezpečenia zaznamenali minulý rok hospodárenie s prebytkom 370 miliónov eur. Zlepšilo sa tak o približne 100 miliónov eur oproti roku 2023.
Čítajte aj Štát bude už čoskoro zisťovať informácie o vašom majetku. Môžete to odmietnuť, pozrite si návod, ako na to
„Dlh verejnej správy v roku 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo zodpovedalo 59,28 % HDP. Hodnota štátneho dlhu medziročne stúpla o 8,75 miliardy eur. V predchádzajúcom roku 2023 bol dlh 68,90 miliardy eur, čo predstavovalo 55,64 % z HDP,“ vyčíslili štatistici.
Štatistický úrad predložil Európskej komisii (EK) Správu o deficite a dlhu SR za roky 2021 až 2025 v pravidelnom termíne k 1. aprílu. V porovnaní so správou z októbra 2024 (jesenná notifikácia) boli do systému národných účtov zapracované viaceré zmeny, ktoré ovplyvnili aj údaje o deficite a dlhu. Išlo o spresnenia údajov týkajúcich sa akruálnych daní a sociálnych príspevkov a vyplácania pomoci s cenami energií za rok 2023.
Čítajte viac Slovenská ekonomika vlani rástla rýchlejšie, ako ukazovali prvé zverejnené dáta
„Tieto zmeny nemali významný vplyv na deficit ani na dlh sektora verejnej správy. Boli identifikované čiastky výdavkov na energopomoc 2023 a aj súvisiacich vratiek, ktoré boli zaznamenané v súlade s akruálnym princípom, teda do obdobia, kedy boli uskutočnené predmetné výdavky,“ vysvetlil úrad. Aktuálne hodnoty podielu deficitu a dlhu sú vypočítané už z aktualizovanej hodnoty HDP na základe pravidelnej jarnej revízie.
S konsolidáciou sa začalo neskoro
Vzhľadom na zlý stav slovenských verejných financií a relatívne priaznivé ekonomické prostredie bolo potrebné začať s výraznou konsolidáciou už v minulom roku, k čomu však nedošlo. Celkový vplyv plnenia rozpočtu v roku 2024 na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v komentári k jarnej notifikácii deficitu a dlhu, ktorú zverejnil ŠÚ SR.
Deficit verejnej správy dosiahol minulý rok úroveň 5,3 % HDP, čo znamená mierny medziročný nárast o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Fiškálna rada pripomenula, že ešte začiatkom roka 2024 odhadla koncoročný deficit na 6,1 % HDP, čo však zahŕňalo aj plánované dodávky vojenskej techniky tak, ako s nimi počítala vláda.
Čítajte viac Únik informácií z rezortu financií? Matovič zverejnil konsolidačné scenáre, ráta sa so škrtmi aj pri dôchodkoch
„Keďže výrazná časť dodávok sa oneskorila, nebola nakoniec v takom objeme zahrnutá v celkových výdavkoch verejnej správy. To vysvetľuje takmer celý rozdiel medzi odhadom RRZ a konečnou bilanciou za rok 2024 a aj lepší výsledok voči rozpočtovým cieľom, ktoré boli vo výške 6 % HDP,“ priblížila rada s tým, že úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné a v deficite sa prejavia v nasledujúcich rokoch.
Zároveň poukázala na to, že výsledkom predchádzajúceho nastavenia verejných financií pre rok 2024 a ich absentujúceho trvalého ozdravovania v minulom roku bol výrazný medziročný nárast tzv. štrukturálneho, čiže trvalého deficitu na hodnotu 4,2 % HDP. Medziročne tak vzrástol o 0,9 p. b.
Čo ovplyvnilo deficit?
Do dosiahnutého výsledku hospodárenia v roku 2024 sa pritom podľa RRZ premietli viaceré dočasné aj trvalé opatrenia, ktoré pomohli zlepšovať celkovú bilanciu a sčasti pomohli zmierniť aj štrukturálny deficit. „Medzi dočasnými boli najmä zníženie sadzby do 2. piliera, dočasné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov a zavedenie mimoriadnej sadzby regulovaného odvodu pre banky. Trvalými opatreniami boli najmä zvyšovanie spotrebných daní, znovuzavedenie daňových licencií pre firmy a zvyšovanie daní z nehnuteľností obcami. Celkový pozitívny vplyv opatrení na štrukturálny deficit predstavoval 1,2 % HDP,“ vyčíslila rada.
Tento pozitívny vplyv sa však podľa nej neodrazil v celkovom zlepšení deficitu, vrátane štrukturálneho, keďže nekompenzoval predchádzajúce nastavenie verejných financií a zároveň boli prijaté iné trvalé opatrenia s negatívnym vplyvom. Išlo najmä o schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, založenie nového ministerstva, ako aj navýšenie výdavkov v zdravotníctve, vymenovala RRZ.
„Dosiahnutý výsledok verejných financií v roku 2024 tak ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch, v ktorých by mala ďalej prebiehať konsolidácia. Tá vzhľadom na minuloročný výsledok bude musieť byť koncentrovanejšia v kratšom čase,“ zhodnotil predseda rozpočtovej rady Ján Tóth.
Čítajte viac Kamenický odmieta okresanie transakčnej dane, Danko na ňom trvá