Zákon, ktorý už schválil parlament a začiatkom apríla podpísal prezident Peter Pellegrini, umožní rezortu hospodárstva zistiť si o vás napríklad aj to, aké dávky od štátu poberáte. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ hovorí o dôvode zmeny legislatívy Sakovej rezort.
Opozičnej strane Progresívne Slovensko (PS) sa do legislatívy, ktorá štátnym orgánom umožní posúdiť, či sa konkrétna domácnosť nachádza na hranici energetickej chudoby, podarilo pretlačiť možnosť odhlásiť sa zo zberu týchto dát. „Mnohí ľudia nechcú, aby štát od Finančnej správy zbieral ich údaje o príjmoch alebo zisťoval od Sociálnej poisťovne informácie o ich sociálnych dávkach či dokonca údaje o majetku z katastra nehnuteľností. Pripravili sme preto pre nich vzor oznámenia, ktorým sa odhlásia z tohto zberu údajov,“ vyjadril sa poslanec za PS Ján Hargaš.
O energopomoc neprídete
Poslanec Hargaš priblížil, že oznámenie o tom, že nechcete byť súčasťou takéhoto zisťovania, je potrebné na ministerstvo hospodárstva doručiť listom či e-mailom do 30. apríla.
Hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík v tejto súvislosti spresnila, že nesúhlas so spracovaním údajov je potrebné podať formou vlastnoručne podpísaného oznámenia, ktoré musí človek poslať na adresu: Ministerstvo hospodárstva SR, oddelenie výkonu mimoriadnych opatrení, Mlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava 212. Ak chcete žiadosť podať elektronicky, môžete tak urobiť prostredníctvom portálu slovensko.sk.

„Rovnako platia aj v tomto prípade všetky osobitné predpisy na ochranu osobných údajov, nariadenie GDPR, zákona o zabezpečení kybernetickej bezpečnosti a všetky pravidlá, ktoré sú nastavené pri získavaní osobných údajov,“ priblížila Pavlusík o zbere údajov.
Podľa najväčšej opozičnej strany sa človek, ktorý zber dát odmietne, nemusí obávať toho, že by o energopomoc prišiel. „Vyjadrí iba svoju vôľu, že nechce, aby o ňom štát zbieral údaje. To, aké budú parametre poskytovania adresnej energopomoci, kto má na ňu nárok a ako sa bude vyplácať, predstaví ministerstvo hospodárstva iným zákonom až na jeseň," dodal Hargaš.

Adresná pomoc
Zatiaľ však stále nie je jasné, ako bude energopomoc v budúcom roku v praxi vyzerať – konkrétne podmienky budú zverejnené až v septembri tohto roka. Isté však je, že vláda si v čase konsolidácie nebude môcť dovoliť pomoc vo forme plošných dotácií, ako to bolo v priebehu posledných troch rokov. Do roku 2027 totiž musíme celkovo ušetriť až 3,3 miliardy eur.
„V súlade s plánom vlády Slovenskej republiky sa predpokladá, že v priebehu roka 2026, respektíve v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude takzvaná energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou," píše sa v predkladacej správe k zákonu, ktorý rezortu hospodárstva umožňuje zbierať informácie o občanoch v súvislosti s energopomocou.
Vláda sa o tom, ako bude energepomoc napokon vyzerať, rozhodovala aj na konci minulého roka. Ministerstvo financií pred niekoľkými mesiacmi odhadlo, že ak by štát poskytoval dotácie len chudobnejším domácnostiam pri vysokých cenách energií, náklady na tento zásah by dosiahli približne 100 miliónov eur. Cenu celkovej plošnej pomoci na tento rok finanční experti vyčíslili na 400 až 500 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad vlani vypočítal, že štát od konca roka 2022 do konca roka 2023 vyplatil na plošnú pomoc domácnostiam so zvýšenými nákladmi na elektrinu a plyn približne 2,7 miliardy eur. „Tieto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré neboli podložené relevantnými dátami pri ich prijímaní, sa ukázali ako neefektívne a nehospodárne," uviedli kontrolóri. Za posledné roky tak na plošnú pomoc smerovalo viac ako 4,8 miliardy eur. Tento rok nás podpora pri cenách tepla a plynu vyjde približne na 235 miliónov eur.

S tým, že si už viac nemôžeme dovoliť plošnú pomoc s vysokými účtami za energie, súhlasí aj opozícia. „Obzvlášť v čase konsolidácie nemôže štát dotovať ceny energií aj domácnostiam, ktoré to nepotrebujú. V PS na to vyzývame od začiatku, no vláda doteraz premrhala na plošnú pomoc miliardy eur. Zmenu v prístupe rezortu hospodárstva vítame. Rozumieme aj tomu, že ľudia sa po fiasku s katastrom obávajú, že by informácie o ich príjmoch mohli byť zneužité. Preto sme im vyšli v ústrety naším pozmeňujúcim návrhom aj vzorovým oznámením o odmietnutí zberu údajov,“ uzavrel podpredseda PS Ivan Štefunko.